Jeden z mojich lekárov, ku ktorému chodím relatívne často, ma každú chvíľu pozýva na kávu do neďalekej kaviarne na "pokec". Vie, že sa režem, nedávno videl, že i inde než na rukách a vraj ho to dosť trápilo, keď to videl prvý raz. Vie, že som bola v Pezinku, aj to, že som sa "opakovane pokúšala o samovraždu", ako bolo písané v správe odtiaľ (o tom poslednom pokuse som mu radšej nepovedala, načo ho trápiť, chudáka. Kedysi som sa ho spýtala, aké množstvo vzduchu musí ísť do žíl, aby to človeka zabilo, síce mi to povedal, ale došlo mu, prečo sa to pýtam).
Naposledy sme sa bavili o škole, na ktorú chodím a bol to veľmi fajn pokec, na konci ktorého ma na tú kávu pozval zas, už asi dokopy tretí raz, myslím, že na to vždy zabudne, má dosť deravú pamäť:) Tak si vravím, že by som to mohla konečne prijať, koniec koncov, či je také niečo vo vzťahu lekár-pacient etické, by mal riešiť ON, myslím si, z jeho strany je to však isto len starostlivosť (taká nevšedná u slovenských lekárov) o dosť švihnutú pacientku, u mňa to však, ako iste niektorí viete, môže prerásť do bohvie čoho:) A vôbec mi nebude robiť problém, že môže mať tak okolo 40, tipujem. A rovnako ako bola potom tragédia chodiť k Stanovi, môjmu býv. psychológovi, do ktorého som sa príšerne zabuchla, tak bude tragédia chodiť i k tomuto lekárovi, lebo bude stačiť hocijaká prkotina a potom ho zas, naopak, znenávidím, a vôbec, tá niveau stable, čo je teraz (a je neutrálna, veľmi dobre) by bola na šrot.
Čo by ste robili na mojom mieste? (Odhliadnime od toho, že si zrejme aj tak napokon urobím podľa seba, ale dobrý názor nikdy nie je na zahodenie)
Starostlivý lekár a jeho hraničná pacientka
Aha... Tá veta mi pripadala trochu zvláštne formulovaná, asi je to nedostatkom interpunkcie :)
No, niečo asi hej, pokúšam sa vsugerovať si, že hej, a pokúšam sa udržať si to aj vtedy, keď mi úplne nehrabe (hrabanie znamená, že si o sebe myslím "teď královnou jsem já..." :D), ale o chvíľu si asi začnem liezť na nervy, že to preháňam a zas budem na začiatku.
Myslím, že naráža na tvoje podceňovanie sa.
Hmm...? Nechápem momentálne.
Nie je psychiater. Ale pokiaľ ide o môjho psychiatra z PK, včera sme sa s jednou lekárkou z PL v Trenčíne zhodli, že ten by za pacienta dal aj život :D Teda, to tvrdila ona, ale isté je, že je absolútne suppa.
Ten môj lekár je snáď mimozemšťan :D Už som jednému svojmu lekárovi spievala francúzsku pesničku, keď mi hrabalo, ale aby mi lekár objednal u sestričky kávu a potom so mnou preberal učenie, históriu a cudzie jazyky, to sa mi fakt stalo len dnes :D Nuž, a napokon to bola veľmi nevinná kávička, veľmi pohodová, keď teda predtým zistil, že gastroenterológ mi nič nezistil a všetky tie problémy budú fakt len z nervov... Tak za tým nasledovalo, čo mám ešte nové, a už to išlo :D Je cool. A že sa doňho zabuchnem, nehrozí, takže everything´s okay (yay, aspoň niekedy :D). A hrozne mi tým pozdvihol náladu. Len ma mrzelo, keď onedlho vyhlásil: "Nuž, sú tu ľudia, treba ísť pracovať!" :D Škoda. Kecanie o suchosti britskej AJ, desnosti írskej AJ a pohodovosti tej americkej je amazing :D
No, to mi hovor... poznám taký prípad... tragédia.
A tamto vyznelo, že však občas keď sa pokúsiš zabiť, to patrí k bežnej dnešnej "hladinke" :D Len keby to častejšie vychádzalo. Teda niektorým.
Ak si niekto uzna, ze ma psychicke problemy, tak nie je na tom az tak zle. Vacsinou su chori ti, ktori si myslia, ze su absolutne v poriadku.
Z casu na cas sa deju aj hroznejsie veci ako pokusy o samovrazdu.
