Dobry den,
Som studentom vysokej skoly, mam 22 rokov, cca 178cm a 70kg. Mam jeden velky problem, ktory mi robi zo zivota peklo-problem jest v spolocnosti.Snazim sa uplne vyhybat tymto situaciam, lebo viem, ze by ma zacalo napinat a vlastne uz dopredu sa toho bojim. Velmi sa tym trapim, pretoze mi to brani viest normalny plnohodnotny zivot. Neviem ani presne kedy sa to vsetko zacalo. Mozno asi ked som mal cca 14 rokov a chodil som na futbal, pred zapasom som bol vzdy rano nervozny a na obed som toho velmi nezjedol, nemohol som do seba skoro nic dostat. Bol som v napätí. Potom po zapase bolo vsetko OK az do dalsieho tyzdna, kedy sa to znova opakovalo…sobota, zapas, stress, nechut jest. Nikde inde som problem nemal. Viedol som uplne normalny zivot, az na tych par hodin pred zapasom.
Potom neskor sa tento pocit nervozity zacal objavovat aj v inych situaciach, pre “normalnych” ludi beznych a prijemnych.
Ako napriklad svadba a rozne oslavy, kde bolo/je treba jest pekne za stolom. Vzdy citim ako cele moje telo zacne horiet, rozbusi sa mi srdce a uz viem, ze je zle. Nedokazem do seba dostat viac nez par súst. Stiahne sa mi zaludok a mam pocit, ze ak by som si dal este co i len jednu lyzicu, tak to vyvratim. Doma ziadny takyto problem nemam.
Par rokov dozadu(cca 3) sa tento problem zacal vyskytovat uz aj na kazdorocnych rodinnych dovolenkach. Mal som frajerku a mala s nami ist na dovolenku. Velmi som sa na nu(dovolenku) tesil az dochvile, nez sme prisli do restauracie, presiel ma hlad. Velmi malo som toho zjedol a napinalo ma. V tej chvili som sa tesil, ked budem naspat doma. Nevedel som si to vysvetlit, preco to na mna prislo v takejto situacii. Odvtedy sa to vyskytuje, aj ked idem len spolu s rodinou.
S priatelkou som ale nemal ziadny problem sa ist najest niekam von, ked sme boli doma, tak preto si neviem predstavit, preco prave vtedy to zacalo.
Teraz aj v skole, ked ma spoluziak zavola, ze sa ideme najest, poviem, ze si idem dat radsej bagetu. Jednoducho viem, ze by to zle dopadlo. Na strednej som takyto problem na obedoch nemal. Nevedel som sa dockat, ked pojdem na obed v skolskej jedalni.
Teraz s tym problem niekedy nemam, ale to sa stane fakt len vynimocne a vtedy mam zo seba dobry pocit a dufam, ze uz to bude lepsie. Ako priklad uvediem, ked sme mali asi pol roka dozadu nejaku rodinnu oslavu v restauracii. Uz tyzden predtym som vedel, ze bude problem, no snazil som sa na to nemysliet, lebo som vedel, ze to aj tak nijako neovplyvnim. Ked prisiel den “D”, citil som sa uvolnene.Nespoznaval som sa. Cely den som si uzil a najvacsiu radost som mal, ked som pri pohlade na tanier nemal stiahnuty zaludok, ale tesil som sa, ako to vsetko zjem :D
Dalsi priklad uvediem, 2 tyzdne dozadu som isiel so spoluziakom na obed a vsetko som zjedol a ziadny pocit napatia som necitil. Bol som uvolneny, ako keby som jedol v klude doma.
No toto vsetko su len vynimocne momenty, ktore sa nestavaju casto.
Teraz spoluziaci navrhli, ze by sme mohli ist v zime na lyzovacku na par dni. Na jednej strane sa tesim, no na druhej strane sa aj bojim, kedze viem, ze by sa ten moj problem urcite prejavil.
Viem ze mam problem a snazil som sa ho vam tu nejako popisat. Neviem ho pomenovat. Socialna fobia? Lenze u mna je ten problem len co sa tyka jedenia na verejnosti. V ziadnych inych situaciach problem nemam. Nerobi mi problem sa vyjadrovat na verejnosti, nadvazovat kontaky. Dakujem za kazdu jednu radu.
Velky osobny problem...
Chod k lekarovi , predpise ti uvolnujuce lieky proti uzkosti a vzdy, ked budes citit napatie, das si tabletku a bude to ok. Tiez som to zazil, prvy den v robote.. vysetrenie u lekarky.. meranie tlaku a jej otazka "ste nervozny?" ..odpoved "ano" .. a ona ze OK. To iste na obede, nic som nezjedol, kolega to chapal, proste niekedy je clovek neisty a ked je to neodvodnene - napr. opakuje sa to v beznych situaciach, tak ti pomoze tabletka. Taktiez sa snaz co najviac vystavovat tymto situaciam a pripominat si, ze kazdy si cumi do vlastneho taniera - tak ako aj ty. Pohar vina tiez pomoze.
nj tak proste povedz kamaratom ze mas problem jest an verejnosti a je to. Nic na tom nevidim.
Inaq by som si zasiel za psychologom.
tak to nechaj tak a nezaoberaj sa tym, ine vyychodisko nevidim, nemyslim si ze zato ze sa nevies najest na verejnosti musis mat nejake psychicke problemy alebo co
Dávam do pozornosti stránky, ktoré taktiež pomôžu pri riešeniach psychických problémoch. www.ludsketelo.sk
Ahoj,skus porozmyslat preco mas takyto strach alebo fobiu. Je nieco,co si pamatas z detstva,co ta mohlo v tomto ovplyvnit? Mozno ti rodicia zakazovali jest na verejnosti...alebo je to strach z pribratia?
Ja som mavala taketo problemy tiez, :-)) ked som mala tak 16-17 rokov, Nie je to nic zvlastne podla mna tymto trpi viac ludi, vyskusaj si to tak nepripustat a nemysliet na to ze si v nejakej spolocnosti, a hlavne sa nepozerat na inych ludi ked ješ, ber to tak ze si hladny a ty sa musis najest a je jedno kde a potom si este musis povedat ze ved sa na mna nikto nepozera rovnako ako teba nezaujimaju iny ludia co ako a kedy konzumuju tak ty nezaujimas ich. Je to podla mna len prehnana sebakontrola co na jednej strane je dobre ze ju mas ale na druhej strane ak tym zacnes skodit sam sebe to uz dobre nie je. :-) Mozno preto nemas tento problem vzdy, prave ked neuavzujes nad tym kde si a kto je okolo teba atd,atd vtedy sa vies normalne najest ale ako nahle sa zacnes okolo seba pozerat a premyslat nad ludmi co si mozu mysliet a take podobne hluposti tak sa ti stiahne zaludok. Moja rada (teda aspon co mne pomohla) nepripustaj si tak tie situacie :-)))
