Ani neviem ako začať. Mám 27 rokov a posledný rok a pol trpím depresiami. U psychiatra som bol 2x, ale nemôžem povedať, že sa mi uľavilo. Dostal som lieky, ktoré som istý čas bral pravidelne, ale prestal som. Nevidel som žiadne zlepšenie. Medzitým som mal, ale 2x veľký záchvat, počas ktorých som zhltol väčšie množstvo liekov, chcel som zomrieť, ale tieto lieky neboli stavané na samovraždu, ani lieky na spanie, čo som mal. Aj som sa rezal, na pravej ruke mám jazvy, ktoré už nikdy nezmiznú. Začalo to, keď som začal pracovať, zaľúbil som sa do kolegyne, ale ona city neopätovala, že zostaneme kamarátmi. Vtedy ma to neskutočne vzalo, spomenul som si na všetky neúspechy vo svojom živote a niekoľko týždňov som poriadne nejedol, nespal, mal som problémy s dýchaním. Vtedy som 1x vyhľadal psychiatra, lebo som bol skutočne v koncoch. Troška som sa pozbieral, ale stále podvedome túžim po smrti, neprejde deň, kedy by som nemyslel na samovraždu. Medzitým sa z nás dvoch stali dobrí priatelia, čo ešte zhoršilo môj duševný stav hlavne vtedy, keď sa zdôverila, že bola s niekým na rande a podobne. Myslel som si, že som sa cez to dostal, ale dnes som sa dozvedel, že zase s niekým bola a cítim ako sa depresia vracia, opäť cítim tu neskutočnú nenávisť vo vnútri, voči svojej osobe. Viem, že také odmietnutie nie je koniec sveta, ale neviem, prečo to tak prežívam. Neskutočne mi to vadí. Snažil som sa nájsť aj inú prácu kvôli nej, bol som na štyroch - piatich pohovoroch, ale nikde som neuspel a to opäť len prehĺbilo moje depresie. Už neviem proste, čo mám robiť. Vadí mi to, že som bol stále odmietnutý, že mám 27 rokov a nikdy som nemal priateľku, privádza ma to k šialenstvu. A o to je to horšie, keď ju vidím každý deň a cez tú bolesť sa nedá preniesť.
Vadí mi aj to, že ona a mnohé iné kolegyne sa prihlásili na rôzne kurzy cudzích jazykov. Neviem prečo, ale vadí mi to. Nikomu neprajem nič zlé, ale neviem si vysvetliť, prečo mi to vadí. Ja by som sa tiež niekam prihlásil, ale robil by som to na silu, nevidel by som v tom nič pozitívne. Čisto ako blázon.
Neviem, čo proste robím zle v živote. Jednoduchšie mi príde radšej zomrieť, lebo život nestojí za to trápenie.
Nešťastná láska ku kolegyni - depresie
Tiež som sa nešťastne zamiloval do kolegyne, jeden čas som hrozne trpel, ale potom to nejako časom vyhnilo a doteraz sme kamaráti. Odvtedy mám ale pocit, že sa vo mne niečo zlomilo a mám strach spraviť "citovú investíciu" ak je výsledok neistý.
Práveže mal by si niečo spraviť so svojím životom, stále tá istá nuda, tí istý ludia. Niekomu to možno vyhovuje, tebe iste nie.
Sa skus nejako pozbierat. Kolegyna zrejme dobre vie, ze si do nej "buchnuty" a dobre sa odbavuje na tom, ked ti povie, alebo da vediet, ze s niekym inym bola na rande. Robi jej to asi dobre, ked vidi, ze ti to vadi. Musis ziskat nad nou nadhlad. si este asi dost mlady.
Ahoj..nie si sam presne tak isto reagujem aj ja..momentalny pocit?nechcem zit myslim to doslovne az sa mi popritom ako to pisem opat tisli slzy do oxi..vcera a dneska...alebo inak povedane cely zivot placem..nemam uplne presne taky isty problem ako ty ale da sa povedat ze je tohto charKteru..je mi hrozne..ani opisat sa to neda:'(:'(:'(
Viem, že keby som pred tým rokom a pol odišiel z firmy a ju už nevidel, tak teraz by som sa mal lepšie, lebo by som sa nezožieral. Ale, takto ju vidím každý deň a tá bolesť ma vo vnútri zožiera.
Mám kamarátov, chodím s nimi von, ale už ani to ma nebaví, stále je to o tom istom, tie isté témy, reči.
Nemám nič proti kurzom, ale asi mi vadí, že ľudia robia niečo so svojim životom. Ja mám stále rovnaký postoj ku všetkému, čo mi život ponúka, že je to strata času a peňazí. Nemám proste chuť, motiváciu niečo robiť.
Už si pripadám starý, proste žiadna radosť zo života. Preto si kladiem otázku, na čo je taký život dobrý.
A čo budeš robiť, keď prídu skutočné problémy, hm?
Co ti vadí na kurzoch ?...tam nebude len problém s láskou, chod na terapiu. Si plný nejakej celoživotnej frustrácie.
je mi luto, ze si akoby v nejakom kruhu, z ktoreho nevies von...nepoznam az taky pocit aky prezivas ty, ale tiez sa krutim, tiez laska a nic z nej...co ta robilo vzdy stastnym?? chod za tym, mas kamaratov? alebo aspon jedneho skveleho? tak sa mu ozvi...kasli na to co si pomysli okolie a zi svoj zivot, hladaj dalej pracu, s nou ak ta to tak nici tak pouvazuj sa s nou menej kontaktovat, aj ja by som mala obmedzit kontakt lebo mi to iba ublizuje ... drz sa a vela stastia!
zivot je kruty
