dobry den ...rad by som opisal moju situaciu...mam skoro 21 rokov a som uplne zakomplexovany chudak ak sa tak mozem nazvat...ked som mal 12 rokov zacal som s jednym sportom v ktorom som velmi vynikal a hovorili o mne ako o velkom talente treneri sa na tom zhodovali ...vsetko bolo premna super sport bol premna Number one...miloval som ten sport , bol som velmi oblubeny aa aj trochu namysleny tak zdravo sebavedomi v skole som mal zvacsa same jednotky na vysvedceni do strednej skoly...akonahle som nastupil na strednu skolu zacali sa moje problemi aj s akne ...kedze som bol utlejsej postavy a taky nepriebojny casto si domna doovolovali spoluziaci..naco som nebol nikdy zvyknuty a nevedel som co mam robit. dalej to pokracovalo vysmievanim z mojho vzhladu akne, hnusny ksicht atd...proste ked sa na seba pozriem do zrkadla je to hruza aj ked si odmyslim akne...ja neviem proste povedalo mi par ludi ze som skaredy...a dost ma to polozilo kedze som si to o sebe myslel uz davno..a prestal som zo vsetkym ...so sportom , so skolou uz ani nemam kamaratov som rad sam....vacsinou som sam doma iba nic nerobim som nezamestany ..odisiel som z vysokej skoly.. chodil som ku psychologovi ktory mi nameral vysoke IQ ..tesne nad priemer ....ja si vycitam vsetky neuspechy v zivote asi 95percnet len kvoli svojmu vzhladu...som s tym zmiereny ze ostanem nazvdy sam a nikdy mat nikoho nechcem ani..ja neviem co mam zo sebou robit ..keby som vyzeral normalnejsie a ludia sa mi nesmiali bol by som uplne inde so sportom mozno aj vrcholovo .... aj tie vysledky co som mal v skole by som mozno dal vysoku skolu...ale toto ma brzdi a som len kvoli mojmu vzhladu nepriebojny...mozno si poviete ci som nejaka baba ale ked ste na posmech okoliu ze ako vyzerate tak to vie cloveka polozi...najlepsie sa citim ked som sam pred od ludi ....samozrejme mojim rodicom sa to nelubi ale ja saa uz tazko zmenim ....zabit sa nechcem ani som na to myslienky nemal...vratit sa k sportu to nechcem ani do skoly ...som zvedavy kde si najdem robotu a kto ma vlastne zamestna ...rano vstanem a citim to ze vstavam iba preto aby som videl zapad slnka skoro stale som doma iba-----............prosim poradte mi co mam robit??????????
Som zufalec
Máš silnú depresiu podľa všetkého a svoje problémy už nedokážeš zvládnuť sám. Prečo nevyhladáš psychologa? Psychoterapia by ti mohla pomôcť nabrať viac sebavedomia - tak isto existujú aj skupinové psychoterapie kde môžeš spoznať mnoho zaujímavých ľudí, ktorý ťa nebudú odsudzovať, oni tiež majú svoje problémy a poznám dokonca vo svojom okolí pár ľudí, ktorým skupinové psychoterapie veľmi pomohli a dokonca si vďaka nim aj našli priateľov a podobne. Vyskúšaj na začiatok aspoň toho psychológa - nie je pravda, že za to treba platiť ako to mnohí tvrdia - ak pôjdeš za obvodnou lekárkou a povieš jej, že máš taký a taký problém a že by si to chcel riešiť so psychologom alebo psychologičkou tak ona ti dá výmenný lístok a platí sa iba za založenie karty, potom už neplatíš.
Za vyskúšanie nič nedáš! :) Držím palce. :)
To máš ešte dobré ja nosím okuliare mam riadne akné aj jazvy a odstávajú mi uši a som nízky v škole mam hrozné známky ale snažím sa tu školu aspoň dochodiť aby som niečo zarobil v budúcnosti a toto všetko sa pokúsil opraviť , PS. celi život si v škole a všade robia zo mňa srandu a nadávajú mi :(
no ako chceš. je to o tvojom rozhodnutí, ako budeš pristupovať k sebe a k druhým, napriek všetkému.
chcel si poradiť a napísali ti tu ludia, ktorým si nebol lahostajný.
tak sa drž. ahoj
ja nikoho ani nehladam ja budeem zit sam a aj zomriem sam.. ktoby chcel s takymto hnusakom zit ??? ved ked sa hnusim sam sebe tak preco kazit zivot niekomu inemu ??... ani nikdy som nebol do nikoho zamilovany ludia sa so mnou bavia ako s nejakym debilom , len ked ma uvidia to dokazem vycitit ..a to posmievanie to ani radsej uz neriesim...mne ten vzhlad tak prekaza v zivote keby som byzeral normalnejsie bol by zomna uplne iny clovek ...pritom ja si pridem ako dobry clovek nikomu som sa nikdy nesmial rad som pomahal ludom ...a teraz som egoista ktory mysli naseba a na ostatnich kasle :/
no, ale ak ja som milovaná niekym, tak tým niekym si potom milovaný aj ty
hladaním ho spoznáš, lebo on ťa hlada tiež
a ešte mi pomohlo.. že tak ako ja, ked uvidím človeka, myslím v tej chvíli na neho asi len tých pár sekúnd keď sa mu po ulici pozriem do očí (môžem sa na neho usmiať, pozdraviť, skloniť hlavu, zahľadieť, zamračiť...) ale myslím na neho len okamih a potom sa zase zahlbim do dalších myšlienok a idem dalej.. tým ľudom je tvoj vzhlad ukradnutý. jediný, kto ním trpí si ty. a vlastne si škodíš len ty sám. že sa tým príliš zaoberáš. proste chod suverénne von. tí ludia potrebuju vidieť ako víťazíš nad sebou, aby mohli obdivovať tvoju silu a odvahu. lebo tvoje rozhodnutie a život už teraz môžu ovplyvniť ludí okolo teba
tí lu
no vidis mna nikto nemiluje a nie som jedinecny v nikoho ociach ..mozno ked som bol maly a mal rodicov teraz mi ostal len otec ktory uz ani so mnou nebyva takze som sam ,,,ja som nervoizny skoro vsade kde su ludia..ale snaazim sa ich ignorovat niekedy je to tazke...
