Neviem ako dalej

Príspevok v téme: Neviem ako dalej
Matty

Ohladom tohto problemu som tu uz raz pisal. Ale mam pocit, ze stale je to o tom istom, ba mozno aj horsie. Zijem sam s mamou, surodenci uz maju vlastne rodiny a byvaju vo vlastnom, ja este studujem na VS. Problemom je, ze mama sa rozprava neustale sama so sebou. Kazdy den. Nie je dna, co by sa nerozpravala. Rano, ked vstane, tak zacne si cosi mrmlat. Parkrat som sa uz aj rano zobudil ako sa rozprava, nato, ako dokonca zvysuje hlas. Ked ale prejdem okolo nej, tak prestane, alebo ked jej poviem, ze s kym sa rozprava. Ked som s nou v izbe, tak sa nerozprava. Uz som jej povedal, nech si najde nejake zaujmy, nech ide niekam von. Je nezamestnana, tak je stale doma. Ked som na private v skole, tak kazdy den mi vola, podobne volava aj sestre domov, a to aj 3x za den. Ako som pisal minule, rodina jej ublizila a nemala dobre manzelstvo. A to jej rozpravanie sa stale toci okolo jej rodiny. Proste neustale to riesi. Mna uz to neskutocne ubera na sile, vycerpava ma to. Nemam chut nic robit, ked som doma, pretoze pocuvat, ako sa vam mama rozprava vedla v izbe nie je 2x prijemne. Uz ked mi to lezie na nervy, tak jej poviem, ci je normalna, nech sa ide dat liecit. Mam aj priatelku, ktoru lubim a ktora je mojim stastim. Pri nej zabudnem aj nato. Ked som u nej, tak tam je taka prijemna atmosfera, ale i tam si niekedy spomeniem, ze mama je sama doma, co asi tak robi, asi sa rozprava sama. Priatelku tiez moc nechcem ku nam bravat, pretoze mama nema zabrany sa rozpravat aj sama so sebou, aj ked tu niekto je. O tom, aby u mna prespala, radsej ani pomysliet, aby sa zobudila nato ako pocuje rozpravat moju mamu.
Ja som uz z toho unaveny, vycerpany, nemam chut na nic. Mama nema zaujem o nic (za ten cas co je doma z prace uz mohla ustrikovat tolko svetrov a salov), nikam nejde. Ja uz neviem ako dalej.

hanka9

Ano, myslim si

ze to volanie kazdy den do skoly je OK

P.s- teraz ti to vadi a nazyvas to "kontrolou"

ale urcite pride cas, ked ti to volanie od mamy bude velmi-velmi chybat

a vlastne az potom pochopis, o com to vsetko v zivote vlastne je

no a neprirovnavaj a neries, ze ten a ta ma takeho rodica, takych rodicov a ze takych by si chcel aj ty

jednak to nejde a naviac to nemusi byt vzdy pravda, co ti druhy natara

vaz si to, co mas a nie to, co nemas a nebudes mat

Sarin21

No ono je to take neprijemne, lebo na jednen strasne ti to vadi, lebo sa o nu bojis, ale na druhej strane si sam z toho nervozny lebo jej nevies pomoct a prenasas potom tu nervozitu na nu, lebo nechapes preco ona sama sa trosku nepozbiera...To je zacarovany kruh navyse poradit ti nieco je strasne narocne pretoze, nepozname osobnost a povahove crty tvojej mamy..Lebo je lahke napisat, "ved sa uz tolko nestazuj a riest to" ale poslat takeho cloveka k psychologovi nemusi byt lahke a nemusi to nic riesit, prepac nejake konkretne riesenie ma nenapada, este mozno ak mate/mali ste nejaku chatu o ktoru sa treba vela starat pozemok/dom/zahrada tak ju tam vozievaj, pripadne mozno aj s kolegynou/kamaratkou...asi tolko z mojej strany

Matty

hanka9: pre tvoju informaciu, skolu si platim sam, platim si sam zivotnu poistku, telefon, internet, obliekam sa sam. Ano operie mi, uvari. Myslis ze to volanie kazdy den do skoly je ok? Hmm ako myslis. Mam kamaratov, ktorym tak rodicia nevolaju a maju ovela lepsi vztah s nimi ako mam ja s mamou. Nepoviem raz za cas ale nie kazdy den a to aj 2x niekedy. Nehovorim o neustalej kontrole, kde som a co robim. Potom z toho vznikaju konflikty

hanka9

Dodatok: resp. hladajte ine vhodne riesenia, ako napr. zoznamte ju s niekym (priatel, priatelka) resp. jej zozente robotu atd atd...

cize nielen vycitky, stazovanie, nespokojnost, ale v prvom rade jej treba pomoct (ak to teda potrebuje)

hanka9

Ale ved uz sa len tolko nestazuj

kto ta ziví, vari, perie, plati byt ci dom, plati ti skolu? Kto ma o teba a sestru starost a volava ti kazdy den do skoly? Ani toto vsetko si nedokazes vazit? Naviac, je to tvoja mama a len jej zasluhou si zrejme tam, kde si

nuz a ked jeje rodina ublizila (sam to uvadzas), no tak ju tojednoducho poznacilo a ma pravo byt taka, nemyslis?

alebo ty si myslis, ze si uz vsetko "preskakal"?

recami typu "si chora, chod sa liecit" jej nielenze nepomozes, ale jej VAZNE UBLIZUJES ! To sa svojej vlastnej mame nehovori, svojej vlastnej mame sa nezistne pomaha!!!

vsak sa dohodni s rodinou a ked si myslis, ze je chora, tak sa s nou v klude porozpravajte, pripadne jej zozente psychologa