Moj pribeh, boj zo strachom, úzkosťou. Ako ďalej?

Dobrý deň, chcela by som sa vám v prvom rade predstaviť. Mám 18 rokov a to malé - pre mňa velké peklo sa začalo keď som mala 16.
Bola som v začiatočnej puberte, drzé dieťa ktoré si šlo za svojím. Hľadala som lásku. A kde? Na internete. Spoznala som chlapca, mladší, ukecaný, písali sme si pol rok a potom prišlo stretnutie. Nevedela som v skutočnosti kto je on, stále chcel len zapôsobiť aby ma mal. Na všetko som mu skočila, viem, že veľa vecí myslel úprimne ale na druhej strane nevedel čo mi spôsobuje. Boli sme spolu zatiaľ dva týždne a už sa to začalo.
Nechoď von určite si tam nájdeš niekoho iného, píš si so mnou. -písaval mi.
Nešla som von, toto sa točilo dookola celé letné prázdniny, moji najlepší kamaráti nechápali prečo sa snimi zrazu nebavím ale ja som sa bála že on ma nebude mať rád. Stále dookola - toto sa nerobí, takto stebou chodiť nebudem, ja ťa ľúbim tak nechoď, alebo to najhoršie hádka o tom ako sa nemám stýkať s ľuďmi lebo si tam môžem nájsť niekoho iného. Bol môj prvý tak som robila všetko čo mi povedal. Som dosť ovplyvnitelná a on to robil všetko cez citové vydieranie. Začala som mať večerné stavy úzkosti ked som bola stále sama. Myslela som si že umriem, že sa udusím keĎ zaspím ale nevedela som prečo. Nikomu som o tom nepovedala. Prestala som sa baviť s rodičmi, bavila som sa len sním. Keď prišlo k prvému sexu, bála som sa že zlyhám, bolelo to zlyhala som. On mi len na to, to prejde musíme to skúšať. Rok a pol to neprešlo a pri každom sexe ma to bolelo a plakala som no jemu to bolo jedno ked jemu to robilo dobre, nebral ohlad. Chcela som umrieť. Zrazu som bola na svete úplne sama, zo strachom že to tak aj bude. Nočné mory, že bude zase na mňa zlý ked nespravím to čo on chcel. Presvedčil ma k hocičomu, podlahla som. Bez kamarátov, bez rodiny, bolo mi to jedno. Začala som sa obliekať do čiernej, smutný pohlad, nikto zo mna nedostal ani slovo. Odohnala som od seba všetkých ludí tým aká som bola jeho bábka. Ovládal ma úplne, určil mi čo si mám obliekať, kolko mám esť aby som nepriberala - schudla som 10 kíl. Každodenné hádky o sex. Chcel si to vyžehliť darčekmi. No dostavalka som sa len do hlbších a hlbších depresií ale hlavne bolo že som robila to čo chcel on, chodila som za nim 80km daleko do mesta len aby sa dialo to čo každy vikend, pridem povie mi čo bolo v škole, potom sex, plač, spánok. Dookola. po roku a pol som vonku dostala zápal plúc, BUM nemocnica, bože to je hrozné som si hovorila že nebudem sním a čo mi na to povie,mala som strach. Zrazu ked som ležala na detskom oddelení, všetko zo mna opadlo. užívala som si že sa o mna niekto staral a boli všetci amilý. nepovedala som mu nech príde za mnou nechcela som ho vidieť. Rodina sa o mna začala zaujímať nosili mi kopec sladkostí a ovocia aby som už konečne pribrala a nevyzerala ako mrtvola. Vždy ked mi ten "dotyčný" volal tak som čakala že ma polutuje že tam musim byť, ale on bol len "kedy už konečne prideš maš doma pracu" hadali sme sa cez telefon hodiny. Prestala som mu dvíhať. Bol tam jeden chlapec v mojom veku. začali sme sa z nudy rozprávať a plakala som. Povedala som mu čo sa deje a povedal mi že on si ma nezaslúži a takto sa frajer k frajerke nemá chovať, pohladil ma. V tom momente som si to uvedomila, že sú na svete dobrí ludia, podakovala som mu, bolo to ako keby ste sa práve zobudili z nočnej mory. a nič som si z toho nepametala. Zavolala som mu a povedla že jekoniec na rovinu. Potom to začalo, výčitky vyhrážky, vydieranie. Plakala som a na druhej strane ma ovladla obrovska euforia a opadoll mi kamen zo srdca, bala som sa že príde za mnou, obral ma o peniaze a vyhrážal sa že má moje nahé fotky a zverejní ich. všetko som povedala rodičom. Ked to prešlo, vonku ma rpijali kamaráti naspeť behom par minut no trvalo mi a aj mi trva ..ťažko sa zaradujem do spoločnosti, ked je človek tak dlho sam. chvílu dobre chvílu depky že sa to môže zopakovať. potom som si rýchlo našla frajera za tým že ved on ma ochráni. blbosť chcel len so mnou spať. rýchlo som hladala nejakého anjela strážneho a prišlo to. Chodíme spolu už štyri mesiace a už dva krát som sa nsím rozišla lebo som sa bála že sa mi to zase stane, večný strach stále ma to naháňa, neviem sa sním ani vyspať, bojím sa všetkého ohladom sexu, že zlyhám že to bude bolieť a že budem musieť. Aj ked on mi povedal že času máme nekonečno. a pochopil aj to že som sa sním rozišla. Stále ma ten xstrach z toho že niečo musím bude naháňať a sú večeri kedy sa dusím z toho že ma to dohnalo. Občas neviem ako dalej, myslým si že zomriem všetko sa mi vracia. Nemôžem sním spať, nemôžem robiť tie veci čo som robila pred tým, ani si obliecť to čo som si obliekala, ani obyčajné veci ako ..sprcha a potom oranžový župan, nezvládnem si ani spraviť to jedlo čo som jedavala pred tym, nemôžem vidieť ten serialčo sme spolu pozeravali, nemôžem kresliť to čo som si kreslievala, nemôžem nosiť oblečenie ani podobné čo som si obliekala, nemôžem nič čo mi niečo pripomenie, v tom momente sa mi prepne režim v hlave na režim POZOR POZOR ASI SA TO VRACIA, nútenie do kžadodenných činností. Len taký dodatok k tomu, bola som malá, naivná, slabá povaha a aj som, lahko ovplyvniteľná,.. Ale ako s tým žiť? Prejde to niekedy? Neviem to vnútorne prijať.