dobry vecer, chcem sa Vas opytat na nazor, prip. poradit ako riesit situaciu.
Som vydata a mam doma 3 malicke deti.
Problem je, ze byva u mna sestra, ktorej sa snazim pomoct po psychickej stranke, kedze presla nedavno tazkym obdobim. Byva na striedacku u mojich rodicov, ale tam ma velke depky a lepsie sa citi u mna. Len mne to uz prerasta cez hlavu, nemam vlastne sukromie s manzelom, vadi mi, ze mi nepomaha ked je u mna a ked tu je tak mam doma stvrte dieta. Som rada, ze sa citi u mna dobre, ze jej mozem pomoct, ale uz potrebujem klud a byt sama so svojou rodinou. Ona nema nikoho, momentalne nepracuje, je mi luto , ze trpi a presla krizou vo vztahu, ale aj mna nici to, ze stale sa musime ako rodina prisposobovat. Nepaci sa mi , ze ja po veceroch upratujem a ona keca s mojim mm a ja pritom neviem kde mi hlava stoji. Vzdy ked ide na vikend k nasim tak mi hovori aku ma depku , viem, ze u mna je jej lepsie a depku nema, ale mne chyba to nase sukromie ktore som roky mala a teraz je narusene. Neviem dokedy to bude trvat. Teraz by mala ist s nami aj na dovolenku, a aj z toho uz nemam dobry pocit. Deti ju miluju hlavne najstarsi syn, aj ja ju velmi lubim, ale chyba mi to moje sukromiem. Myslite, ze budem zla ak jej poviem, nech je u mna iba ked je mm v praci a poobede nech ide k rodicom? Viem, ze jej to nebude urcite vyhovovat kedze byvame v meste a rodicia na dedine par km od nas cize by musela dochadzat. Neviem co robit lubim ju ale na druhej strane mi vadi, ze je moje sukromnie narusene.
Ja, manzel a sestra
ty sa vobec nemas preco citit previnilo. prave naopak! vsak si jej poskytla azyl a porozumenie v tazkej zivotnej situacii. lenze su to uz 3 dlhe tyzdne a u nej ziadny progres k lepsiemu. jej cela ta situacia zrejme naramne vyhovuje. je o nu postarane a ma pocit, ze sa kolo nej toci cely svet. lenze vsetko ma svoje hranice a je cas aby sa vzchopila a postavila sa opat na vlastne nohy. podla mna je uz netaktne takto narusat rodinny vas zivot. pomahat si samozrejme treba, lenze treba urcit aj hranice. je najvyssi cas jej otvorene povedat, ze zivot ide dalej a nech sa spamata a zbytocne uz nezatazuje teba a tvoju rodinu. pomohla si, ale dalej svoj zivot si musi kocirovat uz sama.
Podla mna je problem v tom ze ty to beries pokrivene s tym ublizenim. Ty jej neublizis, ona ublizuje tebe. Ty hlavne si uvedom ze ty si jej neni dlzna za nic a ano treba si pomahat ale za trochu inych podmienok. Ona to zneuziva a tak ty sa nemas preco citit na vine. Najprv si to utried v hlave.
aj teraz je tvoja sestra u vas? a co robi?
len dufam ze to urobis co najskor, drzime ti palce a hod sem potom par slov ako to dopadlo.
Citim sa previnilo, ale viem, ze nemozem musim mysliet na moje deti a mojho manzela. A hlavne aj na seba lebo ma to vycerpava a mozno aj mojho manzela, len on mi nikdy nic nepovie, lebo nechce aby mi ublizil tak radsej tiez zatne zuby. Aj ked viem, ze mi povedal, ze mu vadi , ze pomaly nemoze ani trenkach behat a ani sa ist kludne vy...t:-D Ja uz sa vlastne aj bojim, aby to manzelovi nezacalo tak velmi vadit, az sa nieco zle udeje a ona mi to radsej nepovie aby ma neranil koly sestre. No takze asi tak dakujem Vam za rady idem lebo mi vstala dcerka.
Ja viem, ze som si sama na vine , lebo ja sama ked som videla v akej je psychickej depky som jej povedala, ze ak chce moze byvat u mna cez tyzden a ked bude mm doma cez vikendy bude u nasich. Takze viem, ze ja sama som si na vine, a preto tuto situaciu si musim aj sama vyriesit. Kedze som neocakavala , ze mi to bude tak vadit, ze je u mna, mne by to nevadilo, keby som nemala este aj s nou tolko starosti pomaly ako s mojou jeden a pol rocnou dcerkou. Proste uz ma to nebavi aby ma vyuzivala kedze viem, ze to robi aj ked mozno nie vedome. Dakujem za reakciu moc si to vazim.
Ano neurobila som to doteraz preto, lebo ja som nechcela byt zla, a hnusna , ze ako jej to mozem urobit ked je v tazkej situacii a preziva krizu.
Ja si to potrebujem ulezat a pripravit sa na to psychicky ja ju mam proste az moc rada nato, aby som jej ublizila vedome to nedokazem, preto chcem ist na to pomaly a potrebovala som nezainteresovanych ludi, ako su to, ktory ma nepoznaju aby mi povedali, ze som neni zla a, ze je normalne , ze mi tato situacia prekaza. Ano pre niekoho mozno nepochopitelne, ale pre mna je moja segra vela velmi ju mam rada a nechcem jej ublizit, ale uz si uvedomujem situaciu, ze musim zakrocit a ukoncit to. Aj na ukor toho, ze budem ta najhorsia
ja by som jej uz robila naprieky,aby sa necitila dobre a aby sama odisla ked stale nevie pochopit, ze proste potrebujete sukromie a chcete byt bez nej...
uz len pri predstave ze by som bola na mieste tvojho muza a kazdy den po navrate z prace by ma doma cakal aj niekto navyse, by ma nadvihlo zo stolicky. to ze tvoju sestru vobec nenapadne, ze mate pravo byt sami so sebou a ona tam nema co tak casto hladat, je prejavom nesmierneho sebectva. a prepac, ale sebca netreba lutovat. nemozes mu dovolit, aby ti ovplyvnoval zivot, aby ta takto obmedzoval. najvacsiu chybu robis ty sama.
