(Ne)Sociopatia - Je to na cvokára?

Príspevok v téme: (Ne)Sociopatia - Je to na cvokára?
NeviemNick

Pred tým, než sa čo i len pokúsim zveriť sa do rúk slovenských odborníkov by som rád počul názor (ne)odbornej verejnosti nech viem, či nebudem len zbytočne tráviť deň čakaním na nič neriešiace vyšetrenie.

Tak, ako ma napadla sociopatia? V prvom rade som si uvedomil, že nedokážem vytvoriť akýkoľvek zmysluplný vzťah s iným človekom. Ľudia mi pripadajú jednoducho nudní. Necítim žiadnu potrebu prežívať s nimi ich zážitky, trápenie, radosť.... Čokoľvek postavené nad tuctový, nevyhnutný rozhovor považujem za absolútne zbytočnú sociálnu väzbu vyžadujúcu veľa snahy, pozornosti a empatie. Nemám problém napodobňovať emócie a empatiu, no robím to len pre dosiahnutie osobných cieľov-v podstate absolútnu manipuláciu- a nikdy ma netrápili následky pre iných. "Mám ťa rád" som vyslovil naposledy asi 10 rokov dozadu, keď som ako 9-ročné dieťa dostal nový bicykel. Racionálnym myslením si uvedomujem, že tento postoj zraňuje mojich blízkych, no netrápi ma to a nestojí mi to ani za snahu sa pretvarovať. Na nepochybne emotívnych udalostiach ako sú svadby, pohreby atď. necítim nič a to bez ohľadu na to, kto je hlavným aktérom tej ktorej udalosti. Jednoducho nasadím masku potrebnej emócie, aby som sa vyhol zbytočným, nepríjemným rozhovorom a rátam minúty do konca. V zásade mi nevadí pozerať sa na utrpenie iných v akejkoľvek forme a som si celkom istý, že by som bol rovnaké utrpenie ochotný a schopný spôsobiť, ak by mi to v nejakom smere pomohlo. Okrem absencie svedomia som zistil, že nedokážem prežívať radosť, ani lásku. Jediný rozdiel medzi stretnutím so škaredým, hlúpym chalanom a peknou inteligentnou babou je jedine v mojich nohaviciach, nie však v mojej mysli. Uvedomujem si jej krásu, inteligenciu, povahu a vôbec všetky vlastnosti, ktoré by iným chalanom (najmä v mojom veku) stačili na bezpodmienečný začiatok vzťahu, no ja necítim žiaden náznak emocionálneho spojenia. Ďalšia kapitola je moje ego. Hoci si racionálne uvedomujem svoje nedostatky, stále mám pocit nadradenosti nad inými aj keď si uvedomujem, že práve táto osoba má nadomnou v istých smeroch navrch. Neznesiem akýkoľvek útok na svoje ego zo žiadnej strany- obvykle si pospájam všetko čo o "útočníkovi" viem a sformulujem to do tak prudkého protiútoku, že ho to väčšinou odradí od túžby v hádke pokračovať.

Mohol by som pokračovať dlhšie, no na utvorenie základného obrazu a odpovede na moju otázku toto bohate stačí. Tak čo, som len magor, alebo mám zabiť deň v čakárni?

simi*

pekny prispevok anjelik ale on nic neciti..tym ze sa posnazi davat nieco zo seba druhym, byt viac empaticky a podobne sa nic nezmeni lebo on to nebude citit naozaj..bude sa o to len snazit ale to jeho pocity nezmeni
a to ze v nom je vsednost a nuda je pravda..a koli tomu nevidi ani v druhych nic dobre lebo im nema sam co dat..nemoze sa s nimi delit o nieco ked nic nema, neciti..takze to je trochu zacarovany kruh

anjelik*

To, ako si sa opísal, u mňa vyvolalo predstavu absolútne uzavretého človeka. To, čo popisuješ ako svoje prednosti, sú v skutočnosti prejavy slabosti. Nie si schopný sa nikomu a ničomu otvoriť a to z obavy, že by si bol zranený a že by sa ťa možno bolesť tých druhých dotkla a na to silu nemáš, zvládnuť to. A tak si si o sebe vytvoril predstavu niekoho, kto má ego, nemá svedomie a city. Či ti psychológ pomôže, to ja netuším. :o) Ale rozhodne by ti pomohlo prestať niečo predstierať sám pred sebou. Ak ti ľudia pripadajú nudní a nezaujímaví...tá nuda a všednosť je v tebe samom. Keby to tak nebolo, svet by bol pre teba nádherným miestom, stálo by za to poznávať ho. Ak sa tak nedeje, ten vyhasnutý si len a len ty. :o) Nedá sa žiť a byť spokojný bez tých druhých..samému ti to asi došlo..tak pozmeň trochu pohľad na tých druhých, daj im niečo zo seba a nie to, čo dávaš...otrávenosť a nabubralosť a schopnosť ich prehádať. :o) Svoju osobnosť nedokážeš zmeniť, ale dokážeš si vytvoriť lepšiu a prijateľnejšiu..pochopením seba a následne tých druhých. Čo ťa vedie k tomu pohŕdaniu a zváženie, či sú naozaj všetci tak blbí..:o)

simi*

nie ten vztah nebude mat nic spolocne s pricinou..ale skus sa rozpomenut do detstva, ako to bolo vtedy? vzdy si bol taky alebo sa to zacalo od urciteho veku? nic ta netrapilo? mal si nejake zle zazitky?

