Pauza

ty píšeš v tom hlavnom článku, že nevieš, či ona bude ešte chcieť byť s tebou,.... ono keby s tebou chcela byť, tak s tebou už je teraz, tam môžu byť hlbšie príčiny, možno chce len ujsť z toho vzťahového zmätku, ktorý jej nedovoľuje fungovať a rásť, alebo ti potrebuje proste len niečo odpustiť, a nedarí sa jej to. Drž sa a veľa šťastia.

Tak teda len držať, nenechať sa zlomiť a neprestávať veriť, to robím stále. Ja si stále opakujem vetu "pokiaľ je naša láska pravá, tak to tie problémy prekoná a ak neprekoná, tak viem, že tá práva potom musí niekde tam vonku čakať"

tak musíš zatnúť zuby, prečkať to obdobie a zostať v tej dôvere, žiť ďalej, sám potom uvidíš ako sa to všetko vyvinie, ak máte založiť rodinu, tak ju založíte, ak nie, tak ju nezaložíte, ľahko sa to hovorí viem, ale silu, výdrž a podporu musíš hľadať sám v sebe, nie zvonku, to je jak motor v aute, palivom je viera, láska a nádej. Puto muža a ženy je tajomné.

Ale ja viem, že so mňou byť chce, neraz mi povedala, že si nedokáže predstaviť ráno, v ktorom by som neexistoval, toto mi povedala pred pár dňami a to tie problémy boli kritické a stále sú. Ja som sa ale snažil čo najviac bolo v mojich silách plniť tú úlohu, ktorá mi bola daná, robiť ju šťastnou a viem, že šťastná bola, pretože to dávala najavo a taktiež mi to povedala už počas tohto kritického obdobia, že je šťastná keď som sám sebou a keď so mňou môže byť. Pre mňa jednoznačná odpoveď, čo som jej dal ja najviac z môjho života bola dôvera, nikdy som nikomu neveril a teraz tým jej správaním moju dôveru len rozkopáva niekde po vonku. Každopádne ako optimista, sa teraz snažím nemyslieť na problémy ale bavím sa v spoločnosti ľudí a snažím sa nájsť aj niečo pozitívne do života, čo si vezmem z tohto vzťahu ak sa skutočne zruinuje.

Ale ja viem, že so mňou byť chce, neraz mi povedala, že si nedokáže predstaviť ráno, v ktorom by som neexistoval, toto mi povedala pred pár dňami a to tie problémy boli kritické a stále sú. Ja som sa ale snažil čo najviac bolo v mojich silách plniť tú úlohu, ktorá mi bola daná, robiť ju šťastnou a viem, že šťastná bola, pretože to dávala najavo a taktiež mi to povedala už počas tohto kritického obdobia, že je šťastná keď som sám sebou a keď so mňou môže byť. Pre mňa jednoznačná odpoveď, čo som jej dal ja najviac z môjho života bola dôvera, nikdy som nikomu neveril a teraz tým jej správaním moju dôveru len rozkopáva niekde po vonku. Každopádne ako optimista, sa teraz snažím nemyslieť na problémy ale bavím sa v spoločnosti ľudí a snažím sa nájsť aj niečo pozitívne do života, čo si vezmem z tohto vzťahu ak sa skutočne zruinuje.

pesimisti, optimisti, ..... a realisti, ona keby chcela byť s tebou, tak to by si vedel, skús vyjsť zo seba a nestarať sa čo bude s tebou, že budeš opustený,... optimista by sa staral využiť odluku na pochopenie, že vzťah buď je alebo nie je a potrebuje byť obojstranne vyživujúci, poznať pravdu o sebe, byť schopný a ochotný na zmenu, je to zodpovednosť, starať sa urobiť ju šťastnou a tak, dávať, rozsievať, to je úloha muža toto som niekde našla a súhlasím s tým
Čokoľvek dáš žene, ona to zveladí...
Daj jej spermie a ona ti dá dieťa...
Daj jej dom a urobí ti z neho domov...
Daj jej potraviny a uvarí ti jedlo...
Daj jej úsmev a ona ti dá svoje srdce...
...Žena znásobí a zväčší to čo dostane...

tak teraz je otázka, čo si jej dával, to by mohla povedať ale ona

Ja len proste, je to ťažké žiť vo svete pesimistov, sám som bol neskutočný pesimista, ktorý sa na svet pozeral len z tej jednej zlej stránky a myslel som si, že svôj názor na veci nikdy nezmením, o všetkom som vždy pochyboval a zrazu vidím nádej aj v takých veciach o ktorých pochybuje každý, možno len prežívam dáky chvíľkový stav toho, ale je nepríjemné si pripúšťať predstavu, že tu budem opať sám, síce život sa kvôli tomu nerúca, ale je to nepríjemné, kiežby bolo také ľahké, len tak zahodiť tie spomienky a posunúť sa vo svojom živote o krok ďalej. Len jednoducho, všade samí pesimisti, ktorí z čítania mojích viet smerujú len k záveru, že to už nebude mať zmysel pokračovať v takom vzťahu, ale optimista tu nie je proste žiadny, všetci sa pozerajú na veci len z tej zlej stránky a teraz neviem či som ja ten slepý alebo tí druhí.

dalo by sa to tak povedať, nerád strácaš cenné veci, len u človeka to je trochu iné, ty ju nevlastníš preto ju nemôžeš ani stratiť, to sa len tak hovorí, to mať a strácať sa u človeka viaže skôr na dôveru, lepšie sa ti bude žiť, ak pripustíš fakt, že nemôžeme mať všetko

Takže myslíš, že vlastne pauza je určená pre človeka tak, aby našiel vlastne samého seba?

Ja neviem, nie som ten typ čo sa vzdáva, ja proste verím v zázrak až do konca, ja jednoducho nerád prehrávam a strácam cenné veci v mojom živote a ani o toto nechcem prísť, len ja jednoducho neviem čo mám robiť, nedokážem byť bez nej, no zároveň s ňou byť nedokážem, keď sa teraz správa tak ako sa správa. Ale u nás to bolo tak, že počas vzťahu sa naštrbila kopa vecí, ktorú sme až tak neriešili, tak práve možno tá pauza je na to, aby sa to nejak celé zacelilo a aby sa zabudlo a aby sa šlo ďalej.