Peedpokladam, ze nasledujuce riadky budu v hojnom pocte, lebo na to, aby si niekto aspon trosku vedel predstavit, vo co go, mi urcite len par viet stacit nebude. Tak vopred vas chcem poziadat, ak to bude pre vas vela, prepacte mi a precitajte si aspon posledny odsek. Vdaka...
Problemy, jeden, druhy, desiaty.... Vlastna matka ma nema rada, nadava mi, zhadzuje a ponizuje v rozsahu ako si malokto vie predstavit. Nechapem ako taky clovek moze mat 5 deti a po boku asi toho najlepsieho manzela na svete. Neviem ako to s nou tatik dokazal tolke roky vydrzat a stale sa mu to dari. Matku nezaujima nic spojene so mnou. O par tyzdnov mam stuzkovu a ked som za nou isla - pozerala telku, ako vzdy - a spytala sa jej, ci si pojdem pozicat saty alebo si ich kupim, tak mi odvrkla ze ju to nezaujima a ani sa na mna nepozrela. Toto je jej reakcia na kazdu moju otazku.. Peniaze na stuzkovu mali byt poslane na ucet uz zaciatkom septembra, ale narokom ich nemam zaplatene doterz. Pred celou triedou sa musim hanbit, aj ked len par spoluziacok zhruba vie, aku mam doma situaciu.. Kazdy den prehlasuje, ze na stuzkovu nepojdem a nech idem do p*ce konecne.. Ja som stale ticho, lebo je uplbe zbytocne pre mna sa ku nej ozyvat alebo jej nieco vysvetlit (vzdy vsetko co sa stane, vidi hned z negativnej stranky, napr. pridem domov zo skoly o jednej- hulaka preco som doma tak skoro, ci som taka sprosta ze neviem tam sediet cely den..ked pridem o stvrtej zase zle, preco som neprisla skor, lebo treba popratat obyvacku apod.) Zvykla som si, ze ma nema rada, nadava mi ale v poslednom case zo mna robi hlupanu pred vsetkymi. A vsetci jej davaju za pravdu. Pride k nam navsteva, a hovori im, ze vobec nic nerobim, som sprosta atd. ...Mam dni, ked si len sadnem do sprchy a placem, proste to uz nezvladam. Neviem, ako dalej.
V skole mi to skoro vobec tento rok nejde... Vzdy som mala 1ky, 2ky ale kedze po veceroch len vyplakavam, tak nie som pripravena a potom to aj tak vyzera. Tym, aku mam doma situaciu, nechcem ospravedlnit svoje znamky, to nemam vo zvyku.Navyse, som v maturitnom rocniku, lazda hodina anglictiny je pre mna hanba, literaturu neviem, obcianska nauka ma nudi a matika este viac. Mam aj predmety, ktore ma bavia - biola a chema, ale nemozem sa tomu venovat, lebo na ucenie sa potrebujem klud v dusi a ticho.
Neviem sa zblizit s nijakym chlapcom. Hoci uz mam 18, stale sa nedokazem otvorit. Jeden kamarat prehlasil, ze som ako truhlica na 3 zamky... Neviem, co s tym.. Vzdy, ked sa dostanem do situacie, ked sme si blizsi, zaseknem sa a poviem nie. Teraz sa bojim o to viac, lebo som sa zoznamila s chlapcom, ktory je fajn, ale nedokazem mu povedat nieco blizsie o mne, lebo sa bojim, ze ked sa zblizime zase to budw o tom istom a ja ho nechcem stratit... Navyse, uz aj tak ma dost tazku situaciu doma.
Dalsu otazku, ktoru musim vyriesit, je to, kam na vysku. Mam chut sa niekde zahrabat do velkeho mesta uplne sama a zacat odznova. Lenze mojim snom je vystudovat zubne lekarstvo a prijimacky musim spravit na 95%. Neviem, ci taky tlak zvladnem. Podklady sa uz ucim, ale vobec si nedoverujem...
Aby som dosla k pointe tohto celeho... Ako sa v vyrovnavate/resp. vyrovnavali ste sa/ so psychickym tlakom a nezvladanim urcitych veci. ? Aky sposob 'ventilacie/uvolnenia sa' praktizujete ? V mojom pripade to nebude take lahke, lebo nemam vobec chut a pomaly uz ani fyzicku silu nieco robit, nie to este psychicku. Uvedomujem si, su aj horsie 'osudy', ale prosim respektujte, ze som chcela dat urcite veci von a tym padom sa aj 'uvolnit'. (ak mam niekde nedokoncenu vetu, alebo zly slovosled.. prepacte, som rozrusena...)
