Samovrazedne myslienky

Príspevok v téme: Samovrazedne myslienky
w.w.

Ahojte. Je tu niekto, kto tiez denne bojuje so samovrazednymi myslienkami? Co vam pomaha, ked su tak velmi vtierave a intenzivne? Ked sa v minulosti objavili, bolo to len v urcity cas, netrvalo to denne, x krat za den ako teraz. Proste to prislo. Nerozmyslala o tom tak vela.. (Raz som pojedla lieky- skoncila som na JISke), ale teraz.. neviem co robit, aby som prestala mysliet na to ako si ublizit- kde, akym sposobom, kedy. Mam v sebe zmatok, lebo neviem, ci su to len myslienky.. a brat to "s nadhladom".

Meretseger

Tiež by ma celkom zaujímalo, prečo sa annemary pýta... Mne raz povedala kamoška, čím sa predávkovala a koľko toho bolo, a odvtedy nad tým uvažujem -_-

_meno

Ahojte (obaja)

Uz som to sem raz pisal :
Kazdy clovek potrebuje dotyky (interakcia so zivymi bytostami). Tieto dotyky mozu byt dobre (pochvala, objatie)....alebo ked ich dieta nedostava, vynucuje si dotyky zle -neposlucha, rozbija, nadava (rodicia ho tesa biju, nadavaju a to prave dieta chce-aspon zlu interakciu so zivymi bytostami).

Mozno len taka vsuvka na zamyslenie - tvorovia na zemi ziju v sucasnosti. Iba clovek ma mozgovy potencial nato aby si dokazal predstavovat (za ludsky vyvoj sme tuto schopnost simulovat znasobili 3x).

Ak sa napr. pes nudi..ide si lahnut, prejde sa, naje sa.....on nerozmysla nad tym co bude-to je Priepastny rozdiel medzi "Vami a tym psom".

Vy ocakavate od buducnosti bud nic, alebo zle.
Pes neocakava.

Buducnost si mozte vytvorit sami, alebo mozte sediet so zalozenymi rukami a nadavat ako ju vytvaraju ostatni.

Naplnte Vase zivoty zmyslom a o par rokov to budete mozno prave vy kto sa bude snazit usmernit ludi ktori v zivote zastali a divaju sa do priepaste :-))

w.w.

Ano, uzivam aj lieky. O samovrazednych myslienkach ale nikomu nehovorim, odbornikom uz vobec, lebo mam strach, ze by som skoncila na akutnom. O depresii a uzkostiach ale vedia. Tento stav trva asi mesiac, kedy su myslienky na samovrazdu denne, x krat za den.. neviem si uz rady.

Meretseger

Ahoj. Mám rovnaký problém, "bojujem" s ním pomocou sebapoškodzovania - či už rezania, pálenia sa o žiarovku, žrania sladkostí (čo je pre mňa ako diabetičku tiež SP). To je však cesta do pekla, a keďže psychológovia mi na to povedia iba "nesúhlasím s tým, nerobte to", čo je pomoc za milión, musím sa s tým boriť sama.
Máš pravdu, sú to len myšlienky, všetko je to len v našej hlave, ale ľahko sa môžu stať činom, u mňa to tak bolo "zatiaľ" 8-krát. Nejaký čas sa s tým dá existovať, ak si vnútorne silná, zvládneš to. Berieš lieky? AD? Bez depresie by si takéto myšlienky vskutku nemala mať.