Dobrý deň!
Veľmi by ma zaujímalo, čím je spôsobené, že sú niektorí ľudia v spoločnosti tak obľúbení a iní (ako napr. ja) vôbec... Ja si to totiž už inak, ako zlým vyžarovaním neviem vysvetliť. Či sa snažím, alebo nie, ľudia ma buď ignorujú a majú ma za vzduch (ba ani to nie, lebo bez vzduchu by sotva prežili, zato keby sa niečo stalo mne, ani si to nevšimnú), alebo majú ku mne skôr negatívny vzťah... Čo robím zle?! Už takto nemôžem žiť, nemám si s kým ani zájsť na kávu, nebyť priateľa a najbližšej rodiny som úplne sama... :( Som skôr plachá a tichá, no medzi ľuďmi sa takmer vždy usmievam a snažím sa byť milá a zdvorilá. No aj tak je efekt nulový! Pritom mám aj tichšiu a nesmelšiu spolužiačku, než som ja, a tá je medzi ľuďmi veľmi obľúbená. A ďalšia vec je, že sa mi pár ľudí priznalo, že pôsobím veľmi prísne a spočiatku sa ma báli. Pritom taká v skutočnosti nie som! Vraj nedokážu dešifrovať moju mimiku, lebo aj keď sa tvárim strápene (keď ma napr. niečo bolí alebo vnútorne zožiera), vysvetlia si to tak, že som naštvaná. Taktiež bývam často terčom kadejakých ohováračiek, preto ma má každý za zlú. Naozaj to nechápem... Či je chyba vo mne, alebo som len v spoločnosti divných ľudí...
Prečo ľudia niekoho zbožňujú a iného nenávidia?
Swallow a nestaci ti rodina a priatel?Ved to je velmi vela...
Rozumiem ti na jednej strane, ze by si chcela mat viac kamaratov, znamych. Lenze sa skus na tie vztahy pozriet. Zistis, ze vacsina je neuprimnych, co je horsie casto zalozenych na nejakych vzajomnych vyhodach, dokonca vela raz nie je vacsieho potesenia, ked sa "kamosovi" stane nejaky pruser, lebo sa je na com zabavit.
Inak vlastnu skusenost mam velmi podobnu ako tu pise TinaM, jednu dobu ma to aj trapilo, ale nejako som si zvykla...vraj tiez posobim namyslene, nedostupne. Neviem s tym ale nic urobit. S ludmi vychadzam normalne, na urovni, ale kamoska som len tak s 10. A aj to mozno prehanam.
TinaM ...promiň ale tak to na mě zapůsobilo.:-)
čarodějka, bůch chraň chodit s úsměvem od ucha k uchu jak opravdu v americe.Ale na druhou stranu,když se mi někdo zalíbí,tak proč né. Nevidím v tom problém.Všimla jsis někdy, že je člověk tak nějak hezčí,když se usměje?Tuhle jsem procházela nemocniční halou a šla tam maminka s novorozenětem.To bylo tak krásný:-)Reagovala jsem jako vždycky intuitivně.Říkám jé to je hezké miminko.Mamina se usmála a poděkovala.Vždyť je to tak jednoduché ....
lavazza11 - ale to nie je chyba ak sa na ľudí neusmievaš :D
Veď si predstav tie strašné pohľady okolia - pohľady závisti, opovrhovania, hrôzy...no des :)))
Nie je vôbec chybou ak sa na ľudí neusmievaš úsmevom alá Amerika na 2,3 alebo 4 prsty :D
Koľko by si chcela aby som mala? Alebo koľko mi tipuješ?
Ja neviem potom ako mám nazvať moju situáciu. Ja sa tiež neviem na ľudí usmiať len tak na ulici. Vždy keď sa na mňa niekto pozrie, hneď si pomyslím že "preboha prečo na mňa pozerá.." a radšej sklopím zrak a cely čas čo idem, radšej ani nepozerám lebo mám akoby nejakú fóbiu z toho že na mňa ľudia pozerajú... :/ Ja si uvedomujem že to nie je v poriadku, aj by som chcela to nejak zmeniť, len neviem sa prinútiť chodiť po ulici s úsmevom, neviem.. Taktiež už som objednaná na sedenie k psychológovi, lebo si uvedomujem že mám nejaký blok a psychický problém.
Čarodejka- a koľko máš rokov? :)
Ja som predsa nenapisala, ze sa na ludi neusmievam. Som priatelska, len som napisala moju skusenost-ako ma kedysi ludia brali. Iste, vztahy sa lahsie nadvazuju, ked je clovek extravert a hned sa s kazdym dava do reci. To ale nasa mlada dama ocividne nie je. Preto jej radim, aby pockala- na VS je vela moznosti, ako sa blizsie spoznat s ludmi: nove kruzky, projektove skupiny, vymienanie poznamok atd... tiez som sa s niektorymi spoluziakmi skamaratila az v poslednych dvoch rocnikoch. A nemyslim si, ze som dovtedy o nieco prisla. Jednoducho nastal spravny cas, prelomili sa lady a bolo. Nemam nudzu o kamaratov, len som ich, na zaklade skusenosti, dost vyrazne pretriedila.
