Ahojte, nie je podľa vás divné že môj partner stále rieši moju váhu ? Mám 85 kg a výšku 178 cm .... sama si uvedomujem že trocha schudnúť treba ... a aj sa o to idem začať snažiť, ale neviem, či je správne, keď mi hovorí, že som obézna, že nech schudnem inak on s takou ženou byť nechce. Nechce mi dať na ulici ruku s tým, že on vidí problém v tom, že nie som chudá ..... som s toho na nervy, neviem čo si mám o tom myslieť, hovorí, že ma lúbi a nechce odomnňa nič neuskutočnitelné, iba sa chcem uistiť, že dnešní chlapi sú proste takí .....
Rieši moju váhu, hovorí aby som sa zmenila
Laara, každý sa prejavuje len tak, ako sa prejavovať vie. :o) A bohužiaľ aj takto. Len je to podľa mňa jej telo a jej život, takže ona sama by sa mala zamyslieť a riešiť, či je teda takto šťastná a keď tvrdí, že je, nie je dôvod zakladať tému a očakávať také alebo onaké reakcie. Alebo spokojná nie je a v tom prípade sama hľadať odpovede, prečo je viac ako by mala, prečo má potrebu sa obaľovať tukom pred *svetom*, čo jej jedlo kompenzuje..lebo celé to začína v hlave. Telo samé od seba nezačne bobtnať, podnet vychádza vždy z teba. Z tvojho myslenia. :o)
doubledog..absolutne suhlasim :) ale povedat raz, citlivo, zobrat ju sportovat, zacat sa spolu zdravsie stravovat, povzbudzovat ju, tesit sa z uspechov..to je absolutne legitimny pristup a postup milujuceho partnera..
no on to robi stylom "uz nezer, ty tlste prasa"..ona hovori o tom, ze on to riesi stale, ponizuje ju, depta, hanbi sa za nu, neda jej na ulici ruku..tak snad nejdes obhajovat toto? :)
zlaty moj, ty si pisal o adekvatnom pristupe toho chalana..tvoj prispevok, 14:18..toto som myslela ;)
"podla mna ti to povedal na rovinu a uprimne
to si vaz, ze ta neoblbuje sladkymi recami o tom, ako je ta za co chytit."
baculky maju povacsinou vacsie kozy a to zas niektorym chlapom vyhovuje :D podla mna kazdy clovek ma volajake uplatnenie :D aj chudy aj tlusty svoje parametre uplatni. Neni dovod sa hanbit alebo si nepriznat aky v skutocnosti som.
boze, slova ludskost, empatia vam nic nehovoria? treba rozlisovat, kedy je vhodne niekomu nieco povedat narovinu..a kedy drzat hubu a nestarat sa do toho, do coho vas nic..a to je kto kolko vazi..ked som bola mala, bola som baculka (podla vas teda narovinu tlstoska) a okolie mi to dalo patricne pocitit aj vratane mojich najblizsich..a aky to malo efekt? ze som v izbe plakavala do vankusa a zo svojich fotiek z minulosti a kazdeho naskoceneho kila mam doteraz husiu kozu?..to je ten spravny pristup? deptat niekoho kvoli tomu ako vyzera..lebo hlavne je, ze veci pomenuvame narovinu?..sa preberte!
doubledog.."povrchne je stotoznovat sa so svojim tucnym telom"..napadlo ta niekedy, ze nie kazdy tucny clovek je so svojim telom stotozneny? vies vobec, ze obezita a nadvaha mozu mat rozne priciny? dedicne vplyvy, nastrbena psychika..stale nic?
ja tu obezitu v ziadnom pripade neospravedlnujem..sama sa cudujem najma dnesnym mladym dievcatam, do akych rozmerov sa dokazu vykrmit..ale viem, co dokaze to vase "pomenuvanie veci narovinu" porobit s psychikou uz maleho dievcata..