Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Potrebujem aby ma niekto vypočul

Príspevok v téme: Potrebujem aby ma niekto vypočul
gothic13

Ahojte, tak ako začat... začnem asi od prvého momentu..
Bolo to uz asi pred pár rokmi čo som dosť rapídne schudol ,bol som obézny a jednoducho chcel som zmenu... Zo začiatku to bolo fajn aj podla mojich blízkych avšak postupom casu -2 roky som schudol 35 kíl. Mal som najmenej 42 kíl pri mojej výške 175, vyzeral som ako socka ale mne sa to páčilo citil som sa silný sebavedomí, no skrátka tý ktorý to prežili vedia ako. Potom na jednej prehliatke u lekara to zistili (aj to zistili ze som mal 49 a nie 43 lebo som skoro týzden nebol na záchode- umelo som si vyvolal zápchu, a pred kontrolou som as napil asi 2l vody, samozrejme lekárovi som to zahovoril), este v ten den zavolali primárku odelenia a zobrali ma na hospitalizáciu na detskom odelení. Ihned mi dali aspon 3 infúzia a zakaázali mi pit viac ako 2l vody. Samozrejme ze somto nedodržal a pil som dalej avšak svine :D , predstavte sioni na to dosli z moču. Tak som muselzacat jest viacej... Normálne si zapisovali co som jedol a tak. Nikdy som nevracal ani teraz jednoduch som to nedokázal, to by som sa podlomil drevo sám pod sebou. O toho týždna som zacal chodit k psychiatričke moj názor na tu staru pinu si asi viete predstavit. Musel som pribrat! Sice po hospitalizácii som mal menej kilo nezsom mal, som ju prehovoril ze nech ma neposiela na hospitalizaciu do blavy alebo do pezinka ze priberem , tak som zo zaciatku zacal priberat, musel som lebo by ma poslala prec... akoze mne by najviac chýbala skola! mono to vyznie divne ale skola- vzdelanie je pre mna najdolezitejsie. a samozrejme mi ta škrata predpísala aj lieky, boli to odrovnávačky ked som si precital ich metabolizmus a ucinky na organizmus bol som zhrozený, keby daco ja som nikdy nebral lieky ani ked ma bolela hlava ale bol som donutení. Pchala do mna to svinstvo s dovolením mojej mami. tak som len priberal a priberal az na dnesných 66 kg, za ani nie pol roka!
teraz som z toho psycicky na dne nevladzem dalej záchvatovito sa prejedám a neviem prestat. prosím pomoc vie o tom iba moja najbližšia rodina. A este bol som hospitalizovaný v tomto období na psychiatrickej liecebni, bolo to otrasné jedinecosom sa tam naucil ako sa nenechat znásilnit nejakými romami a s nejakými idiotmi s IQ húpacieho koníka, tam sa to iba všetko zhoršilo. Bol som tam prijatý lebo som si chcel zobrat život...
Ide to všetko dole vodou,kazdý den si ppoveim ze to zacínam od znova ze uz sa neprejhem ale nejdeto vydrží mi to len max 4 dni , ja uz takto nevladzem , je to smutne ze 19 rocný chalan si chce zobrat zivot len pre takuto picovinu... proisím pomoc, a este jedna vec v rodine mame stale najaké hádky... komunikujem iba so setrou a s mamou , ktoré sú mojuo jedinou oporou. A keby vás zaujímal dovod mojho schudnutia bol ze sa mi neustále vysmieval vlasný otec aký somtucný :( je to bláznivé!
PROSIM POMOC, bol by som stasný kebyste my napíslali naspat hlavne taký s podobným osudom alebo aj keby sme sa stretli. Dakujem velmi pekne za prečítanie. Budete asi z prvých komu to poviem okrem rodiny a lekárov, ani kamarátom som to nepovedal pretože žiadnych nemam... ale toje uz zase iná téma...

odpovedam123

Antiana ty sa hlavne pozri na seba co tu roky vypisujes, (nicky: antiana, silvus27, silvus28,) stale to iste. Sama sa tocis v PPP tak sa nechovaj k inym PPP ako p..*. Tebe asi fakt cela choroba vyzrala mozog.

LadyOpium

ja chcem schudnut ano to mas pravdu, ale ja chcem schudnut NA POSTAVE lebo ja ked mam pod 50 kil vyzeram ako z koncentraku...ja mam vahu v norme ale obvod pasa mam na hranici s abdominalnou obezitou-88cm a bmi mam pritom len 23... slovo "LEN" pisem preto, lebo velmi dobre viem, ze obezita je az pri bmi 30, cize ja podla bmi tucna niesom, cize nemam dovod chudnut, ale obvod pasa ukazuje ze asi stihla nie som

antiana

lady opium, však v inej téme si písala, že váhu máš v norme a preto len posiluješ...a vysvitlo že chceš ešte schudnúť...prečo klameš? koho zavádzaš?

