Poznám jedno dievča, s ktorým mi je neskutočne dobre, máme kopu siných zážitkov a je pre mňa veľmi dôležitá. Tak mi napadlo pokúsiť sa posunúť náš vzťah o niečo vyššie. Zo začiatku to odmietala, proste vždy, keď som sa snažil dať najavo že ju beriem ako niečo viac (slovne, fyzicky) začala byť strašne strohá, zmenilo sa jej správanie a jasne odmietla, zo slovami že sa necíti na vzťah (inak má 19r). Tak som jej dal čas, prestal som s tým a po čase skúsil znova. Odvtedy sa náš vzťah zase o niečo posunul a viac sme si dôverovali, trávime spolu veľa času a postupne prišiel aj ten bozk. Ale hneď potom mi povedala, nech na to radšej zabudneme. Nechápal som prečo to robí, tak som sa jej spýtal, či sa jej nepáčim (fyzicky), vraj to tým nie je, vraj je to ňou samotnou a že sa preto nemám trápiť. Odvtedy to bolo na kolíske, raz akoby sme tvorili pár, inokedy sme zas boli \"len\" priatelia. Nevedel som na čom som. Strašne som to chcel zistiť až som sa nedávno dozvedel, že bola zneužitá. Povedala mi to sama. Strašné zistenie pre mňa, ešte dlho bude trvať kým to strávim. A teraz otázka pre vás. Ako sa k nej správať, ako k nej pristupovať, čo robiť, aby som sa jej totálne nezhnusil, ako riešiť vzťah? Ako jej vlastne pomôcť? Samozrejme už sme sa o tom rozprávali, ale ja jej chcem ukázať, aký môže byť pekný vzťah dvoch ludi ale som v bezradnej situacii.a neviem sa pohnut dalej. srdečne ďakujem za rady.
Strašné zistenie
shirley> velmi mě mrzí jestli jsem tě zklamala.Bylo mi 16 let a nějakých psycholozích v té době nemohla být ani řeč.Prosím,jsem o mnoho let starší než Mer.To ti možná neušlo,kdyby jsi četla opravdu pozorně,slova jako hus a baba to přesně vystihují.Neklaď mi za vinu,já jsem se jen bránila jejich útocích a to nebylo tady poprvé.I já mám jen jedny nervy.Mám za sebou více odborníků z oboru psychiatrie a neurologie.Každý mi řekne na poprvé po 5 minutách,musíte k psychologovi,při dalším mluvení obrátí o 180° a nikdo nepošle.Právě naopak.Nemám tam prý co dělat mám v hlavě priority dobře poskládané.Psychologové člověka nejdřív rozbijí aby ho mohli potom dát dohromady.Věřím,že to mnoha lidem může pomoci ale mě ne.Otci nemám co odpouštět ale za to jsem v pohodě co se jeho týká.V životě mě potkali mnohem horší věci než je nějaké znásilnění.Je pravda, že jsem tady nikdy na fóru nelhala,mnoho věcí povím ze svého soukromí,ale né všechny.Není ve Vašich možnostech mi jakkoli pomoci a děsit nikoho nehodlám,nemluvě o tom,že byste i těžko pochopili a o lítost těch co by pochopili nestojím.Ta mi nepomůže.Nejsem tady proto abych vyvětrávala zlé duchy,ale abych pomohla jiným.Mer není pomoci.Kdyby byla jen jiskřička naděje,najdu si cestu k ní a pomůžu jí.Ale ona NENÍ!
Je mi to líto.Velmi hodně času jsem strávila analýzou její osobnosti.O moji empatii můžete spekulovat jak chcete,ale chtěli jí opravdu poznat,tak musíte mluvit ke mě a na rovinu.Udělejte si pak obrázek sami.
Mimu ...Mer nikdy nebyla mojí kamarádkou,neobviňuj mě z něčeho co není ani slovem pravda.Za to tvojí je.Co pro ní uděláš Mimu ty?
shirley - veľmi pekne :) Ani ja som sa síce Mer nezastal ale...
Každý je na tomto fóre sám za seba a je len na ňom či tú anonymitu a riziko písaného dokáže zvládnuť a nevkladá do toho príliš veľa emócií.
Mer má veľmi dobrú priateľku :)
Nemôžem si pomôcť, ale musím zareagovať na výmenu názorov meretseger vs. jedulka.
Jedulka, hovoríš, že si empatická, ale toto, čo si meret napísala bolo veľmi kruté, až ma to zabolelo. Asi ani netušíš, ako môžeš svojimi slovami raniť. To, že si myslíš, že si silnejšia (lebo si sa z toho dostala bez psychológa) Ti nedáva žiadne právo takto sa správať k ľuďom, ktorí to jednoducho bez psychológa nezvládnu (je ich väčšina).
Z vlastnej skúsenosti viem, že negatívne skúsenosti, ktoré človeka zranili, a sú ním len potlačované do úzadia, aby neboleli, sa sami od seba nevyriešia, a je jedno aký dlhý čas uplynie. Ak ich človek správne nespracuje (a bez ich rozoberania to nejde), tak bude stále žiť v bolestnej minulosti. Bohužiaľ to väčšinou funguje tak, že na základe zraňujúcej udalosti si človek podvedome vyvodí nesprávne závery o sebe a o okolí, ktorým verí a podľa ktorých správa (a ani si to neuvedomuje). Na to sú potrební psychológovia, ktorí tieto mylné postoje pomôžu identifikovať a poradia, ako ich nahradiť správnymi postojmi, a takto pomôžu človeku správne spracovať to zlé, čo sa mu stalo.
