Mám 16 rokov, a za sebou prežitého viac jak iný v päťdesiatke. Vyzeram tak na 25 mam bohatych rodičov čiže si možem dovolit sa o seba starat mam nadpajane vlasy a šeliake procedury samozrejme mojmu veku primerane, drahe oblečenie a aj tak niesom spokojna. Všetko čo som chcela zažiť mam zasebou, mam pocit že ma v živote už nič načo by som sa mala tešiť nečaká. Mam dosť burlivi život, za sebou depresie, tazke uzatvaranie sa do seba, vyskušala som všeliake drogy, ani tie ma nebavia už, precestovane stopom kade tade, v kamione, bars de po cesku a slovensku, sex z 2 znamimi osobnostami, so spevakmi sme pili na hoteli, v 13tich utek z domu, v 15 som behala po slovensku s kolotočarmi, protidrogove liečenie pre mladistvych,neskutočne prebdene noci na pervitine, cele leto som behala sfukana po prahe, a ja neviem na vela veci som už aj zabudla, ale ja nemam vobec normalny život, ale mna normalny život s nudnymi ludmi nebavi. Ak sa pytate akych mam kamaratov, tak mam ich mnoho, ale iba povrchne znamosti asi v každom meste slovenska. A čo rodičia? Mama pracuje v Rakusku a otec snami nebyva, byvam len s bratom, keby ste sa čudovali, či im to nevadi. Teraz mam od rana tažku depresiu, že neviem čo zo životom, čo ja na tomnto svete budem robiť, inak občas mam pocit že mam schizofreniu som už uplne prepnuta, možno to tak nevyzera ale vo vnutri som dost utiahnuta. Dnes som si kubik pedra zajednala a pritom nehcem, drogy su zle, ale ked v normali ma to už nebavi, piko mi pomaha pri riešeni problemov, potom mam v hlave tak čisto upratano nemam tam bordel a vtedy som namotivovana naučim sa toho vela, stihnem všetko čo chcem, všetko ma bavi, ale niesom zavisla aby ste si nemysleli. Teraz si myslite, že čo to take decko jak ja sem piše, moj problem je uplne iny ako tu pišu smutny ludia s depresiami, že nemaju priatelov. Ja som uplne mimo, mne chyba laska, skutočny priatelia, zožiera ma ten pocit, že zle dopadnem, nemám žiadnu buducnosť, šak čo ja budem robiť veď nič neviem okrem fajčenia kktou, jak by povedali mnohy, som tupučka až sa blizka, ale chodim na gympel šak čo ked chcem sa naučim, ale buducnost nemam už to vidim jasne. A preto, čo mam zo sebou spravit ? Alebo skôr ako sa zmeniť? Ja viem že som hrozny človek a preto to sem pišem.
Strateny pripad bez buducnosti s pofydernou povesťou
A ku tým drogám,keď som skúsila pervitín neskutočne sa mi dobre rozmýšľalo, a konečne som sa pred sebou neuzatvárala, prekonala isté barieri a pochopila aj samu seba bola som uplne Tu A TERAZ. Potom som si povedala že tak sa chcem cítiť aj v normálne tak som začala sa zaujímať o veci ohľadom sile pritomneho okamihu a tak som sa dostala k tej knihe aj.
čítam knihu Eckhart Tolle- moc prítomného okamihu, velmi zaujmava kniha, viete mi poradiť nejaké konk knihy o rozvoji osobnosti ?
Keby niečo píšte na email moccacino@azet.sk
V prvom rade, ak chceš niečo robiť, tak začni riešiť tie drogy. Zabudni na ne a nájdi si nejaké koníčky. Neviem čo ťa baví, kreslenie, plávanie, kone, tanec.....
Neviem ako to máš, ale ak máš od rodičou nejaké vreckové tak si polovicu ukladaj na účet, kde ich nemôžeš vyberať a ži z toho zvyšku. Nauč sa byť skromná.
Začni čítať knihy o rozvoji osobnosti a tak. A určite si nájdi psychológa.
ľudia ja uplne chápem všetky vaše názory nečudujem sa im, ale keby som sa stym chcela pochváliť alebo niečo podobné určite by som to nepísala na takúto stránku. Keby som bola s mojím životom spokojná asi by som nezakladala fóra. Nepýtala by som si rady keby som šťastná, vo vnútry sa cítim prázdna.
dievča sa pár krát ožralo, ponúkli jej marišu, vyspala sa so susedom a ostatné si prikrášlila..máš inak fajne bujnú fantáziu len škoda že realita je niekde inde :)
Keď som ja bola v tvojom veku, bol pre nás zavretý pracovný trh v zahraničí, neskôr sa postupne začal otvárať ale v nemecky hovoriacich krajinách bol uzavretý skoro až doteraz, ty máš teraz také možnosti o ktorých moja generácia mohla len snívať!
Ja keby som mala neobmedzené finančné možnosti a tvoj vek, tak by som vedela čo robiť so životom. Išla by som študovať jazyk do Austrálie alebo do Ruska, no samozrejme až po maturite. Do tých rozvojových zemí by si tiež mohla ísť, napr. do Afriky, humanitárne organizácie berú pracovníkov, treba si pobyt zaplatiť, s tým nemáš problém. Keď máš veľa peňazí, možností máš strašne veľa, môžeš precestovať svet, dobre, dva roky si ešte musíš počkať kým budeš plnoletá ale potom môžeš robiť čokoľvek. Tak nechápem že ťa nič nenapadá a nevieš čo so životom. Začni aspoň chodiť psychologičke.
Asi to zakladateľke nepomôže ale je to veľmi pekné
presne to som cakal ze hned zozaciatku sa spusti na teba vlna kritiky len preto ze si mala trosku " pestrejsi " zivot ako ostatni
pritom tvoje stdce uprimne vola o pomoc mesto toho hned prvych 5 komentarov su tvrde udere