LadyOpium

rozumiem ti, ja mam presne to iste...som 4x do roka na psychine s dalsimi 40jebnutymi zenami a na terapiach ma tam obchytkavsju chlapi retardovani a biju ma tam osetrovatelia ked si daco spravim nenavidim psychiatrie bojim sa ze ed schudnem tolko kolko chcem ze tam zas pojdem a po prepusteni sa vzdy planujem zabit

klimta.

gothic13 ak to tu este stale citas a máš chut sa porozprávať, mozes mi ( samozrejme aj hocikto iny,kto by potreboval) napísať na mail wunderrbarr@gmail.com
Prešla som si anorexiou aj bulimiou..nakoniec som sa spamatala sama :)

nevzdavajte sa ľudia,zivot za to stoji!! :)
prichádza novy rok,čo tak zacat odznova ?! :)))

Lolly

Ahojte. To, čo tu čítam o Pezinku ma naozaj poburuje. Tiež trpím s PPP a neviem ako z toho von. Mám svoju psychlogičku aj psychiatričku, ktoré mi veľmi pomáhajú a vedieme ambulantnú liečbu, no bohužiaľ je tam strašiak menom hospitalizácia v Pezinku. Nechcem sa tam za žiadnych okolností dosťať, aj keď v poslednej dobe sa môj psychický stav zhoršil... Veľmi prosím dievčatá, chalanov, hocikoho, kto tiež trpí anorexiou, kontaktujte ma na filaura16@gmail.com ... Myslím, že na Slovensku je táto téma veľmi málo známa a ľudia sa boja hovoriť o anorexii a bulímii, ktoré sú v prvom rade choroby duše, až v druhom tie fyzické. Ja sama mám anorexiu a jej príčina nebola v melónovej diéte, ale rozkvitala pekne pomaličky už od môjho detstva a len teraz sa prejavuje... natalie26, prosím ťa pošli mi na Teba kontakt, taktiež aj serena6. Veľmi vám budem vďačná, lebo myslím, že nielen ľudia trpiaci s PPP, ale všetci ľudia, by si mali pomáhať.
Držím všetkým palec :) nezabúdajte, že v tom nie ste sami

natalie26

Ahoj, prečítala som si tvoj príbeh.

Ja sama som mala anorexiu, keď som mala 13/14 rokov, teraz mám 19. Mám asi 172 cm, a schudla som až na 37 kíl, uzdravila som sa sama. Teda, keď mi na to prišli mala som 46 kíl, poslali ma tiež za psychiatričkou a psychologičkou, a dali mi ultimátum že ak nepriberiem, pošlú ma na hospitalizáciu. Akurát však do toho prišli Vianoce, takže som mohla chudnúť dalej, až som sa teda dostala na už vyššie spomínaných 37 kíl. Jedného dňa som si však z ničoho nič uvedomila, ako veľmi som si zničila zdravie, a že som chorá. Zľakla som sa, a začala som robiť všetko preto, aby som pribrala, čo sa mi aj podarilo, a hospitalizovať ma nemuseli. Teraz som už s váhou, aj po psychickej stránke skutočne v norme.

Chcela by som sa s tebou podeliť o svoje skúsenosti, aby si vedel, že v tom nie si sám, že sa takto cítia všetci s anorexiou, len si to možno nie veľmi uvedomujú. Predtým než som pribrala som bola posadnutá cvičením a jedlom - vlastne neexistovalo nič, iba jedlo - cvičenie - škola, to bol môj kolobeh. Na jednej strane, keď som začala priberať, stalo sa to, že som sa cítila sa zle, chcela som proste pokračovať v chudnutí, no našla som v sebe silu, a nikdy som sa tam späť už nevrátila - pribrala som, zbadala som ako som kvôli anorexii nedokázala vidieť ostatný svet, našla som tisíce malých radostí, a začala žiť v celku plnohodnotný život. Tým chcem povedať, dať ti nádej na to, že sa to vždy dá, aj keď sa ti to teraz nemusí zdať.

