Ahojte, pred rokom som stretla chalana, bol super, bola som u neho číslo jedna, ľúbili sme sa, stretávali sa tak dvakrát do týždňa, lebo sme neboli z rovnakého mesta, potom prišiel bývať za mnou do toho istého mesta a všetko bolo super, až začal pýtať heslá do mojich mailov a stále ma nútil ukazovať mu sms, veď nemáme mať pred sebou tajnosti keď sa ľúbime. Ale mne to začalo vadiť,prečo by som mala byť kontrolovaná....Ďalej chcel byť stále so mnou, ak som niekam išla bez neho, že s kamoškami na kávu, bolo zle...oni boli piče a ja so sa bola kurviť, veď na čo sú mi kamošky, keď mám jeho. Tak som ho teda zobrala s nami sa kúpať, aby videl, že nič nerobím, tak zas mi robil scény, že som sa viac venovala im, ako jemu, a že sme si šuškali, a mám tajnosti pred ním. Tak som nikam nechodila, aby bol kľud. Len do práce a do školy, študujem popri zamestnaní. No aj na to začal žiarliť, že sa venujem iba škole, a robote a na neho kašlem, to už som bola dosť otrávená,pretože som s ním bola každý deň, stále som sa naháňala, aby som všetko stihla a venovala sa mu aspoň dve tri hodiny denne, ale unavovalo ma to, lebo mi narúšal môj priestor, doštudovať je pre mňa priorita a nerozumela som prečo mi nedopraje kľud na učenie. Stále som bola v strese, vždy si niečo našiel. Ak som za ním prišla o hodinu neskôr robil scény,vyhrážal sa samovraždou, hovoril že ho ničím, že ho zanedbávam. Raz sa pred do mnou rozbehol pri hádke pod idúci vlak, skoro tam fakt skočil, ledva som ho dobehla a odsotila, a tam nastal u mňa zlom, necítila som sa pri ňom viac dobre. Trval na tom, že spolu pôjdeme do podnájmu, tak ako som mu sľúbila, lenže to už u mňa neprichádzalo do úvahy, preto ako sa choval a povedala som mu, že buď sa zmení alebo končíme. Chvílu bol kľud. Stále chcel sex, bolo jedno či mám horúčku, alebo menzes, alebo či sa proste cítim zle, on to potreboval a hotovo. No a krátko na to som otehotnela, z čoho som nadšená nebola, lebo neboli na to podmienky a malému som nemala čo ponúknuť, nemali sme kde bývať, bola tu škola a hlavne som sa nevedela zbaviť pocitu, že to urobil naschvál, dieťa som potratila samovoľne z toľkého stresu čo som v sebe mala a odvtedy začalo peklo, vyčítal mi, že to ja som na vine lebo som sa na neho netešila, že som mu zabila jeho dieťa.Chcel sex napriek tomu, že vedel, že nesmiem a ak nebude sex mám ho vyfajčiť on má svoje potreby. Začala som sa mu vyhýbať, začal sa mi vyhrážať,že ma zbije, zlomí sánku, vybije zuby, terorizovať ma, robil mi hanbu kade tade, vzápätí plakal a hovoril, k čomu som ho dohnala, že ma miluje, súkromné veci vykrikoval verejne, volal mi, že už má slučku okolo krku a chrčal, že sa vešia. A kopu iných vecí. Som z toho dosť mimo, nechápem, kde som spravila chybu, veď som chcela iba trochu priestoru pre svoj život. Veľmi som ho ľúbila. Rozišla som sa s ním, ale pokoj mi dať nechce. A vo mne sa striedajú protichodné myšlienky raz si vyčítam, že som tomu na vine a vzápätí si poviem, že som urobila dobre. Ale cítim sa sama a chýba mi človek, ktorého som ľúbila, nie tá beštia čo sa z neho stala. Stalo sa Vám niečo podobné? Ako sa s tým vyrovnať? Zmenilo by sa niečo keby som sa chovala inak? Je možné, že ma ten človek tak bezhranične miloval, alebo je narušený?
Psychický teror, či láska?
tak preboha zacni pouzivat mozog a nestazuj si ten tazky zivot sama este viac!!! Mas potrebu robit si ho sama tazsim?
Lutovat ta ti nepomoze, musis zacat rozmyslat realisticky a zmenit svoj zivot
Buď rada že ti konečne da pokoj, nevolaj mu. Veď si precitaj prvý príspevok. Čo je horšie, byť s ním a nechať sa terorizovat, alebo byť sama a mať pokoj ?
