Jedlo a vyčitky

ale ved nikto nie je perfektny. ani tie modelky nie su. a aj oni starnu. a mnohe su z toho na nervy. pozrite napriklad na studenkovu, je uz stara ale chcela by stale vyzerat mlado. kolko ju to stoji usilia, ale cas clovek aj tak nezastavi. treba sa tesit zo zivota, ponuka vela kras. telesna krasa vam nic nenahradi a je pominutelna.

Ahojte.

Je mi veľmi ľúto, koľko dievčat,žien v dnešnej dobe trpí bulímiou. Je to veľmi zákerná choroba,ktorá ničí psychiku človeka. Trápime sa kvôli zbytočnostiam. Ako byť perfektná aj keď to nejde. Nedokážeme sa zmieriť s tým, ako vyzeráme. Túžime byť chudé ako ostatné a cítime neférovosť a sklamanie,keď sa nám to nedarí.. Potom žijeme v depresiách a náš život nemá žiadny smer..Hľadáme útechu v jedle. Na chvíľu si uľahodíme,je nám dobre, a potom bum! jedlo vyšlo pomocou 2 prstov a máme opäť depresie.. Najhoršie na tom asi je, že nedokážete fungovať v spoločnosti ľudí. U mňa to bolo o to ťažšie,pretože som mala chalana. Snažila som sa byť preňho dokonalá,on ani nevedel, čo prežívam. A pritom, on ma miloval preto aká som, a nie pre moje krivky.. Po čase som samu zdôverila a pochopil ma. Snažil sa mi pomôcť a podporovať.. Už som liečená bulimička cca 33-4 mesiace a zatiaľ sa mi darí. Síce som pribrala nejaké tie kilečká ale už mi to je jedno. Nechcem aby ma opäť porazili depresie. Keď si len spomeniem na to obdobie, je mi zle-do plaču... Teraz študujem, snažím sa sústrediť len na štúdium,priateľa,rodinu a aby som bola šťastná a spokojná..a po čase,keď sa dám po psychickej stránky do poriadku,začnem pracovať aj na mojej postave,keď mi tak na nej záleží, ale musím dať tomu čas...

Tak dievčatá,ženy,držím Vám palce bojovať s touto zákernou chorobou aby ste ju čo najskôr porazili. A netrápte sa tým, ako vyzeráte, že máte pár kíl naviac,že ona je chudšia atď... Každý je krásny,aj Vy. Ste krásne bytosti, a aj keď možno nie ako zo stránky z časopisu, vnútorná krása z Vás vyžaruje. A tá je doôležitejšia. Majte sa pekne a držím Vám palce.

Ja mam tiež bulímiu a neviem čo s tým :/ je to vo mne ten dobryý pocit ked vieš že sa môžeš poriadne najesť hocičoho lebo potom to pôjde určite von....je mi s toho do plaču :( pomôžte mi ...možno keby mi napisal niekto s podobným problémom spolu by sa nám to podarilo skôr ...motivovali by sme sa ...ma niekto záujem?

aaaaa neznasam ten pocit ked sa najem :/

Ja mam niekedy pocit,že takto zajedam cele toto svoje zle obdobie,možno mam pocit že tym že schudnem si všetko vyriešim a všetko bude lepšie,neviem ako dalej,cele svoje dni premyšlam o jedle o tom čo som zjedla čo zjem potom mam vyčitky potom sa tešim na jedlo potom depresiu že som zase všetko pojedla a ked to vyzvraciam citim sa ako ta najväčšia špina na svete a potupnejši pocit ako toto snad nepoznam,že som sa dostala a klesla k niečomu takemu

no podobne som na tom...vzdy som rada jedla, doma som si vypocula rozne posmesky ale raz som sa zbadala nejako inak v zrkadle a ostala som zhrozena. tak rok som velmi vela cvicila, zdravo sa stravovala a enormne som schudla.. bolo to ohromne. ludia zhrozeni ze aka som kost a koza ale ja som sa citila konecne ,,za vodou,,. potom prisiel utlm, ze uz ,,mozem,, jest tak som zase zacala nejako priberat, tak rychlo chudnut, ze som vobec nejedla a ked bolo zle tak pukancovy chleba, teraz zase zerem ako prasa...uz sa toto striedanie deje v 2dnovych intervaloch.
dva dni cvicim, jem zdravo, ale kedze mavam dost depresie - nieco sa pokazi, pride ta depresia a jedine co chcem je zrat. momentalne som tlsta, hlavne stehna a zadok, roztrasena huspenina...ale nedari sa mi v zivote tak zerem. cez den nic az ked pridem vecer domov. sladke, slane, chleba vsetko. nic pre mna nema vyznam

ešte spomeniem že to začalo občasnymi poznamkami rodičov že som nabrala na zadku dve kilečka,no teraz sa to znova začalo možno hlavne kvôli tomu že mi byvaly priatel,do ktoreho som stale zalubena naznačil že už nie som taka chudučka špilka ako kedysi