Je dôležité, že si uvedomuješ, že anorexia nebola a nie je dobrá, a že tie stavy čo máš nie sú v poriadku. Hovoríš o hádkach v rodine, a o tom že si začal chudnúť kvôli otcovi - rozumiem aké to je keď na teba tlačí niekto z najbližších a je príliš kritický - v mojom prípade to nebol otec, ale stará mama. No na druhej strane hovoríš o mame a sestre, ktoré ťa podporujú - povedz si, že máš šťastie, že ich máš! Ak je to možné, trávte spolu viac času, choďte sa prechádzať choďte do kina, do divadla, rozprávajte sa... Hovoríš tiež, že ťa motivuje vzdelanie a škola, a predpokladám, že ťa aj baví. Skús zamerať svoju energiu na také veci, čo ťa bavia, zaujímajú... venuj sa koníčkom, a ak nejaké nemáš, hľadať - na svete je predsa toľko možností. Ja keď sa pozerám späť, vidím že som mala pocity že už na tomto svete nechcem ostať, že už nevidím nádej, že ma to už nebaví, že si neviem s niečím dať rady a podobne... ale po určitom čase, keď sa na to aj ty o pár rokov pozrieš, zbadáš, že to vlastne nebolo až také tragické, ako sa zdalo byť. Ja viem, znie to totálne blbo, ale ver mi, je to tak, aj keď sa ti to teraz nezdá. A uvedom si, že sme na tomto svete, aby sme bojovali. Ja si myslím že si skutočne silný, a že to určite dokážeš. Nakoniec, je tu oveľa viac vecí pre ktoré sa oplatí snažiť, ako tých, pre ktoré nie.

A čo sa týka psychologičky/psychiatričky - neviem, či k nej stále chodievaš, alebo nie, preto len napíšem, že je vždycky možné odborníka zmeniť, pokiaľ ti nesadne. A ohľadom tých liekov - ver mi, doktori museli toľko študovať, praxovať, mali už toľko pacientov atď, že vedia čo robia. Anorexia je závažná choroba, pri ktorej sa zvyčajne dáva medikamentózna liečba, teda ak si tie lieky nebral, už sa s tým asi nič nedá urobiť, ale ak ich máš stále brať, odporučila by som ti znovu to prekonzultovať s lekárom/psychiatrom/psychológom, a spýtať sa napr. všeobecnej doktorky či ti nevie/nemôže odporučiť iného psychológa/psychiatra, (ak tam ešte chodievaš) ktorého by si mohol navštevovať.

Čo povedať na záver? Len asi to, že je v poriadku a správne vyhľadať pomoc. Pôsobí na nás toľko negatívnych vplyvov a udalostí, s ktorými sa niekedy ťažko dokážeme vyrovnať sami. Preto neváhaj, a hľadaj oporu u blízkych, u priateľov, ale aj u odborníkov (ktorých, ešte raz opakujem, ak ti skutočne nesadnú, môžeš zmeniť). Nestrácaj nádej, a hlavne sa nevzdávaj. Ver tomu, že na svete nie si sám s takýmito problémami, a že je obrovská šanca a nádej dostať sa z nich, a hoci to bude znieť ako klišé, niekedy stačí veriť, a spraviť prvý krok. Nechať minulosť za sebou - ja viem že je to ťažké - nájsť si sny, koníčky, kamarátov, hocičo čo je väčšie ako tvoje problémy - a nasledovať ich, veriť im, a najmä veriť v SEBA SAMÉHO. Máš 19 rokov, a celý život pred sebou - nenechaj, nech ťa ovplyvňuje to čo si zažil, prežil, nechaj nech ťa dopedu vedie to, čo ešte len MÔŽEŠ dokázať. Záleží ti na vzdelaní - tak študuj! Uč sa, spoznávaj, hľadaj seba samého... A nezabudni na to, že tu nie si sám. Nikdy nie si sám, aj keď máš ten najhorší pocit, zdá sa ti že si opustenÝ, nikto ti nerozumie, a nevidíš viac zmysel v živote - ver, že sú tisíce, nie milóny takých ľudí, ktorí sa tak cítia. A vieš čo ich okrem toho ešte spája? Nádej. Pretože život si vždy nájde cestičku - len sa treba lepšie pozrieť, a uvidíš, že je prečo žiť, a prečo sa snažiť.

Dúfam, že som ti aspoň trolilinku pomohla. Drž sa, bojuj, ty, tvoja budúcnosť a svet - to za to stojí!

Ema Violet

Ahojte,

existuje v BA svojpomocna skupina, ktora pomaha osetrit viacere problemy s jedlom - bulimiu, anorexiu, nutkave prejedanie. Je postavena na principe programu 12 krokov. Sama som clenka 7 rokov a program mi uplne odstranil prejedanie, zaoberanie sa postavou a jedlom.
Jedina podmienka clenstva je tuzba prestat nutkavo jest.
Stretavame sa kazdy pondelok 19:30 na Cukrovej 14, treba zvonit na zvoncek kancelaria.

Email na mna je ema.violet@gmail.com
som ochotna sa predom stretnut a odprevadit niekoho na stretnutie, venovat mu cas, zdielat skusensoti, silu a nadej, tak ako aj ostatni clenovia :-))).

Textová Inzercia

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Potrebujem aby ma niekto vypočul - Fórum - ZDRAVIE.sk