TinaM ...takhle když píšeš ani já bych si tě nevšimla.To ti lidi nestojí ani za obyčejný úsměv,když nějaký potkáš?Já ten první krok k lidem dělám,vím, jak je to těžké,ale to bylo i za jiné doby.Prý jsem introvert,ale lidi mám ráda,tak jsem se naučila jim vyjít vstříc.Jen tak se usmát,představit se a pak už je to na to druhém.Není to přetvářka je to jen slušnost.Skus to taky tak.Když,chceš mít kolem sebe lidi, musíš počítat i se zklamáním.Nauč se oklepat a jít dál.Jako když přestupuješ z jednoho autobusu do druhého.Lidi jsou jak dny v kalendáři.Přejde nějaká doba a oni potřebují někoho jiného atd atp.Beru to jako normálka,proto taky nemám s lidmi žádný problém.
Psychologovi nevěřím.Ale to je jen můj názor.Jejich postup rozložit člověka na kousíčky a pak ho zase složit,to není dobrý.Složí ho podle sebe a né podle něj.A v tom vidím chybu.Ještě nejsou tak dokonalý jak by měli být.
TinaM - napísala si to veľmi pekne ale mám otázku.
Ako má počkať na ľudí? Na tých správnych ľudí? Oni za ňou len tak neprídu a ak bude chodiť so sklonenou hlavou a bude potichu tak ju nikdy nikto neosloví.
A ak bude napríklad zavretá doma - bude čakať kým jej ,,tí,, správni zaklopú na dvere?
Ako som napísala treba hľadať aj za cenu miernej zmeny.
Daj ľuďom to čo chcú a ľudia ti dajú to čo hľadáš.
a na margo "diagnoz". Mam rada psychologov, ale ukazte mi jedneho mladeho cloveka, ktory nema nejaku traumu z detstva (rozvod rodicov, smrt pribuzneho, sikana, choroba, zneuzitie, preferovanie druheho dietata pred inym, zly ucitel na ZS...). Ja takeho nepoznam.
Ja to beriem zase uplne opacne. Vela ludi mi povedalo, ze na prvy pohlad vyzeram namyslena (nie je to horsie, ako prisna??), povrchna a napr. ked som este chodievala von s babami, na diskoteke sa mi takmer nikto neprihovoril. Bez prehnaneho sebavedomia vsak mozem povedat, ze som atraktivna, pre niekoho mozno pekna, pre niekoho nie. Moje kamosky mali na kazdy prst 10 napadnikov a o mna na parkete takmer nikto "nezakopol". Tak som sa pytala okolia, kde robim chybu- nie ze by mi chybali jednorazove znamosti, ale ide aj o vec sebavedomia-preco moje kamosky (krajsie aj menej pekne-podla mna) napadnikov mali a ja nie? Vraj posobim nedostupne, tak si na mna netrufnu. A prisla som o nieco? Iba ak o oplzle reci, kaleraby a chabe pokusy o opilecke komplimenty.
No a teraz paralela s beznym zivotom. Ak sa so mnou niekto nebavi, lebo si mysli, ze som namyslena na zaklade jedneho pohladu, nestoji mi za to, aby som ho presviedcala o opaku. Tym, ze sa nas ludia niekedy strania sa vlastne chranime pred debilmi a zakernymi ludmi. Mam zopar blizkych priateliek, mojho priatela. S ostatnymi vychadzam. Ziadnu partiu nemam ani som nikdy nemala. Dlho mi to chybalo, kazdy mal nejaku partiu. A ja som ich len sledovala z dialky. A potom som videla vsetku tu falos a pretvarku. Naozaj nepoznam jedinu partiu ludi, kde by sa netvorili a nerozchadzali pary, kde by sa neohovaralo a neklamalo. A az nedavno som si uvedomila, ze naozaj, v priatelstve ide o kvalitu, nie o kvantitu.
Nemen sa, pockaj si na ludi, ktori budu dostatocne vytrvali a daju si tu namahu ta spoznat. Ak ta sudia na zaklade prveho dojmu, alebo informacii z pocutia, naozaj stoja za to, aby si prahla po ich naklonnosti?
A ešte jedna poznámočka - je úplne jedno čo vyžaruješ! Ľudia sú už v dnešnej dobe tak zaslepení, že aj keby to vyžarovanie na nich žmurklo tak ho neuvidia.
Takže nepriťahujeme len to, čím sme sami a ako sa cítime!
Treba ľuďom ponúknuť to čo žiadajú a uvidíš ako sa všetko odrazu rozhýbe :)))
