Uprimnost = cnost alebo prekliatie?

Ja som teraz nemala na mysli uprimnost k partnerovi. Aj ked podla mna sa to nejako velmi nelisi, ci sa jedna o partnera alebo priatelov. Aj tak by som chcela uprimnost. Ale ako hovorim, je to uz teraz asi jedno. Dakujem

a keby k tebe boli uprimny???mozno by ta to polozilo ja by som pvedala skor taktne uprimny ak niekto niekoho miluje tak veci podava tak aby mu neublizol lebo nechce ho stratit lebo je pre nehi dolezity

Rekapitulujem a stale si stojim za tym, co som povedala, len teraz by som mozno pouzila mierne ine slova. Nebolo to v hneve, prave naopak. A stale, ked sa nad tym zamyslim, ja by som uprimnost ocenila, aj od tejto osoby...mozno prave od nej o to viac.
Ale vlastne je to uz jedno. Dakujem vam vsetkym za rady, nazory a pripomienky. Nieco som sa zase naucila a zivot musi ist dalej.

Vseobecne ponimanie uprimnosti neexistuje. Vsetko je zavisle od toho s kym zdielame svoje zivoty a zivotne postoje a preco. Nase rozhovory sa odvijaju od toho co prezivame v akom zivotnom levely sa nachadzame. Co je uz drzost to kazdy uz musi citit sam. Prekrocenie hranic"normalu" ked sme emocne vypäty moze v nas zbudit vela negativnych prejavov aj voci osobe, ktoru mame radi a "akoze" chceme byt uprimny no nakoniec to nedopadne dobre, lebo dotycnu osobu mozme zranit a ublizit jej zbytocne nasim "uprimnym "prejavom. Urcite je lepsie riesit veci chladnou hlavou, ale ako som napisala vsetko zavisi od konkretnej situacie. Sme len ludia a kazdemu pocas komunikacie mozu prasknut nervy a potom uz zalezi od druhej osoby ako to dokaze spracovat. Vseobecna uprmnost sa odvija od nasich zivotnych skusenosti...a casom u tych skusenejsich premiena na apatiu...:)Kazdopadne je dolezite ostat uprimny sam k sebe... a uvedomit si to najdolezitejsie, ze jedine tajomnstvo vo vasom zivote je to co nepoviete nikomu :).

aka pravda? pravda v tvojom ponimani? lebo ty si myslis, ze taka je pravda?

pravda je relativna a kazdy z nej vidi inu cast. tvoja pravda nie je ineho, ineho nie je tvoja.

riad sa tym a prestanes mat problemy. alebo ich budes mat menej.

Zrekapituluj si vsetko a zamysli sa nad tym, ci by sa tie slova, ktore si mu povedala, dotkli teba, ak by si bola na jeho mieste.:) Potom mozno lepsie pochopis. Najlepsie je drzat sa prislovia: nerob inym to, co nechces, aby robili oni tebe. (ci ako sa to hovori? kludne ma opravte:))

slovam ludia pripisuje vyznam podla svojej nalady, skusenosti a rozhladu, tvojho postoja a podobne

proste obrovska cast je neverbalna

a tam je tak velky priestor na dezinterpretaciu, ze treba byt extra opatrny.

Myslim si, ze posluchac som dobry, aj empatia mi vela hovori. Ale obcas ani ja nemam chut balit pravdu do pozlatka, aj od mojej nalady vela zalezi. Otazne vsak je, nakolko su moje uprimne no mozno zle zvolene a podane slova neodpustitelne. To uvidim asi az casom.
Je divne, ze napriek tomu, ze viem, ze ja som ublizila nevhodnou formulaciou, uprimne olutovala, vysvetlila, ospravedlnila sa...a teraz si to "vyzieram", aj tak sa citim ukrivdena ja? Ano, mohla a mala som zvolit mozno ine slova alebo inu chvilku, ale naozaj clovek musi pykat za pravdu povedanu v nevhodnom case? Ja tomu nerozumiem. Pravda je stale rovnaka, tak co na tom, ze som to povedala o hodinu skor alebo neskor, viac ci menej diplomaticky. Pointa je jasna a nemenna stale. Bola vtedy, je aj dnes a ani sa nezmeni. Ale dobre, musim si to asi aj tak vyzrat sama, len ako sa vyrovnat s pocitom krivdy, to neviem.

Dobre slovenske prislovie hovori: "mlcat je zlato" A ked chces vediet, ako niekto rozmysla, nesmies kecat sam, ale ho pozorne pocuvat. Potom si mozes podla toho navrhnut postup, ako mu povedat aj neprifarbenu pravdu, bez toho, aby si ho s nou ovalil.

Uprimnost je pekna vlastnost ale ako tu uz bolo spomenute, myslim, ze treba byt cez to vsetko trochu diplomaticky a opatrny, lebo niekedy mozeme aj uprimnym slovom ublizit. Vzdy si treba polozit otazku: je nutne mu/jej to povedat? Neublizi to nasmu vztahu alebo konkretnej osobe? Niekedy je lepsie mlcat.:)