Nie som blbá a nezaslúžim si trpieť, nikto si nezaslúži, ja mám za sebou veľmi ťažké detstvo. Takže mám tendenciu ospravedlňovať ak mi niekto ublíži. Agens tvoja odpoveď mi ozaj zle padla. A už som s ním meni a ani nebudem.
s tebou dievca je skoda stracat cas...konecne mozes zacat zit normalny novy zivot bez strachu a zavazia na krku a ty jak uplna truba urobis co si urobila...ty uz mas len 2 moznosti:
1) zacnes pouzivat ten kokos na krku a zacnes zit sama alebo si najdes normalneho chlapa
2) este x-krat sa k nemu vratis a potom sa budes hrozne divit, ako len to je preboha mozne, ze sa zase zmenil a ze mas zase problem. V tom pripade si zasluzis trpiet a mam silne podozrenie, ze si na tom zavisla a trpis rada.
preboha..ty si naozaj blba..ako nehnevaj sa...jasne ,ze je psychicky naruseny...ale ani ty nemozes byt v poriadku, ked si mu to tolerovala..chlapa by som mohla milovat, co to hory prenasa ,ale ak by mi spravil co i len jednu vec z tych, co tebe, tak v najlepsom pripade od neho odidem a v najhorsom volam policiu..
Ty si fakt hlupa, si presne ten typ zeny co su idealne obete, aj keby ta dokopal do bezvedomia, na druhy den ta presvedci ze to urobil z lasky a ze ty si vlastne na vine, ty mu budes nohy bozkavat od radosti ze sa nad tebou zlutoval a vzal ta zas na chvilu na milost. Tak si s nim trp kludne aj cely zivot ked si tak blba. Ale potom tu nerumazgaj, mas len to co si si vybrala
jednoducha diagnoza - byvaly je pripad pre psychiatra, zakomplexovany chudak, ktory si zufalu absenciu sebavedomia vybija na dievcatach, ako si ty. dobre je, ze to skoncilo. zle je, ze si mu dovolila zostat s tebou v kontakte. dosiahol, co chcel, opat si si nanho vytvorila citovu vazbu a ON je ten, co ta odkopol (mozno odovodnene a uz tyranizuje inu, mozno naschval, aby on bol ten, co dal kopacky a je na koni). prosim ta, uz mu nevypisuj, sms ako ta posledna mu musi neskutocne hladkat jeho biedne ego...
Nedá mi nereagovať, neprečítala som si všetko, len začiatok a posledný tvoj príspevok, ale to mi stačí☺ Viem, že to máš ťažké, ale musíš to s ním skončiť. On nie je normálny, ty si spravila chybu, že si mu ešte dala priestor, a teraz máš druhú šancu všetko skončiť, chviľu to bude bolieť, ale mysli na to, či by si s takýmto človekom chcela stráviť život. Toto je vhodný čas všetko uzavrieť, nemusíš sa o neho báť, zrejme sa cíti na koni, ale to je jeho problém. Už mu nevolaj, nedívhaj telefón, neuč sa postupne žiť bez neho. Držím palce☺
Veď práve po tých zážitkoch tomu nerozumiem, práve ja som chcela a chcem priestor od neho a keď som sa cez to všetko nejako dokázala preniesť, neudala ho, a záležalo mi na tom čo s ním bude,ustúpila mu, lebo som nechcela, aby sknčil na drogách,a pristúpila som na to aj kvôli sebe, nemohla som tie jeho výlevy už vydržať, nechcela som mu ublížiť, udať ho a urobiť radikálne riešenie, čo by mu poškodilo, potrebovala som sa učiť, a potrebovala som kľud aj po tom potrate a celkovo,lebo som si s ním nevedela dať rady, chcela som aby bol ok a mala som pokoj, chcela som, aby sa s tým nejak postupne vyrovnal,a keď mu stačilo, len to že sa s ním raz do týždňa porozprávam, tak to bolo lepšie, ako sa báť kde zas bude na mňa čakať,iba sa to nejak zamotalo zase, lebo som krava a veľký dobrák,evidente to bolo zlé rozhodnutie,ale ja som to nevedela inak vyriešiť, nechcela som sa zblátniť, celkovo som to ľahké nemala, nemala som to, ale takto riešiť, lebo som si to zase len sťažila, a vyšla z toho celého, ako idiot. Proste ma štve, že on ublížil mne a ešte sa chová ako debil. a rozmýšľam o čo mu ide a čo taká prudká zmena. Píšem to takto sem, lebo to nemám komu povedať a aj sa za seba hanbím, a veľmi, že som taká sprostá a dôverčivá
