Ani neviem ako začať. Mám 27 rokov a posledný rok a pol trpím depresiami. U psychiatra som bol 2x, ale nemôžem povedať, že sa mi uľavilo. Dostal som lieky, ktoré som istý čas bral pravidelne, ale prestal som. Nevidel som žiadne zlepšenie. Medzitým som mal, ale 2x veľký záchvat, počas ktorých som zhltol väčšie množstvo liekov, chcel som zomrieť, ale tieto lieky neboli stavané na samovraždu, ani lieky na spanie, čo som mal. Aj som sa rezal, na pravej ruke mám jazvy, ktoré už nikdy nezmiznú. Začalo to, keď som začal pracovať, zaľúbil som sa do kolegyne, ale ona city neopätovala, že zostaneme kamarátmi. Vtedy ma to neskutočne vzalo, spomenul som si na všetky neúspechy vo svojom živote a niekoľko týždňov som poriadne nejedol, nespal, mal som problémy s dýchaním. Vtedy som 1x vyhľadal psychiatra, lebo som bol skutočne v koncoch. Troška som sa pozbieral, ale stále podvedome túžim po smrti, neprejde deň, kedy by som nemyslel na samovraždu. Medzitým sa z nás dvoch stali dobrí priatelia, čo ešte zhoršilo môj duševný stav hlavne vtedy, keď sa zdôverila, že bola s niekým na rande a podobne. Myslel som si, že som sa cez to dostal, ale dnes som sa dozvedel, že zase s niekým bola a cítim ako sa depresia vracia, opäť cítim tu neskutočnú nenávisť vo vnútri, voči svojej osobe. Viem, že také odmietnutie nie je koniec sveta, ale neviem, prečo to tak prežívam. Neskutočne mi to vadí. Snažil som sa nájsť aj inú prácu kvôli nej, bol som na štyroch - piatich pohovoroch, ale nikde som neuspel a to opäť len prehĺbilo moje depresie. Už neviem proste, čo mám robiť. Vadí mi to, že som bol stále odmietnutý, že mám 27 rokov a nikdy som nemal priateľku, privádza ma to k šialenstvu. A o to je to horšie, keď ju vidím každý deň a cez tú bolesť sa nedá preniesť.
Vadí mi aj to, že ona a mnohé iné kolegyne sa prihlásili na rôzne kurzy cudzích jazykov. Neviem prečo, ale vadí mi to. Nikomu neprajem nič zlé, ale neviem si vysvetliť, prečo mi to vadí. Ja by som sa tiež niekam prihlásil, ale robil by som to na silu, nevidel by som v tom nič pozitívne. Čisto ako blázon.
Neviem, čo proste robím zle v živote. Jednoduchšie mi príde radšej zomrieť, lebo život nestojí za to trápenie.
Nešťastná láska ku kolegyni - depresie
me and me,ďakujem...
neviem preco na nu nadavate a preco by sa mala na nom zabavat. ja som sa nikdy nezabavala na chlapovi, co mi vyznal city, aj ked som ho nechcela, zeny nie su take suky (vacsinou).
autor, neviem co ti poradit, lebo ty mas tych problemov ovela viac ako nejaku nestastnu lasku, ta by ta az takto neodrovnala. chod k psychologovi, statni su zadarmo a aj medzi nimi su super odbornici (aj ja chodim). ty si len frustrovany zo vsetkeho, ale ked budes v sebe pestovat nenavist ku sebe, tak akurat z toho vazne ochories, pozor na to. a nehovor si aky je zivot tazky, lebo je v nom aj vela krasneho, tomu ver a mozno uz o mesiac budes velmi stastny. ty nemas ziadnu motivaciu, teraz, ale aj to sa da, musis sa vzchopit, ja viem co to je, ale ja som sa vzdy vystverala zo vsetkeho, ja som v podobnom veku, tiez nemam lasku ani som nemala, lebo... no proste daco velmi zle tam bolo, nebudem rozpisovat, ale vzdy som sa nakoniec vedela z depiek pozdvihnut a namotivovat sa, ja mam kopu planov a veci ktorym sa chcem venovat, ale som bola velmi chora a vsetky plany sa mi rozsypali a pomaly sa z toho dostavam a musim si budovat nove a mam kopec snov. vies co, uprimne, nechytala ma vacsia zlost ako tito vsetci zdravi ludia, ktori su taki lenivi a nestastni v podstate bez dovodu, co by som ja za to dala v tazkych casoch, byt tak zdrava, mala som chut ich zbit aby sa uvedomili. no ale uz na to inak pozeram a chapem, ze kazdemu sa zdaju najhorsie problemy tie jeho, ale ty nechces zomriet naozaj, keby si chcel, tak to dokoncis uz davno, ty robis len demonstrativne pokusy. predstav si, ze by ti niekto oznamil, ze ti ostava par tyzdnov zivota, kvalitativne by sa ti uplne zmenil a vytrhlo by ta to z apatie a nechcel by si zomret. tak si nehovor take sprostosti ako sa nenavidis, lebo sa ti pokazi aj fyzicke zdravie (ja som toto zazila, tiez velka nenavist k sebe, ale ja som na to mala specialne dovody a nie taketo, co by si bol neschopny, vobec nejsi, len si si este nenasiel nejaky zmysluplny bod/ciel v zivote, ale tak hladaj a najdes)
Považujem sa za blázna, ale nie za takého, aby mi takéto niečo vzrušovalo a robilo dobre. Keby mi to robilo dobre bol by som ticho a nežiadal o rady.
