Teraz ani nepôjde o problém ako taký, len ma zaujíma váš názor a tak pokecať o tom. Je to skôr také moje vnútorné uvažovanie nahlas..
- Ak to niekto dočíta do konca, toho fakt uznávam ;)
Na začiatok: Mám 19, čerstvo zmaturovaný chalan strednej odbornej školy na jednotky. Čo sa týka výšky, to ešte zvažujem, ale tam tiež asi nepôjdem. (mám dôvody (nie také že by sa mi nechcelo)). Ale o tom som nechcel. Na svoj vek nevypadám ako kopa mojich vrstevníkov, nie som moc príťažlivý chalan a navyše som gay.
- Toto sa tu nachádza asi v každej druhej téme nie?
Ale o čo mi ide. Ja som dlhý čas premýšľal nad samovraždou, niekoľko rokov. Doteraz som nemal vzťah, ani len poriadne objatie, a kamarátov som tiež moc "nenafasoval" za svoj život. Som taký silnejší introvert.
Ale prišiel som na to: Je to hlúposť.
A nie len pre rodinu alebo moje okolie. Ale je to skrátka zbytočnosť. Dlho sa cítim pod psa a už dlhšie si kladiem otázku: Čo so svojim životom ďalej?
Jedna odpoveď sa vždy vyplavila na povrch, a to bola tá samovražda. Ale to som vždy zavrhol. Musí predsa existovať alternatívne riešenie ako.. dať život zasa do pohybu. Dať mu nejaký smer alebo nejakú výzvu.
Po dlhšom uvažovaní po nociach (je 3:20 nad ránom keď toto píšem) som dospel k názoru: Prvý krok bude, vypadnúť z tejto republiky široko ďaleko!
Ale kam by som šiel?
- Niekam do Európy? To je nuda.
- Niekam do Ameriky? Mohlo by to byť zaujímavé. Istým spôsobom mám Ameriku rád ale stále to nie je ono. Mňa už nebaví počúvať stále tie reči typu: Je kríza, Whaaaah pos**me sa! :D
Chce to niečo.. také skromné, kde ľudia na okolí sú plný "tajomstiev" ktoré čakajú kým ich niekto vypočuje. Niečo, kde sa dá objavovať nový svet.
A tak mi hlavou preblesla myšlienka: Ázia. Hmm.
To fakt nie je zlé. O ázii som mal čo to už vedomosti a aj o jednotlivých krajinách. A tak som sa začal touto myšlienkou zaoberať a pracovať s ňou.
A prišiel deň, kedy som si povedal: THAJSKO!
(a samozrejme k tomu patrí aj Thajčina)
Prečo. Povedzme si úprimne. Načo premrhať život samovraždou keď aj tak raz zomrieme a za ten čas sa dajú stihnúť neuveriteľné veci. Keď nie samovražda, dá sa predsa začať nový život niekde ďaleko.
Po dlhom a unavujúcom chodení po internete, všelijakých článkov, blogou a pod som zistil, že to je pre mňa znakom: Nového života.
Prečo? Pretože to je iná mentalita ľudí, iná kultúra, iné zvyky, iný Jazyk(!), nový ľudia, nové prostredie. A hlavne tá mentalita Thajčanov mi je sympatická. Tam je svet o niečom inom ako je to tu. Zatiaľ čo tu dobre že Slovák Slováka neokradne o všetko, tam si aj chudobný Thajčan dovolí zo slušnosti zaplatiť Taxi turistovi, aby ho bezpečne doviezol do cieľa na ktorý sa pýtal.
Je toho skrátka veľa. Jedným slovom: Iný svet, iná kultúra. A to je ono - to čo potrebujem: Nový život. Spoznávať nový svet, začať nový život. Učiť sa jazyk, spoznávať ľudí, spoznávať ich kultúru. Navyše je tam bonus že v Thajsku vyžijete s pomerne malým obnosom peňazí na mesiac oproti slovensku.[jeden z mnoho bonusov]
To je ono, to je tá výzva a to sú tie ciele. Raz zomrieme všetci ale čo dovtedy to aspoň neskúsiť? Aspoň ešte raz dať životu šancu stať sa lepším.
A myslím že to nám viacerým chýba - výzvy v živote.
Bude to makačka, hlavne Thajčina(5 tónov) a to nehovorím ešte o ich písme. Ale myslím, že konečný výsledok môže stáť za to. A za tým si treba ísť v živote. Za svojími snami.
A keďže je pomaly 4 ráno, tak sa slušne pozdravím, a padám do postele.
ราตรีสวัสดิ์ :)