NeviemNick

Ťažko povedať, či je to úplne správne. Moje postoje popísané v prvom poste platia asi už odkedy som sa začal nad týmito vecami zamýšľať. No vtedy som to nevnímal ako potenciálnu psychickú poruchu.

Ale aby som sa dostal k jadru tvojej teórie, k zlému zážitku. Je zbytočné rozoberať podrobnosti, podstatné je, že mi presne pre tieto vlastnosti nevyšiel asi jediný vzťah, ktorému som kedy prikladal nejaký význam. Nebol som z toho smutný, no cítil som, že niečo nieje v poriadku.

Takto s odstupom času je ťažké povedať, či ma táto udalosť nejako ovplyvnila alebo to bol len bezvýznamný následok mojej povahy, ktorá bola takáto už odjakživa.

p.d.

Moj otec je tazky psychopat, je citovo mrtvy, nie je schopny ziadnych citov, ale jeho intelekt mu nestaci na to, aby hral pred ludmi citliveho. Ty to budes mat preto velmi tazke, lebo sa nebudes spravat prirodzene, mna by slak trafil.
Postavit citovy zivot na rozume je lahko odhalitelne, potom by si jej mozno aj povedal celu pravdu.
Keby si mal aspon jedno dieta, tak si myslim, ze by si pre to dieta mal city, ale je mozne ze aj nie. Keby som ja osobne necitil nic k vlastnej krvi, tak ... bye.

simi*

takze si jednoducho uplne citovo mrtvy..nasledkom nejakych udalosti v detstve si emocionalne vyhorel a odvtedy uz nie si schopny pocitovat vonkoncom nic..
nejake tvoje potreby boli potlacene, musel si sa spravat alebo konat v minulosti inak ako si chcel, v zaujme toho aby si ziskal lasku a teraz si viac neskutocny ako skutocny, ..vytvoril si si obranny system cez ktory neprenikne nic, ziadna emocia, pretoze keby prenikla tak pocitis tu bolest ktoru potlacas..musis rozbit obranny system, uvedomit si to, prezit znova a vyrovnat sa s tymi zazitkami..
a inak si myslim ze existuje nieco co by ta primalo citit aj teraz len to bud nevies najst alebo sa tomu vyhybas
boze neviem ci som to napisala zrozumitelne lebo som to pisala v rychlosti ale skus napisat ci sa ti to pozdava..ci by to mohlo byt tak..je to len moja teoria

NeviemNick

V zásade ma zaujíma čo je za mojim postojom k svetu a k iným ľuďom. Vždy zvažujem viac možností, a preto si niekedy niesom celkom istý tou správnou. Sociopatia je diagnóza, ktorá by ma v mnohých ohľadoch oslobodila- vedel by som, že je to proste tak a celý svoj život môžem (resp. musím) zakladať čisto na svojom intelekte. Na druhej strane je tu kopa iných možností. Depresia z neschopnosti naviazať jediný zmysluplný vzťah, ktorú si neuvedomujem, nakoľko som vzťahom podvedome prisúdil nulový význam.... Dá sa vymyslieť kadečo. Každopádne by väčšina z týchto možností znamenala, že sa to dá zmeniť a ja sa stanem (aspoň po emocionálnej stránke) "normálnym". Len chcem vedieť pravdu.

p.d.

Co ja viem, tak ...patie nie su liecitelne, ale odporucam sa aspon poradit s psychologom.
Neviem, ci je dobre, ze sa hras na uplne bezneho cloviecika, ked nim nie si. Inym neublizis, ale ublizis sam sebe a pritom si myslis, ze ublizit inym ti nerobi problem, ale asi robi...

Mimulus

Ak by sme boli všetci rovnakí tak by to na tomto svete vyzeralo dosť nudne.
Ty si jedinečná osobnosť a to je dar, ktorý by si si mal vážiť! Chcieť sa podobať ,,ovciam,, je dosť sebecké! Pre túto spoločnosť síce veľmi pozitívne, pretože ťa aspoň bude môcť ľahšie ovládať ale sebecké.

Čo tu zanecháš ak budeš presne taký istý ako tí všetci, ktorí žijú na tejto planéte???

Tvoj rebríček hodnôt je správny - vyjadruje tvoju individualitu a nikdy si nenechaj od nikoho nahovoriť, že je to ináč!

Nikdy sa nechci na nikoho podobať!

NeviemNick

V podstate mi ide o to, že svoj život potrebujem stavať na nejakých základoch. A je ťažké s tým začať, ak je môj rebríček hodnôt "pomýlený" a je možnosť zmeniť to. Aby som sa mohol pohnúť ďalej, potrebujem vedieť, či mám stavať na tom čo mám, alebo zo mňa niekto dokáže spraviť obyčajného človeka.