V objatí melanchólie

Je ťažké kráčať po tomto svete keď vám osud nepraje a život vám neustále hádže polená pod nohy (ale povedzme si pravdu, je haluz ich preskakovať :D) a vy neustále padáte znova a znova, máte doráňané kolená ale vy aj napriek tej bolesti stále vstávate a snažíte sa kráčať správnou cestou s jazvami na duši, ktoré už nikdy nezmyznú ale rany sa zahoja.
Život je po tejto negatívnej stránke veľmi zvláštny a záhadný najmä keď o tom rozmýšľate v piatok...nie moment...v sobotu? Vidíte už ani nevnímam dni, hodiny, minúty, sekundy... Nevnímam rozdiel medzi dňom a nocou, je mi jedno aké je ročné obdobie a dni len tak plynú a zrazu ubehne jeden rok, dva, tri ani neviem ako. No ale to som odbočila, takže práve v sobotu večer keď sa má ísť von "žiť" a vy sedíte sami doma v pochmúrnej nálade pred notebookom, píšete hovadiny, z reproduktorov ide tajomne smutná pesnička, ktorá ide stále dokola už asi po stí krát a vy premýšľate. No áno nepíšem to ako príklad, píšem tu o sebe. Je mi blbo a strašne smutno, keď som takto sama doma a cítim sa strašne stratená a opustená, že nemám ani jedného človeka s ktorým by som sa mohla trocha viacej porozprávať a vypustiť zo seba ten smútok, ktorý sa vo mne drží ako vodný kameň v našom hrnci, ktorý umývame tak raz za rok (to stačí :D). Teraz ma napadlo, že keď sprostý majú šťastie tak ja musím byť strašne inteligentná :D :P. No to určite, to by nejako nesedelo keďže som mala v škole samé zlé známky, trojky zo správania a tuším som aj raz prepadla. Ts, že trojky zo správania, si pomyslíte, že jaká "grázlica" :D a záškoláčka :P. Uf, že jaká nostalgia. A vlastne teraz rozmýšľam, že ja som ani nechcela písať o sebe a vlastne ani neviem o čom som pôvodne chcela písať asi len tak čo ma napadne. A tuším sa mi aj trocha uľavilo a zabila som aspoň chvíľu času. Teraz pozerám na hodiny, že už dávno beží film v telke, ktorý som chcela pozerať ale nevadí tak mi ušiel začiatok. Teda poviem vám, že už mi aj začína liezť na nervy tá pesnička, potom, že nemaj depresiu keď počúvaš stále dokola tú istú pesničku :D.
No fajn, už som na konci a už sa mi ani nechce písať, dúfam, že to neni dlhé a keď je tak čítajte len každý druhý riadok i keď to nedáva zmysel keďže každý normálny človek číta text od začiatku a nie od konca takže túto radu si prečítate až nakoniec keď už bude úplne zbytočná. No ale to som zasa nejako odbočila a furt to naťahujem a už sa mi nechce písať, takže žiadnu radu som ani nechcela len som mala asi nejakú potrebu písať, tak ďakujem tím, ktorý si túto blbosť prečítali a mávajte sa dobre, peace :).