Prečo láska bolí?

Príspevok v téme: Prečo láska bolí?
Cinnamon

Ahojte...
Mám čerstvý niekoľko mesačný vzťah, viac menej na diaľku... ale o to nejde, skôr rozmýšľam o tom, prečo láska nemôže byť len krásna a plná harmónie.. viem, dve osoby, dve rozdielne povahy sa snažia nájsť cestu k sebe, pochopiť seba a svoje zvyky, snažia sa prispôsobiť tomu druhému, ale niekedy je to dlhá a ostnatá cesta aj keď sa majú tí dvaja úprimne radi.. príde mi to ako nejaký očistec pred vstupom do neba... Máte aj vy takýto pocit? Alebo som len ja čudná?

Len ja

Ahojte laska je divna
Moj vztah bol
Zoznamili sme sa,
Visli sme si na rande viac krat,
Zacalj sme spolu chodit,
Vsetko pohode par mesiacou potom sa zacal clovek ukazovat v pravej tvari aki je same hadky,
Potom po case to sa mi nelubi to a hento a tamto a ja som sa musela furt ovplivnovat a on vzdy mal pravdu aj ked nemal a po case zacal skrivat sa travil vela casu na pokeci nasiel si tam niake 15 rocne decko a tvrdil mi ze on ma miluje a neviem co si mislel ze som sprosta ale tak videla som ze beha za druhimi ale to co ma najviac nasralo ze on si to ani nepriznal je to dnesnej dobe divne
Ludia milujte sa a budte si oporou to je najlepsia vec na svete lebo vas najlepsi priatel ma bit vas manzel/ka ci frajer/ka vazte si ze ich mate lebo mozte ich stretit

sleepy

ale podla mna je to egoistickou dobou, typu " co ak pride lepsia laska? " a podobne.. zadne vratka a podobne.. taktizovanie, a ja neviem ake blbosti (ono bez vagnych slov sa v takejto teme ani vyjadrit neda, bohuzel)
je to divne, ale tym padom laska ani neexistuje, lebo nic ine je dokonale, ani laska sama o sebe, ani laska vo vztahu, lebo vzdy pride nejaka negativna energia (prekazka), ktoru treba zdolat.. je to jak v prirode, tak v zivote alebo v zivote dvoch, cize vo vztahu dvoch (nedajboze viacerych, ach).
myslim, ze kazdeho pribeh by bol velmi dlhy a siahlorozsiahly na x stran, preto sa nerozpisem ani ja, ale trapi ma to.. divne pocity.. je to snad osud? ze toto nie je ta spravna a prava osoba? alebo je to v tom, ze ta dotycna osoba nevie co chce? a tym padom osud ale neexistuje.. aka je pravdepodbnost, ze sa stretnu dvaja a perfektne na seba sadnu, ako rit na serbel? blbost! nulova.. mozno tak v 40tke, ked uz naroky idu bokom, ale urcite nie za mladi, pretoze kazdy vyrastal inde, co je dobre, co sa tyka predavania a miesania si genov a genetickych informacii, ale co nedokazem pochopit je nedostatok vole prisposobit sa a nedostatok vole urobit kompromis. alebo malo casu na vztah. alebo proste ten egoizmus, ze nudi ma to, ale tu je novy cloviecik, ten je zabavnejsi, neobkukany, lenze vsetko raz omrzi, skor ci neskor, podla mna chyba v ludoch takeee tooo.. "sme spolu z nejakeho dovodu" a take to, tahanie za 1 povraz spolocne. je velmi divne, preco prave ti inteligentnejsi (VS vzdelani) ludia maju rozbite vztahy a preco ti "nevzdelani" tym vztahy klapu lepsie (moje blizke okolie).
ale to je mozno cele blbost.
ale co sa mi nepaci na ludoch je naladovost, znicia vztah lebo maju dnes zlu naladu.. (a este horsie veci)
fascinuje ma, odkial beru tolko odvahy, odkial beru takuuu tuuuu - chladnost.. lebo ked inekoho lubim, tak sa neda len tak, podat si ruky a povedat si, OK tak cau... ved laska sa neda kupit, ani najst na rohu, je to nieco co sa pestuje a stara sa o to dlhe roky.. tym padom si podla mna ludia mylia pobluznenie s laskou..

