Mam 20r citim sa byt tak neskutocne neschopny lenivy nedokazem mysliet dokonca ani nedokazem vysvetlit co to so mnou je ... je mozne aby niekto rozmyslal tak ako ja a bol tak neskutocne jeb**ty ze nema ziadny ciel vsetko odkladam na neskor rozmyslam nad tym ze najlepsie vychodisko pre mna bude byt bezdomovec neviem nic nepoznam v podstate zodpovednost cely zivot som bol len jeb**ty klamar , blbec spoliehal som sa stale na druhych a nedokazem to zmenit aj ked chcem niekedy som sa snazil niekedy zas nie ale ja nechcem skoncit ako bezdomovec nechcem byt neschopny viem ze chciet je pekne a mam aj ten potencial v sebe aby som nieco dokazal ale nedokazem sa prinutit ani k malichernostiam pomayl ... keby som sa dokazal aspon zabit ale ani to nedokazem som zbabelec alebo ja proste neviem prosim co mam robit najhorsie je ze tymto ublizujem najblizsim mojej mame .... mam sa ucit na skusky ktore mam o dva dni a furt len beham po byte aj ked viem ze to musim dat ale ja sa proste ako keby ani neviem ucit placem ked to tu pisem ale placem nad sebou strasne ma to nici nechcem byt omyl prirody zijem v predstavach
Čo je to so mnou?
neschopny
korkova
Tak sa chod porozpravat s ujom psychologom.
Alebo sa prestan lutovat a prekonaj sa.
neschopny
presne to je ten problem ale ja nedokazem neviem ako cital som si clanky o prokrastinacii a podobne a ja neviem proste
korkova
Najjednoduchsie je lutovat sa. A chciet. A lutovat sa ze to co chcem mi nespadne len tak z neba, ale bohuzial, lutujem sa, ale nechce sa mi nic pre to urobit. Takze sa opat lutujem. Ale ja tak velmi chcem. A same to nejde. Och, ja chudacik. Lutujem sa.
