kedy ste prestali blbnut ?

Lulita

ja som vzdy bola slusna, zrejme to zalezi od povahy

podla mna je blbost na to cakat, kedy to pride, ze sa clovek znormalizuje...

Zoly

Ono je to pomerne vtipné, keďže tak 100 rokov dozadu výraz teenager ani neexistoval. Proste bolo dieťa a dospelý. Keď sa na človeku prejavili fyzické znaky dospelosti, začalo ho za dospelého brať aj okolie. Takmer všetci významní ľudia minulosti začali robiť už v pomerne mladom veku ťažké veci.

Celkom sa na to zabúda, ale práve tieto roky (áno, mám na mysli už tie zhruba od 15,16) sú najviac produktívne. Práve v tomto období má človek najviac sily a kreativity, aby !robil ťažké veci". Bohužiaľ, často mu chýba ochota takto konať. Svet proste nakazil mládež takýmto názorom, že mladosť si treba užívať a predlžovať si ju najviac ako je to možné. Faktom ale je, že čím dlhšie svoje úplný prechod k dospelosti odkladáš, o to menej úspešný život budeš mať (pokiaľ nie si povolaním "syn" alebo "dcéra").

Dôležité je mať akýsi cieľ, to je to hlavné. Cieľ by mal byť uskutočniteľný, ale nie je to podmienkou. Vždy je dôležité, koľko snahy tomu obetuješ. Sny sa ti len tak samé od seba nesplnia. Tvoje úsilie sa ale odzrkadlí vždy, to sa neboj.

Istý názor tvrdí, že keď človek takto trávi najlepšie roky svojho života, už sa z tohto žúrovania nikdy celkom nedostane. Vysoká promiskuita a striedanie partnerov v mladom veku sa nepochybne odrazí do ďalšieho života. Človek sa po takomto štýle žitia nemôže spoliehať na to, že sa raz proste "usadí". Takto to žiaľ nefunguje.

Takže rada odo mňa je - skonči s takýmto životom skôr, než bude neskoro. Nezabúdaj na to, že takto premárniš to najlepšie obdobie tvojho pobytu na Zemi. Nebola by to škoda?

WildWind

ohoho opat je tu tolko svatych ludi :)

ja blbnem mozno 2-3 krat rocne, obcas sa clovek proste ma chut zabavit, odviazat sa...ozierat sa uz ale neozieram, mozno tak do nalady si dam. A kedy to skonci? no neviem, ono to ani tak nejak ani nezacalo...ale mladost je urcite na to aby sa clovek poucil z takychto veci, istym sposobom ho opravnuje si raz za cas zablbnut a ked dospeje tak mu zacnu byt prednejsie ine veci..do 20 rokov je to podla mna normalne. Ale to podvadzanie partnetov by som sem neplietla. To je skor o charaktere cloveka a toto ze si niekto vypije, no boze, kazdy to raz skusil co i len zo zvedavosti..

Cindy 35

kym je clovek slobodny, moze si robit co chce, jasne ze v medziach zakona, ale ak tym neublizuje detom, manzelovi a pod., moze chodit po disko aj v 50-tke. otazne je ci ho ta prazdna zabava naplna. mna nie ale ked su doma len 4 steny, co ine sa da robit..

inak minule som videla na dovoleke v supermarkete starsieho pana okolo 60tky v minisuk i, s vyholenymi nohami, podla upravy bol skor gay, nebolo to vsak vtipne, skor smutne

lilyianka

tak ja som asi nikdy v teenage veku tým pádom nebola, pretože som sa nikdy neopíjala každý víkend, ani som nepodvádzala priateľov, a takisto neohovárala kamarátov ... takže mňa toto obdobie obišlo ....

Žužova

Piť a chodiť piatky-soboty do krčiem a po diskotékach som začala asi nejak v 15,16stich..a prestala som ked som sa zalubila. V 19stich :) ...Môj priatel dovtedy tiež takto pijával..dokým sme sa nestretli.Hovoríme tomu tak že ,,sme si už odpili svoje mládi" a teraz už len výnimočne ak je príležitosť...Proste už su iné priority,človek dospeje a zmení pohlad na život.. vela mojich známych s ktorými som chodila takto von sa postupom času usadili a skončili so žurovaním. Id eto vekom a ide aj o to kam sa postupne dostaneš,do akej spoločnosti.. Kto vie ako by to bolo nebyť toho stretnutia :)

PsychoPrincess

Nikdy som nepíjavala každý piatok/sobotu, vždy som sa dokázala poriadne zabaviť aj bez alkoholu, taktiež som nikdy neholdovala cigaretám, drogám... aj keď na koncertoch som postretávala kadejakých ľudí, no nikdy som sa nimi nenechala ovplyvniť... takisto som nepodvádzala... von a na koncerty samozrejme chodievam aj teraz.

Meretseger

Nuž, podľa tohto charakterizovania blbnutia som tiež nikdy neblbla, hoci moja matka si myslela, že som ešte v puberte, keď som mala 19 aj 20, na čo reagoval môj lekár z psychiatrie dosť prekvapene :D U mňa totiž "blbnutie" vyvstáva skôr z psychických problémov - síce som nikdy nebola na diskotéke a alkohol som mala raz v živote, ale keď som v hypománii, bývam napr. promiskuitná, čo ale normálne nie som... alebo nie až tak? Takže ak sa dostanem do príslušnej nálady, možno budem blbnúť aj v 40-ke. U mňa je skôr podstatné blbnutie, napr. čo sa týka cukrovky, robila som s ňou fakt psie kusy, to bolo blbnutie na kvadrát, ale tiež podmienené psychickou chorobou, že som na seba srala, keďže som trpela depresiami a nenávidela sa... Prešlo ma to, keď ma preliečili v Pezinku, takže to nebolo vekom (možno len mierne). Neviem, psychiater mi vravel, že na blbnutie som ináč príliš inteligentná, možno je to aj tým, who knows.
Ešte by bolo fajn poriešiť blbnutie = sebapoškodzovanie a life will be perfect :)