sleepy

moj pribeh v skratke:
1. stretli sme sa
2. moje zmysli boli ocarene
3. velmi dlhe a bolestive boje
4. kazda spolocna chvila bola pre mna uzasna, opakujem, pre mna, neviem citat pocity inej osoby, ale aj napriek faktu, ze z mojej strany je ochota obetovat vsetko a hocico zaroven, vo vzduchu zostava nekonecna neistota, zrejme z dovodu, ze mi chyba dokonalost (ale kto disponuje touto vlastnostou, vsakze? )
5. mam strach sa zobudit do dalsieho dna, ci to nebude este horsie.

blbost, co ?

ahojte

Každý človek, ktorý skutočne miluje sa z času na čas nevyhne bolesti, ktorú láska so sebou prináša. Poznáte to. Či ste sa už do milovanej osoby zaľúbili na prvý pohľad, alebo sa vaša láska zrodila z kamarátstva, prežívate presne to isté. Najviac zo všetkého si želáte tráviť v prítomnosti vašej lásky čo najviac času. Pretože čas trávený s ním je to, čo váš súčasný život napĺňa šťastím.

To, čo vám vyčarúva úsmev na tvári. To, čo vám dodáva silu na čokoľvek. To, čo vás poháňa dopredu a je nekonečným zdrojom vašej motivácie. Potrebujete jeho prítomnosť, jeho úsmev, pohľad, objatia a bozky. Túžite sa ho neustále dotýkať, celého ho vysať, vyjesť a zomrieť od lásky. Človek vníma svet v iných farbách, keď miluje a cíti sa milovaný. Keď cíti, že človek, na ktorom mu záleží, je tu vždy pre neho. Neexistuje snáď nič krajšie ako keď je láska obojstranná a opätovaná.

hlupuckaaaaa

ty máš čo hovoriť ;)

keď sa zamiluješ do niekoho, kto o tebe nechce ani počuť a ty ho budeš milovať z celého srdca, potom sa sťažuj

zajo_smejo

Odpovedala si si sama v prvej vete príspevku - lebo " láska na diaľku ". Osobne nepraktikujem, pretože by ma to zabilo.Nedokážem po niekom celé veky len túžiť bez toho, že by som sa s ním nemala aj fyzický kontakt. Svoju lásku si potrebujem hýčkať, maznať, rozmaznávať, dotýkať sa jej. Prosto potrebujem vytvoriť jednotu virtuálneho aj fyzického. Vtedy ma láska nebolí, vtedy ma naopak motivuje a maximálne uspokojuje. Ak teba láska bolí, potom asi treba hľadať niekde inde, na iný spôsob alebo s niekym iným.
Láska bolieť nemá a nesmie .

freedomsk

ja mam s tymi myslienkami tiez problem obcasne sa k tomu vraciam a rozmysalm nad tym ze preco sa to stalo :/ ale je pravda ze to colveku nic nepomoze aj tak s tym nic nevyriesi...

damiacci

nuz, neviem. mna laska motivuje aj za hranice fyzikalnych zakonov, takze.. samozrejme ze to obcas zaboli, ale ak sa zahoji, je to o to pevnejsie (svaly, zvraz, vcitane lasky)
To da rozum, nie? :)
ak boli viac, ako prinasa radosti, tak neviem, potom sme v prdeli..

MultiLevel

laska nikdy neboli...
cudna nie si, ale zrejme ta nieco boli vnutorne, ked takto premyslas. Neviem nakolko tieto myslienky vychadzaju z tvojho vlastneho vztahu. Ak sa s tym clovekom necitis dobre, alebo to nefunguje, vzdy je lepsie si dat zbohom. Uvedomit si logicky pre a proti. A pekne sa rozlucit, ako dvaja dospeli ludia. Vtedy ta nema co boliet, lebo si jednak veci vysvetlite a jednak si stotoznena s tym, co robis. Ja som napriklad ako mladsia nikdy nechapala, preco sa ludia po rozchode stale k byvalemu vracaju...ci uz myslienkami, alebo ho priamo vyhladavaju. Mne sa to napriklad nestavalo, lebo som vzdy vedela, preco rozchod a preco nechcem ist dalej s tymto clovekom. Nech sa to zdalo mojim frajerom akekolvek divne, podakovala som im pocas rozchodu za vsetko, za to co ma naucili, za to, ze vstupili do mojho zivota, nech uz ten vztah bol hoc aky.
Opakujem, laska nikdy neboli....ak mame nefungujuci vztah, deje sa to z isteho dovodu. Pokial sa to skutocne neda vylepsit, je lepsie dat si zbohom a vykrocit za novym dobrodruzstvom :) A predstavovat si seba sameho ako stastneho a milovaneho cloveka, vsetko sa nam casom splni :)