Obávam sa ale jedulka, že Ty si svoj problém celkom nevyriešila, pretože pomsta nikdy nič nevyrieši. Ostala v tebe horkosť a nenávisť, ktorá Ťa vyprovokovala v tejto diskusii (bola som nepríjemne prekvapená tvojimi slovami, nečakala som to od Teba). Tvoju ranu naozaj vylieči len odpustenie otcovi. Len tak budeš mať nad ním skutočnú prevahu, väčšiu, než akú si cítila, keď si ho pokorila a keď sa pred tebou plazil... Aby ten hnev a nenávisť nakoniec celkom neotrávili tvoje srdce. Vtedy by totiž otec vyhral nad Tebou na celej čiare...
Dúfam jedulka, že sa na mňa za tieto moje slová nenahneváš. Obe - Ty aj meret, ste obete a mrzí ma, čo sa Vám stalo, o to viac, že Vám ublížili tí, ktorí Vás mali najviac na svete milovať a chrániť.
pomoc...pěkně jsi to napsal,ani nepotřebuješ žádnou radu,tvůj mozek pracuje velmi citlivě a logicky zároveň to se málokdy u chlapa vidí.Ale tahle věta mě vyděsila :to mi povedala asi 3m. dozadu. Chtěla ti vysvětlit, proč se chová tak jak se chová,tedy stojíš jí za to,jinak by ti to neřekla, to mi věř a muselo jí stát velmi mnoho úsilí,ale ten strach je ještě velmi silný ...
Ešte dodám k tomu času. Ono sa to všetko udialo už niekoľko rokov dozadu. Lenže odvtedy, teda vlastne nikdy, nemala vzťah. Teraz to je asi taká "prvá príležitosť", ešte keď som to nevedel a snažil sa o náš spoločný vzťah, vtedy ju to trápilo asi najviac. Ak nerátame to obdobie, keď sa to udialo. Poznáme sa už dlhšie, odvtedy ako som ju začal "baliť" ubehlo už 9 mes. ako rátam, v októbri minulého roka to bola naša prvá spoločná pusa, viem presný dátum :-)) ale nebudem prezrádzať. Potom bolo to také obdobie "ako na hojdačke" až pokým som sa nedozvedel, prečo to tak je, to mi povedala asi 3m. dozadu. Neviem či je to príliš krátky čas, alebo naopak až príliš dlhý. To je asi individuálne, len som to trochu priblížil.
Deria dakujem :-) no praveze uz teraz su to krasne chvile, je to sice taky paradox, ale co uz :-)a dopadne to vsetko tak ako ma, uz teraz mi to dalo vela do zivota , v podstate :-)
to je krasne zistenie!::) na tom predsa nezalezi, ze vam to neklape po sexualnej stranke, vy viete obaja preco a ze to potrebuje len cas. resp. ona potrebuje cas. a ked to tebe nevadi, ze musis cakat, tak ste na najlepsej ceste. tu doveru, ktoru k muzom stratila potrebuje znova nadobudnut a ten odpor k sexu ako takemu, ktory v sebe zrejme este pocituje...toho sa neda zbavit za 3-4 tyzdne. ak si si toho vedomy, tak je dobre. len tak dalej, drzim palce a zelam krasne chvile s tvojou laskou! :)
Uf... keď som zakladal tému, myslel som si, že sa to bude viesť v pochmúrnom duchu, veď tu sa nič pekné písať nedá. Ale potreboval som rady. A teraz som prišiel na nie len jedno strašné zistenie. Neviem či je dobré sa už o tom baviť, plus vyvolal som zrejme vo veľa ľuďoch nepekné myšlienky. Mimulus a aj viacero ľudí tu písalo, že si tým prešli a vyriešili to. Ako? Dá sa to vôbec "úplne" vyriešiť? Nemali ste problém nadväzovať po tom všetkom vzťah? Lebo "my" máme presne ten problém. Po psych. stránke je všetko úžasné, po fyzickej mizerné, viete si domyslieť, no a potom hrozí, že sa pokazí všetko aj po tej psych. a tak dokola. A "priateľka" sa snaží, velmi zle je keď viete, že sa to nedarí, ako sa to všetko v nej bije, ako sa snaží a nie vždy to dobre dopadne...Ešte raz sa ospravedlňujem za túto tému vôbec, všetko ma to veľmi mrzí ale získal som veľa rád, opakujem sa a nakoniec môžem pozitívne povedať že máme krásny, čistý vzťah (momentálne to tak cítim)a aj keď je to kruté je postavený vlastne na pevných základoch. Možno ten vzťah nefunguje ako to zvyčajne chodí, nie zo všetkým čo má byť, ale "aj" práve preto je mojím zatiaľ najkrajším a ja ho za vzťah jednoznačne považujem. Aj keď sa okoliu javíme ako "len" najlepší priatelia.
nebojte se, přežil to.Už jsem na něho zapomněla, když po pěti letech někdo klepe na dveře.Můj bývalí šel otevřít a tam stál ON.Už jsem se nebála.A on se mi díval do očí s obdivem, byla jsem v jeho očích někdo!Někdo kdo ho ponížil a ukázal mu, co je bezmoc, násilí a ponížení.On mě za to obdivoval.Jak zvrácená mysl.Přitom to nebyl nějaký hlupák, měl vysoké školy ovládal šest jazyků,další se učil.Měl všeobecný rozhled a velmi vysokou inteligenci.Pozval se sám dál.Seděla jsem naproti stolu a dívala se mu do očí.Necítila jsem nic.Vyprávěl mi,nějaké vzdělanosti, byl na mě hrdý a chtěl mi předat svoje vědomosti.Po hodině jsem ho vyhodila.V klidu.Řekla jsem mu, že do mého života už nepatří.To jsem ho viděla naposledy.