no zakomplexovanosť poznám veľmi dobre. ale myslím si, že to všetci.. ja mam aj inú vrodenú chybu. čo som mala jediná zo všetkých mojich súrodencoch a sesterníc. a bolo nepríjemné, ked to na mne každý videl a rozčulovalo ma, že ostatní môžu byť prirodzení a spontánni, ale ja nie. lebo som iná a nikto to nevedel pochopiť. a každý mi len hovoril, že "uvoľni sa", "čo ti je?" :)
ale tak sa proste žiť nedá.. moje detstvo bolo aj pekné, ale aj problematické. ale hladala som rozumné dôvody, prečo som aká som, načo som... a začala som sa premáhať.
mne pomohla viera. pretože som si uvedomila, že ma niekto miluje a v jeho očiach som jedinečná. a že on vie prečo ma stvoril takúto..a tak.. ale to sú už moje osobné úvahy, ktoré vyplývajú z mojej lásky k Bohu a nechcem, aby ti to bolo nepríjemné
ale to, že každý má v sebe dušu, to vieme všetci. a že je nezávislá od tela, to vieme tiež.. a tak mysli na svoju dušu, svoje vnútro, ktoré je obohatené o všetky skúsenosti a toto vnútro rozvíjaj.. v spoločnosti ludí, pretože len tam môže byť to vnútro naozaj využité, v láske k ľudom, ktorá začína aj odpustením
iluzia alebo klam to nemusi byt vzdy ...moj prvy krok je to ze si nebudem vsimat ludi okolo tak moc ...proste ich ignorovat niesu premna nejako dolezity...lebo som aj trpel paranojov ked sa niekto zasmial hned som si myslel ze to namne.....ja som ledva urobil strednu skolu a to na zakladke som mal same jednotky ...aj prvy rocnik na strednej som mal same 1 ...a 2 dvojky potom to slo dolee...ked sa nad tym zamyslim naco mi boli tie dobre znamky ked je zomna toto ?? spoluziaci co mali 3 4 su v zivote uplne inde ...niektori ucitelia to prehanaju ...ked je clovek sikovny priebojny tak aj zo zakladnou skolou nieco dokaze v zivote
sante.. ja sa s tym pomaly zmierujem ..ked som vypadol zo sttrednej tak som na tom o trochu lepsie ...vtedy to bolo utrpenie ..kazde rano busom plno ludi okolo teba tlacenica hrozne zle som sa tam citil....v skole som bol depresivnej povahy spoluziaci ktory sa so mnou bavili stale ze boze zas ma depku.. inak obcas som bol v pohode a mal aj vtipne poznamky ze sme sa dost smiali...ale zase to na mna prislo a bol som taky ...kedysi som mal plno kamaratov a nikto nemal so mnou problem az na par vynimiek...kedze asi medzi normalnymi chalanmi sa vzhlad tak neriesi a mal som aj skaredsich kamaratov odomna teda aspon podla mna...je to aj moja chyba ti co mi to hovorili ze som ich bral vazne... ja sa ani do oci cloveku neviem pozriet...sice ked budem starsi tak asi pochopim ze krasa neni vsetko sa pozri napr na 50r vacsina su tuckovia , bravcove tvare, bez vlasov...a je im dobre ...ach ta blba puberta a veci okolo toho ..kedze cela puberta sa toci iba okolo vzhladu..................................pekne si to napisal zaujimava myslienka...najviac hladia na chyby druhych zakomplexovany chudaci ...ja som sa azda nikdy kvoli vzhladu nesmial mozno iba raz ako som pisal raz urobil som chybu ze som tie nazory bral velmi vazne
World views are self views—literally. Jeden múdry človek, Adyashanti myslím, povedal, že keď o tebe ktokoľvek povie čokoľvek, nie je to pravda. Keď ti niekto povie, že ťa nenávidí, ty o tom začneš rozmýšľať a pomyslíš si, ja som to vedel, nie som dosť dobrý, alebo niečo podobné, dosať si tam čo chceš. Ide o to, že je to ilúzia. Tí ľudia to hovorili o sebe, nie o tebe. Znie to ako jehovistický vtip, ale asi na tom niečo bude. Ako môžeš dovoliť ľuďom, aby ti vnucovali svoje názory, ešte aj o sebe..? čo ja viem, ako uniknúť z tých tvojich myšlienok? Si kto si, čo s tým chceš teraz robiť? Zmier sa s tým a zmeň sa vnútorne. to je celý recept..
