Začína mi horiet pod nohami,poslednou doobou svoj stav už psychicky nezvládam ,chcela som o tom povedat mame ale mam strach lebo na druhej strane ma začne nutit stravovat sa normálne... nedokáženm to pretože moja tužba po chudej postave je vačšia.. Priatel sa mi vyhrozil že ak sa zajtra neobjednám k psycháčovi rozíde sa somnou (neberiem to doslovne,mal nervy) .. Chápem ho... ale už som tam raz objednaná bola ale neprišla som lebo som práve v ten termin mala ,,to lepšie obdobie" .. No teraz som na tom zle , som doma,nemám prácu,neviem sa ovládat v jedení,vždy podlahnem a potom sa nájdem s hlavou v hajzli aj 3x za den... niekedy mi je to aj jedno,..tužba po jedle a prežratí sa zvítazí a jem s pocitom že to dám zachvílu preč... nemám ani výčitky, akurát ma tento život už absolutne nebaví.... nechcem už žit,ale nechcem ani žit stým že budem jest pravidelne a priberiem ...... začínam mat pocit že soms a nemala ani narodit.. že smrt bude vykupením...
zajtra sa objednám k psychiatrovi ktorý mi je už teraz podla mena nesympatický a vobec neviem čo mu mam povedat a pochybujem akoby mi mohol ON pomoct,vobec neviem čo mu budem hovorit .. ak tam vobec prídem čo zrejme neprídem kedže na to nemám odvahu a najradšej by som bola keby tam niekto aspon ide somnou ..ale nemám nikoho takého ,priatel nemá nikdy čas lebo pracuje celý den...takže ho zase sklamem ... A asi by naozaj bolo lepšie ak by ma nechal..lebo teda nechám ja jeho aby mal pokoj a mohol si najst normálnu zdravú babu ..
... Nechcem zomriet ..Ale nechcem ani takto žit..
keby sa narodím s krásnou utlou chudou postavou po akej snívam nič z tohoto by nebolo.... Chcem dosiahnut svoju vysnenu dokonalost, ale za aku cenu ..je nejaká možnost sa z toho vobec niekedy dostat alebo je to beznádejné a PPP sa bude somnou stále vliect ?
