ahojte moja otazka znie, v akom veku ste si nasli partnera o ktorom ste mohli povedat ze uz ste rozmyslali o stalom zvazku, rodine ? mam o tyzden 27 za sebou jeden dlhodoby vztah, kamarati i rodina uz si zo mna obcas utahuju ze ostanem na ocot, nie je to tym ze by ma ziadna zena nechcela, vraj prilis preberam, ale pritom to nie je tym ze by som bol nejaky kurevnik, len mam stale ten pocit ze tie baby neboli blizko mojmu srdcu a povahe, myslite ze clovek musi obcas aj v tomto znizit poziadavky a ´brať čo je´ hlupo povedane aby nakoniec nezostal sam ? diky za nazory
Partnersky vztah
rocknroll
Fleur-de-lis
no znizit poziadavky, to zalezi o co ide. Ak ti ide o nejake hlbsie hodnoty, mozno moralne principy, prosto o dolezite veci, tak tam by som pri znizovani bola opatrna.
Ale ak mas len nejake svoje rozmary, ktore chces mat splnene, no tak, cakaj :P
Si myslim, ze si uz vo veku kedy by mohol byt vazny vztah. Ono je to aj tazsie, cim je clovek dlhsie slobodny, sa potom naucit prisposobovat neni take lahke.
Ale zas brat "hocikoho" len aby si sa ozenil, to asi nie.
Agnes998
Nie, toto si urcite nemyslim. Kam sa chces ponahlat? Pred dvadsiatimi rokmi by si uz bol stary mladenec, uz by si platil staromladenecku dan, ale teraz je ina doba. Jednak stat uz neposkytuje ziadne istoty manzelom, jednak mame viac moznosti a mladi si chcu uzit skor ako do toho prastia. Okrem toho, si chalan, tebe ziadne biologicke hodiny netykaju, ze musis zobrat hociaku co sa prva naskytne, aj ked sa k sebe nehodite, aj ked sa s nou necitis az tak moc dobre. Mas kopu rokov cas. Pribuznym povedz, nech sa nestaraju.
didianaa
tak niekto to tak citi v 18 a niekto ani v 48.. ja som to citila takto v 21 a zatial fungujeme spolu 8rokov. nemozem zrovna povedat ze som brala co bolo, aj ked nebol az tak pekny ako ten predosly, menej ma pritahuje, ale citim s aktualnym partnerom nieco ine, taky klud a rovnovahu, proste ked sa najdes v takom vstave, ze uz si sa \\\"vyblaznil\\\" a uz v tom nevidis ziadny zmysel (zmysel tam nie je, ja som sa blznila v 19, uz by som sa k tomu nikdy nevratila, toho terajsieho som spoznala tak, ze som videla ze ma problem vo vztahu, a prislo mi ho luto, boli sme len kamarati, nebol to moj typ, ale citili sme sa obaja pri sebe dobre, a dali sme to dokopy, nie z lutosti, ale prave preto, ze obaja sme sa uz riadne popalili a citili sme, ze toto je to co chceme zit a nie bolest co pride z inej strany). Ak i taku v 27 nenasiel. hladaj.. alebo nechaj tak, na ocot nebudes, nie som vestkyna, neviem ti poradit co mas robit, preto som pisala svoj pribeh. ano, mam stastie, ale musela som si dost odtrpiet aby som ho nasla. a som an vdacna.