Áno bolí ma to odmietnutie, rovnako ma to bolí ako odmietnutia predtým. Vôbec mi nerobí dobre, keď mám problémy so spaním, s jedením, nerobilo mi dobre ani, keď som sa rezal do krvi na rukách, tabletky mi tiež vôbec nerobili dobre, preto som ich prestal brať.
Áno, ja viem, že strácam čas vo svojom živote, máš pravdu. Aj kvôli tomu upadám do depresií, že namiesto toho, aby som si užíval život, tak sa utápam v žiali, ktorý mi aj tak nepomôže. Viem, že svet je plný možností, čo sa dá robiť, ale nie som schopný si to uvedomiť a tak stojím na jednom mieste ako debko a život mi uniká medzi prsty. Ja viem, že je to absurdné, že ďalšia baba ma nechce, tak sa mi zrútil svet. Viem, že to nie je koniec sveta, viem, že sú aj horšie veci, skutočné problémy ... ale, neviem to nejak pochopiť
Si ňou posadnuty,je to chore.Možeš mať ešte pekny vzťah, ale ty ho nechceš...
Nie ,teba to vzrušuje, že ťa nechce ,robi ti to dobre.Veď,keby ťa aj chcela,čoby to bol za vzťah.Zo života by si jej urobil peklo.Jednoducho,asi si dostal v živote všetko čo si chcel a nevieš sa vyrovnať s odmietnutim.Uvedomuješ si ako stracaš čas?niekde tam na teba čaka žena čo ťa bude milovať a ktovie či nebude tak nešťastna ako v uvodzovkach teraz ty?
Nie, jasné, že to nedrží v sebe. Ja neočakávam od nej už proste nič. Mal som niekedy malú dušičku, že by sa to mohlo zmeniť, ale s tým už nepočítam. Viem, že ničím si ju nezískam, ani sa o to nepokúšam, nerobím na ňu žiadne finty a nikde ju nevolám von. Proste som to pochopil, že nič z toho a nechávam to tak. Problém je v tom, že sa z toho citovo neviem dostať. Proste, keď počujem, že bola na rande, abo niečo podobné, tak to proste má na mňa zlý účinok a vždy začnem premýšľať, že prečo mne sa to nepodarilo.
Ja jej to všetko prajem, aby bola šťastná, zaslúži si to a ja viem, že robí všetko aby bola šťastná. Ale, na mňa to má proste zlý vplyv a chcem sa toho zbaviť, aby som sa necítil tak mizerne ak sa dopočujem také novinky o nej.
Prosim ťa pekne ,nerob zo seba blazna.To si mysliš,že ona to drži v sebe? veď sa na tebe budu všetcia zabavať.Smiať sa ti za chrbtom.Sustreď svoju pozornosť na niečo ine.Keď sa ti buria hormony choď do posilovne.....
Ona vie, čo k nej cítim. Povedala mi, aby som prestal robiť na ňu "finty" a "ťahy", bolo jej to nepríjemné. Tak odvtedy sa o tom nebavíme. Neviem, čo si ona myslí, že či sa už pre ňu netrápim a som "vyliečený". Nerozprávame sa o tom, lebo je to zbytočné a nenarobilo by to žiadny úžitok.
Tak ako to viacerí spomínali i to, čo si myslím ja, že iba výpoveďou sa to dá riešiť. Kamarátstvo s ňou je pre mňa proste málo a v jej blízkosti a pravidelnom kontakte nemám žiadnu šancu na normálny život
Podľa mňa pomože ti,keď sa s ňou prozpravaš,uvidiš ako z teba všetko opadne.či ten rozhovor dopadne kladne alebo zaporne.Zdover sa jej inač nebudeš mať pokoj.....
Opäť ma premáhajú depresie, vrátil som sa z práce a sedím v izbe, pred NB a vo mne to vrie. Opäť neskutočné rýchle prúdenie myšlienok, v určitých okamihoch zrýchlený dych, podráždenosť, hnev vo mne narastá a cítim neskutočnú ťažkosť na hrudi, že keby som si aj teraz ľahol, nevedel by som vôbec zaspať. Cítim, že sa záchvat blíži a opäť si ublížim aby som spomalil svoje myšlienky.
Neviem, prečo som až taký rozcitlivený z tej kolegyne.
Píšem to preto, aby som to dostal zo seba. Zase mnou lomcujú pocity. Neviem prečo nie som schopný sa cez to preniesť.
