Zdravím Vás.
Chcem sa spýtať na názor, ako pokračovať ďalej v živote a ako sa z toho dostať. Problém je v tom, že ma po pomerne dlhom vzťahu (3,5 roka) nechala priateľka a ja nedokážem na ňu zabudnúť a čo je horšie prestať ju milovať. Bola to moja prvá láska, spočiatku to bolo dosť ťažké, pretože až na druhý pokus sa nám podarilo dať to fakt dohromady. Ale potom sme boli šťastní, boli sme oporou jeden pre druhého, väčšinu času sme trávili spolu, všetko bolo tip - top. Lenže v lete minulého roka nastala zmena. Mal som pocit, ako keby sa o mňa zaujímala oveľa menej než to bolo dovtedy. Ona si to nevšimla a na vine som bol ja, že prečo si vymýšľam, podľa nej bolo všetko v najlepšom poriadku. Ibaže nebolo, stále som cítil menej záujmu o moju osobu. Ale naučil som sa s tým žiť a nechcel som jej to dennodenne vyčítať, pretože opäť začal nový ak. rok, mala veľa školských povinností a navyše sa pritrafili aj rodinné problémy. Sem tam som to chcel riešiť, ale žiadnu zmenu som nevidel, až došlo na to, že na škole začala flirtovať so spolužiakom. No to ma dorazilo vtedy, ale akosi sme si to všetko opäť ujasnili a plný odhodlania a lásky sme chceli pokračovať ďalej. Aj sme pokračovali až sme došli do apríla tohto roka a odvtedy sa to celé začalo rúcať. Asi mesiac som z nej ťahal čo ju trápi, ale nič som sa nedozvedel. Po mesiaci mi oznámila, že sa chce rozísť, že nie je so mnou šťastná. Mne sa doslova zrútil svet! Už je to 6 týždňov a ja sa neviem odraziť od dna, na ktoré ma dostala, nedokážem sa sústrediť, nedokážem komunikovať, zanedbávam všetky povinnosti. Ročník som úspešne ukončil a vyše mesiaca sa mi nedarí nájsť žiadnu prácu, aby som sa nejak zamestnal a nemyslel na ňu. Proste nič, aspoň keby som po nociach mohol spať, ale nedarí sa. Žil som pre ňu, staral sa, pomáhal jej, snažil sa byť tou najväčšou životnou oporou a ona to ukončila, pričom mi sama nevie povedať, čo je tým hlavným dôvodom rozchodu. Len toľko, že nie je šťastná, ale prečo? Netuší. Nemám pocit, že som jej niekedy ublížil, proste také malé hádky sa vyskytli ale všetko sme si vedeli rýchlo vysvetliť. Nechápem.
Tak Vás prosím o radu, ako by ste to riešili, ako sa odraziť od dna, ako začať žiť a zabudnúť.
Ďakujem.
Stratené šťastie
Pre mňa by najlepším riešením bolo odísť aspoň na pár mesiacov odtiaľto, niekam za prácou do zahraničia, ale nie je veľmi s kým, pretože roky ubiehali, väčšina si našla svoje lásky, ktoré nechcú opustiť a tí druhí majú stále zamestnanie. No a samému sa mi nechce veľmi ísť, necítim sa na to...Je zaujímavé že keď bolo všetko v poriadku tak som aj brigádu mal, no a teraz nemám nič, ani jedno ani druhé. Keď sa darí tak sa darí...nič iné mi neostáva, len dúfať, že opäť si raz na mňa šťastie sadne a pomaly zabúdať na lásku. Ale každopádne Ti ďakujem za rady.
Chlape na co cakas? Vonku je krasne, treba niekam vypadnut, ist von, uzivat si zivot! Obnov stare kontakty, priatelstva, vypadni niekam na hory, rob turistiku, alebo splavuj, moznosti je vela! Hlavne nesed furt doma, musis sa zamestnat, rob nejaky sport, fyzicky sa znic a hned bude lepsie. Aj spat budes moct ked sa fakt poriadne fyzicky znicis.
aj ja som to tak mala, že som kvôli nemu zanedbávala mojich kamarátov a kamarátky a potom som zrazu bola sama ..ale postupne pomaličky sme si k sebe s kamarátkami nachádzali cestu a bolo fajn ... stále som sa snažila nebyť doma a niekam chodiť .... aj sa mi to darilo, čo som dovtedy "nemohla" som urobila ..tým myslím, že som si napr auto kúpila ... neviem či to bude trvať rok, je to u každého individuálne, ale prejde to ... je to prvá láska, na tú sa ťažko zabúda a prídu dni,kedy budeš na tom lepšie a zase dni,keď budeš dole ..ale asi si tým treba všetkým prejsť ... skús nejakých kamošov pozháňať a niekam vypadnúť
Snažím sa na ňu nemyslieť, ale nedarí sa mi, stále mi behá po rozume otázka prečo? ...A navyše neviem či ju dokážem znenávidieť, strašne veľa som jej odpustil, nastvárala mi dosť hovadín ale všetko som akosi prehltol. Nechcel som ju držať "nakrátko", každý potrebuje mať pocit slobody, aj keď má vzťah a na to som doplatil, ona si robila čo chcela a aj keď som vyklopil čo po nej žiadam, ona si to pekne vypočula, nasľubovala hory - doly ale skutok žiaden... Mal som už pár dní, takých no že OK, ale teraz to opäť na mňa doľahlo, vonku krásne počasie a ja nemám pomaly s kým vyjsť na vzduch. Veľa kontaktov som pre ňu obetoval...verím, že bude dobre, ale kedy? o rok? neviem si predstaviť žiť takýmto spôsobom celý rok, už teraz som na pokraji psychických síl, ale čo už, treba sa cez to prehrýzť...
tak to v živote chodí, že sa ľudia rozchádzajú a stalo sa to aj tebe ... inak takto isto som na tom bola aj ja asi pred 4 rokmi ..tie sa so mnou bývalý rozišiel zrazu .. aj keď psledný mesiac to bolo také na hrane, ale vždy som si hovorila,že má veľa práce tak asi preto .. nespala som, nejedla som, nič ma nebavilo ... išlo akurát leto a ja sama ...ale dostala som sa z toho ... asi po roku ... ale to aj preto, že som ho riadne znenávidela, pretože začal si také kraviny vymýšľať, že to už nebolo normálne ..až kým som mu pred pár nezainteresovanými ľuďmi na ulici nevynadala, tak nebol pokoj ..stále niečo mal ... a odvedy mám pokoj :)) mojou výhohou bolo, že sa choval ako chuj a tou nenávisťou k nemu som sa z toho ľahšie dostala .. a to leto po rozchode som sa snažila všade kam ma volali chodiť ..hlavne neostávaj sám a doma ..choď niekam von ak sa dá, nemysli na to stále ..aj tak na nič neprídeš ..ja som sa časom dozvedela asi 7 dôvodov ďalšich nášho rozchodu, ael neriešila som to už ...a všetko chce svoj čas, koľko to bude u teba, to neviem .. asi máš pocit, že sa ti zrútil svet, ale neboj bude každým dňom lepšie
