takže aby som vysvetlil podstatu problemu,začnem od sameho počiatku..narodil som sa v rodine,ktorá ani zdaleka netrpi finančnymi problemami a bolo mi od malička dopriate uplne všetko,čo som si len zaprial..možno z toho plynie aj moj momentalny psychicky stav..totižto čim viac som dostaval,tym menej som si všetko važil..už v 19tke som pocitoval depresie a nenaplnenosti, vysvetloval som si to tym,že asi len potrebujem ešte niečo viac,rodičia mi vtedy kupili auto vyššej triedy a na par mesiacov som sa citil zase fajn..avšak po mesiaci-dvoch som si na ten štandard zase nejako zvykol a už ma nenaplnalo ani to auto, vysvetloval som si to tym,že mi chyba laska,pretože moc som štastie na vztahy nemal.. mam momentalne o par rokov viac a stretol som po dlhej dobe vazne ženu s ktorou sme sa vzajomne SKUTOCNE zamilovali.. myslel som si,že to bol vrchol toho čo ma moze naplnat..ano,naplnalo..prvych par mesiacov..v podstate naš denny harmonogram spočiva len vo vození sa po meste,chodeni po reštikach,vyletoch..vlastne cely den sa len flakam,nič ma nebavi,nemam žiadne zaujmy,nevzdelavam sa,absolutne NIC ma nenaplna,dokonca aj diskoteky, zurky a dovolenky mi pridu ako nuda..okrem nej nemam vlastne ani kamaratov,pretože so všetkymi sa naše cesty akosi rozplynuli časom..všetko naokolo mi pride take šede,prazdne..a to aj napriek tomu,že fakt realne problemy nemam, v podstate by som mal byt ten najstastnejsi clovek,pretože mam všetko,ale takto sa necitim..možno si poviete,že riešim uplne nezmysly,ale už ma fakt nebaví žit s takymi prazdnymi pocitmi..som dost citlivy človek a dost ma trapi,ked ma netešia už absolutne ZIADNE veci okolo mna..ako nabrat druhy dych a zacat si konečne uživat všetky tie krasne veci naokolo? bojim sa toho,že sa zrutim postupne uplne,pretože poslednu dobu zvyknem moju prazdnotu riešit pitim alkoholu,čo mi moje pocity aspon trocha vylepši.. citim sa ako keby moja duša v tele vymrela..
Nenaplneny život
Zurky a disky by nebavili ani mna, to je velmi povrchny zivot. Mat vela penazi, isla by som do ruska studovat rustinu a neskor aj nemcinu niekam do berlina alebo tak. Mozes tiez zacat robit turistiku, prespavat v prirode, tam nebudes mat cas rozmyslat nad zmyslom ci nezmyslom zivota, priroda nikdy neomrzi a po noci stravenej na tvrdej zemi si budes inak uzivat aj postel.
A pracujes?Lebo ja som toto pocitovala co ty tesne po statniciach .Ked som sa vyzabavala a uzila si vsetko tak som zacala pocitovat orazdno a nielen v zivote ale uz potom aj v penazenke..takze z tohoto ma vytiahla len PRACA..proste daka ina AKTIVITA ktorou som sa citila usluzna,potrebna,nieco som tym dosahovala..lebo do vtedy som sa sama seba povazovala za marnotratnu a podobne...
Zdravím ťa!
V prvom rade Ti chcem poďakovať za to,že si sa tu na tomto fóre otvoril, a že hľadáš cestu z bludného kruhu.
Mohol by som sa tu rozpisovať, čo všetko by si mal urobiť, ale vhodnejšie bude, ak si prečítaš knihu ,,Mních, ktorý predal svoje Ferrari,,(link: www.martinus.sk). V tejto knihe nájdeš odpovede na Tvoje otázky, a to myslím doslovne.
Veľa šťastia!
Jang
Potrebujes cas. Casom padnes na same dno a budes sa musiet s neho vyhrabavat sam, ale to by ti uz nesmeli rodicia pomahat. Vtedy si budes vazit vsetkeho co si dosiahol. Nie neprajem ti to, ale mas znamky toho ze sa tak stane. Preto prestan s tym alkoholom a pocuvaj tych ktori ti tu radia najst si nieco co by ta bavilo. Mozno tazke ale skus, za to nic nedas. Ved aj tak sa nudis cele dni. Skus predat to drahe auto, kup nieco stare, najdi si obycajnu robotu. Najdes si babu, ktora ta bude mat rada takeho obycajneho.
Ak uz si toto resp. ju nebudes vazit tak potom si asi naozaj strateny pripad. Ach kolko ludi by bolo stastnych, keby museli driet v praci, starat sa o deti a mali takuto ,financnu, poistku za chrbtom. Mozno by ju nikdy nevyuzili ale ten pocit je uvolnujuci, aspon by si boli isty, ze naskoncia ako bezdomovci.
Potrebuješ niekam patriť, niekam sa zaradiť do spoločnosti do nejakého kolektívu
Nepotrebuješ výzvu, potrebuješ stabilitu a harmóniu.
tvoja dusa neumrela, len ti ukazuje, ze zijes prazdny zivot.
suhlasim s tym, ze ti chyba duchovny rozmer (nie nutne Boh)
ale hlavne ti chyba prirodzeny tlak na vykon.
ty nic nemusis robit a tak to s tebou aj vyzera.
potrebujes zazit "velku vyzvu" a ak s to nezariadia sam, osud ti ho dopraje vrchovate.
myslim, ze uz zacina na tom pracovat (tvoj vztah s alkoholom)
idealne bude, ak zacnes robit nieco, v com ti tvoj socialny status nepomoze, pripadne este bude aj na prekazku.
Ale jasné že si nešťastný, ani sa ti nečudujem, tiež som sa tak cítila, keď som nemala ani prácu ani školu, nič, len tú každodennú rutinu, ktorá zahrnala nič nerobenie s priateľom. Človek proste potrebuje nejakých ľudí okolo seba či už sú to spolužiaci, priatelia alebo len kolegovia, proste potrebuje vidieť sem tam ine tváre ako je priateľka či rodičia
oprava po tejto finančnej stránke som nemala všetko :D
asi ti chýba nejaký ten duchovnejší rozmer... ja som síce nemala po tejt všetko a stále mám určité finančné problémy, ale ten pocit nenaplnenia bol u mňa tiež, tak som sa začala zaujímať o seba o svoju dušu, psychohygienu a začala som na sebe pracovať a vidím, že je to o mnoho lepšie... trénuj bdelé vnímanie a meditáciu... to by ti mohlo pomôcť, po dlhšej dobe zistíš, že to za čím sa väčšina ľudí pachtí je len prízrak a že skutočné šťastie nájdeš len a len vo svojom vnútri, ale kým som sa k tomu dopracovala, stálo to kopec psychickej bolesti...
