Zdravim vsetkych. Mozno ani nemam problem len sa potrebujem vyrozpravat.Som psychicky aj fyzicky vycerpany a asi to potrbujem zo seba dostat.
Dva mesiace po rozvode ked som prisiel o vsetko co mi bolo drahe, deti, oporu, zazemie, byvanie.... mi zomrel necakane otec. Otec ktory mi bol oporou a ktoreho som nadovsetko miloval. Rozvod z iniciativy manzelky bol velmi tazky, zle som ho znasal a este stale som sa s nim nevyrovnal. Zdaleka som sa snim nevyrovnal ale aspon som sa ho naucil akceptovat.A teraz toto. Jeden den som sa s otcom rozpraval, robil si s nim plany co urobit okolo domu a pod. a druhy den uz nebol. Je tolko veci ktore som mu nestihol povedat, ktore som nestihol urobit.... Je toho vela a neviem kolko este unesiem. Kedze zijem sam je to o to tazsie. Nemam sa o koho opriet, nema mi kto povedat slova utechy a podpory.... Je tazke uverit tomu ze bude lepsie, Citim aj velku zodpovednost za mamu a bojim sa ze v tomto stave jej nebudem velkou oporou. Myslim si ze viac ako moj "narek" potrebuje moju pomoc a ja neviem ci to zvladnem. Mozno su tu ludia s podobnym osudom a povedia mi ako sa znova "nastartovat" a zacat verit tomu ze moze byt lepsie. Ja ziadne svetlo na konci tunela nevidim....
Len sa vyrozpravat
Kwswpian69
Mimulus
Zažil som viac takýchto udalostí a uvedomil som si jedno...rob vždy to čo v danom okamžiku cítiš, nenechaj sa ničím ovplyvniť a ak existuje nejaká osoba, ktorú máš naozaj rád tak s ňou preži každý deň tak ako keby mal byť tvojím posledným. Nedokážem ti asi poradiť nič len to, že určite to zvládneš a budeš mame oporou aj napriek tomu, že ťa to veľmi bolí.
