Psychický teror, či láska?

Príspevok v téme: Psychický teror, či láska?
Sklamaná 198

Ahojte, pred rokom som stretla chalana, bol super, bola som u neho číslo jedna, ľúbili sme sa, stretávali sa tak dvakrát do týždňa, lebo sme neboli z rovnakého mesta, potom prišiel bývať za mnou do toho istého mesta a všetko bolo super, až začal pýtať heslá do mojich mailov a stále ma nútil ukazovať mu sms, veď nemáme mať pred sebou tajnosti keď sa ľúbime. Ale mne to začalo vadiť,prečo by som mala byť kontrolovaná....Ďalej chcel byť stále so mnou, ak som niekam išla bez neho, že s kamoškami na kávu, bolo zle...oni boli piče a ja so sa bola kurviť, veď na čo sú mi kamošky, keď mám jeho. Tak som ho teda zobrala s nami sa kúpať, aby videl, že nič nerobím, tak zas mi robil scény, že som sa viac venovala im, ako jemu, a že sme si šuškali, a mám tajnosti pred ním. Tak som nikam nechodila, aby bol kľud. Len do práce a do školy, študujem popri zamestnaní. No aj na to začal žiarliť, že sa venujem iba škole, a robote a na neho kašlem, to už som bola dosť otrávená,pretože som s ním bola každý deň, stále som sa naháňala, aby som všetko stihla a venovala sa mu aspoň dve tri hodiny denne, ale unavovalo ma to, lebo mi narúšal môj priestor, doštudovať je pre mňa priorita a nerozumela som prečo mi nedopraje kľud na učenie. Stále som bola v strese, vždy si niečo našiel. Ak som za ním prišla o hodinu neskôr robil scény,vyhrážal sa samovraždou, hovoril že ho ničím, že ho zanedbávam. Raz sa pred do mnou rozbehol pri hádke pod idúci vlak, skoro tam fakt skočil, ledva som ho dobehla a odsotila, a tam nastal u mňa zlom, necítila som sa pri ňom viac dobre. Trval na tom, že spolu pôjdeme do podnájmu, tak ako som mu sľúbila, lenže to už u mňa neprichádzalo do úvahy, preto ako sa choval a povedala som mu, že buď sa zmení alebo končíme. Chvílu bol kľud. Stále chcel sex, bolo jedno či mám horúčku, alebo menzes, alebo či sa proste cítim zle, on to potreboval a hotovo. No a krátko na to som otehotnela, z čoho som nadšená nebola, lebo neboli na to podmienky a malému som nemala čo ponúknuť, nemali sme kde bývať, bola tu škola a hlavne som sa nevedela zbaviť pocitu, že to urobil naschvál, dieťa som potratila samovoľne z toľkého stresu čo som v sebe mala a odvtedy začalo peklo, vyčítal mi, že to ja som na vine lebo som sa na neho netešila, že som mu zabila jeho dieťa.Chcel sex napriek tomu, že vedel, že nesmiem a ak nebude sex mám ho vyfajčiť on má svoje potreby. Začala som sa mu vyhýbať, začal sa mi vyhrážať,že ma zbije, zlomí sánku, vybije zuby, terorizovať ma, robil mi hanbu kade tade, vzápätí plakal a hovoril, k čomu som ho dohnala, že ma miluje, súkromné veci vykrikoval verejne, volal mi, že už má slučku okolo krku a chrčal, že sa vešia. A kopu iných vecí. Som z toho dosť mimo, nechápem, kde som spravila chybu, veď som chcela iba trochu priestoru pre svoj život. Veľmi som ho ľúbila. Rozišla som sa s ním, ale pokoj mi dať nechce. A vo mne sa striedajú protichodné myšlienky raz si vyčítam, že som tomu na vine a vzápätí si poviem, že som urobila dobre. Ale cítim sa sama a chýba mi človek, ktorého som ľúbila, nie tá beštia čo sa z neho stala. Stalo sa Vám niečo podobné? Ako sa s tým vyrovnať? Zmenilo by sa niečo keby som sa chovala inak? Je možné, že ma ten človek tak bezhranične miloval, alebo je narušený?

Sklamaná198

Inú? prečo to proste na rovinu nepovie? Ja by som to zobrala normálne, zaželala mu veľa šťastia a vyrovnala sa s tým sama nejako. Nemusí ma klamať.

