Ahojte, len ma zaujima nazor inych ludi. Mala som takmer 10 rocny vztah v ktorom boli problemy rozneho charakteru no nakoniec sme vzdy skoncili spolu kedze sme bez seba nevydrzali. Odpustili sme si aj to najhorsie, no teraz sme bez seba uz takmer 3 roky pocas ktorych jeden z nas mal vztah no aj napriek tomu ak sme na seba nahodou natrafili skoncili sme v posteli. Neslo len o sex, ten predsa mozme mat s hocikym, islo o ten pocit byt spolu aspon na chvilu no aj napriek tomu sme sa nevedeli dat dokopy. Pre moje obavy, ze ma opat rani, pre jeho chlapske ego... Momentalne nie sme vobec v kontakte, no aj tak mi vkuse beha po rozume.., Viem, ze o par tyzdnov to opat prejde no vrati sa to a viem, ze aj on je na tom rovnako.
Ludia s abezne rozvadzaju po 20tich rokoch si nevedia prist na meno, preco nas to vkuse taha k sebe? Myslite, ze je to v poriadku a normalne sa takto vracat do minulosti?
Je toto normalne?
Bol to zrejme tvoj najdlhsi vztah,poznas ho ako svoje boty vies co ma rad,ako rozmysla.Preto na neho nedokazes zabudnut a premyslas co asi robi ako sa ma a ked sa stretnete tak stale je tam iskra pritahujete sa.bolo to ako manzelstvo niekomu ani manzelstvo nevydrzi 10 rokov.Neuvazujete ze by ste to spolu zas skusili.Ci boli velke problemy?Lebo v kazdom vztahu su problemy a vy evidentne pasujete k sebe tak hadam je to aj z jeho strany.Hod s nim rec mozno to stoji zato.
Nie som si ista ci to je len chemiou, viem, ze nech sme obaja boli s kymkolvek aj tak sme si na seba spomenuli, ze nam spolu bolo najlepsie. Dokonca podla mna ej vzacnost citit taku chemiu aj po tolkych rokoch... S novymi partnermi ma to po par mesiacoch vzdy omrzi... Obcas ma napadne ake by to bolo dat sa opat dokopy, len strach z opatovneho sklamania je priliz silny, to nie ako ked mi to nevyjde s niekym novym, beriem ho uplne inak, ako nieco viac..
je to normalne, je tam stále chémia, na vzťah nemáte predpoklady.
