Eufunkčná struma
Eufunkčná struma je zväčšenie štítnej žľazy pri normálnej tvorbe jej hormónov, bez zápalových alebo nádorových zmien. Môže sa vyskytovať endemicky – v oblastiach s nedostatočným príjmom jódu, teda úlohu tu zohrávajú faktory prostredia. Vzniká ako adaptačné ochorenie s aktiváciou miestnych adaptačných mechanizmov, ktorých následkom je zväčšovanie štítnej žľazy.
Sporadický výskyt je multifaktoriálny. Úlohu zohrávajú genetické faktory (vyšší výskyt u žien), znížený príjem jódu, zvýšenie potrieb organizmu (puberta, gravidita...), nadmerný denný príjem strumigénov (sú to látky obsiahnuté v niektorých potravinách, ktoré znižujú využitie jódu napr. karfiol, kapusta, kaleráb, repka, sója...).
Príznaky eufunkčnej strumy
Malá eufunkčná struma nemusí robiť žiadne ťažkosti, pri jej raste sa postupne objavujú lokálne príznaky, pocit tlaku na dýchacie cesty, dychové ťažkosti, bolesti a nepríjemné pocity v krku a pri prehĺtaní a pod.
Diagnóza eufunkčnej strumy
Pri zisťovaní diagnózy je najdôležitejšie odlíšiť nezávažnú strumu bez zmeny funkcie od iných chorôb štítnej žľazy spojených s jej zväčšením.U detí a mladých je struma spôsobená často autoimunitným zápalom. Pri uzlovej strume sa za uzlom alebo kalcifikátom môže skrývať nádor.
Liečba eufunkčnej strumy
Liečbu môžeme rozdeliť na konzervatívnu a operačnú.
Lekár – endokrinológ sa rozhoduje o liečbe podľa klinických príznakov a výsledkov laboratórnych vyšetrení.
Konzervatívna liečba – pri nedostatku jódu podávame dlhodobo kálium jodid. Ak nie je príčinou strumy nedostatok jódu podávame tyroxin, ktorým tlmíme produkciu hormónu TSH a tým aj zväčšovanie štítnej žľazy, prípadne použijeme kombináciu oboch.
Operačné riešenie prichádza do úvahy v prípade veľkej strumy, ktorá rastie, utláča okolité orgány alebo ak sú pochybnosti o povahe strumy.
Liečba rádiojódom – v prípade opakujúcej sa strumy, nemožnosti vykonať operáciu alebo jej odmietnutí, pri vysokom veku, keď takisto ako pri konzervatívnom liečení môžeme dosiahnuť zmenšenie strumy. Od tejto metódy sa upúšťa pre možný rozvoj nádoru v neskoršom veku.
Dôležité sú pravidelné kontrolné vyšetrenia zamerané na somatické, vegetatívne a psychické zmeny a laboratórne parametre – kontrola nálezu na krku pohmatom a sonograficky, kontrola hmotnosti a celkového stavu, laboratórne vyšetrenie hormónov štítnej žľazy, ktoré nás informuje o správnosti liečby.
V prípade uzlovej strumy vždy robíme biopsiu pre vylúčenie zhubného nádoru. V prípade negatívneho nálezu pacienta sledujeme, ak sa ďalej struma zväčšuje zvýšime dávku hormónov. V prípade ak sa nám nedarí ovplyvniť funkciu štítnej žľazy, konzervatívne pristupujeme k operačnému odstráneniu celej štítnej žľazy, po ktorom celoživotne nahrádzame hormóny štítnej žľazy liekmi.