Sklamaná198

Ahojte, ozvývam sa po nejakom čase, celé to dopadlo tak, že sa nakoniec skonsolidoval, a navrhol mi, aby sme zostali aspoň priatelia, občas sa navštívili, zavolali si. Súhlasila som, nechcela som, aby trpel, brala som to tak, že si postupne odvykne a bude dobre.Ja som bola presvedčené, že nič nebude a bola nad vecou. Lenže stalo sa to, že sa zmenil, bol taký ako predtým, nevyčítal, nerobil si nároky, iba sme sa spolu rozprávali, smiali a ja som mala čas sa učiť a mala som svoj priestor, ktorý mi nechcel prvotne dať. Ja som do toho zase nejako padla, pustila som si ho k telu, viac ako som chcela, tie city sa obnovili, všetko zlé som hodila za hlavu. Minulý týždeň si zobral úver a kúpil si auto, veľmi sa z toho tešil a ja som bola rada, že je šťastný, ale mala som veľké obavy z toho, že sa tak zadĺžil, ale je to jeho život, tak som to nechala tak. No a stalo sa to, že odkedy má auto, veľmi sa zmenil, prestal volať, prestal písať, na víkend si šiel po svojom a nechcel prísť, telefony nebral, a volala som s jeho mamou, ktorá dvihla jeho mobil, keď som mu volala na mobil v sobotu a nebol doma a teda spýtala som sa jej, či môžem prísť ja k nim, že by som ich rada videla a bola aj s ním, že teda mám čas, nemám školu a povedala mi, že môžem prísť, ale v ten istý deň aj odídem, že si neželá, aby som tam prespávala, čo som tam predtým presávala pravidelne,dosť sa ma to dotklo. Tak som samozrejme zostala doma, a dúfala, že sa ozve, že príde. Ozval sa ale už to bol iný človek, bol arogantný, chladný, vecný, zrazu mu nevedilo, že som bola vonku bez neho, čo doteraz nehrozilo. Dnes som mu napísala, že tomu nerozumiem, o čo tu ide a prečo sa tak správa, či mi niečo vracia, alebo som skrátka už nezaujímavá pre neho, chcela som vedieť na čom som, toto sa nikdy z jeho strany nestalo, a na to mi len napísal, že mi má prestať šibať, že on rieši vážne veci a nemá čas na moje výlevy....no chápete to niekto?

NinaM

Pred pár rokmi som mala frajera ktorý sa správal presne ako ten tvoj. Síce moj vzťah s ním nebol taký vážny ako ten tvoj .. Ale určite si spravila dobre a chyba nebola v tebe ale v ňom! Ja to chápem že ti občas chýba, to je úplne normálne ale takýto človek to nemá v hlave v poriadku a mal by sa dať liečiť. Ničil ti život a čím ďalej by to bolo len horšie a horšie..
Ono to časom prejde a ty si každý deň budeš viac a viac uvedomovať že si spravila najlepšie ako si mohla! :)

eddings

velmi jednoducho, strucne a bez emocii:

- nie si na vine jeho spravaniu
nie nic by sa nezmenilo ak by si sa spravala inak
- ano on je naruseny, aj laska ma hranice za ktorymi sa stava posadnutostou
- si vinna tym ze si to neskoncila skor, ale poddala si sa psychickemu vydieraniu

A mam z teba radost ze to vidis relativne triezvo a ze si to ukoncila sama. Drz sa toho a opovaz sa do toho akokolvek znova spadnut! ;)

Ak sa ho nebude dat zbavit, nabuduce ho spred toho vlaku neodstrkuj. Tvoja vina to nebude.

Sklamana198

Moja rodina to vie, on sa vyhrážal v amoku aj mojej mame a zachvilu jej volal s plačom a potom zase, že sa vešia. Práve rodina mi pomohla ukončiť to, uvedomiť si,že inak ma zničí , že iný nebude. K mojim rodičom domov ešte neprišiel, otec by volal policajtov hneď. Ja to zatiaľ urobiť nechcem,je v podmienke a okamžite by ho brali. Nechcem mu zničiť život a zárovň viem, že raz by z nej vyšiel a potom by ma zabil, alebo ma niekto zabije za neho, počas toho,čo bude v base.

Agnes998

Poznam taketo typy, ten manipulator s ktorym som kratko ja bola mal velmi podobne reci, myslim, ze vsetci manipulatori maju take reci. Tiez mi hovoril, ze ma o mna obavy, ze on si nevie predstavit ako budem sama dalej fungovat, ze bez neho to nezvladnem a pod. Tym ma vedel dobre vytocit a navrieskala som na neho, ze 30 rokov som zila uplne v pohode bez neho a ako som to asi tak dokazala! Povedz vsetko svojej rodine, pusti im, co si si nahrala na diktafon, nech ta ochrania, nech ti pomoze. A na policiu urcite chod! Toto co skusa je len dalsi jeho manipulatorsky takt, tvari sa, ze ti da pokoj, samozrejme napise, ze mohla si byt rada ze sa s tebou zahadzoval lebo nikto iny ako on ta chciet nebude, lebo kto by chcel take nemehlo neschopne, snazi sa ti podrazit a znizit sebavedomie a vybudovat na nom zavislost! Snazi sa zistit, ci si slaboch a mu to uveris a stanes sa na nom zavisla, alebo si silna a nedas sa. Preco to vlastne nepovies svojej rodine

Maoam

no jasne, on jediny je schopny lasky na celej Zemeguli, prosimta, ciste citove vydieracky, prosimta, len na tuto jeho 'zbohom davajucu SMS' neodpovedaj

IGNORE

Sklamana198

Nahrala som si jeho vyhrážky a vyčiny na diktafon, keby sa mi niečo stalo. Dnes ráno má čakala SMS, že ma bude navždy milovať a dal mi zbohom. Že mám čo som chcela, že ma bude vždy milovať, a nikto má nebude milovať ako on, že ostanem sama a budem ľutovať a on tu už nebude. To znamená, že to pochopil a bude kľud?