Preco ohovarame?

Príspevok v téme: Preco ohovarame?
tralllllll

ahojte, len tak som zamyslel nad tym preco vlastne ohovaram ja osobne, som napr s partiou a ohovarame niekoho kto tam nie je, resp. poviem ze on je dobry chalan ale v tomto mi nesedi, pritom jemu to nepoviem, dost mi to lezie na nervy, robim to hlavne ked mam trocha vypite, pritom si uvedomujem ze je blbe kecat o niekom kto nie je pritomny, potom si pripadam ako chudak, ale zase robi to vacsina ludi, akoby to bol akysi zaklad rozhovorov niekoho obkecavat, len ma zaujima preco myslite ze to robim, ci je to normalne alebo mam nejaky komplex a pod dakujem

suineg

vždy všetko priamo do očí, aj keď je to nepríjemné, to posúva vzťahy dopredu. Ak to protistrana nepríjme nie je čo riešiť a treba sa takým ľuďom vyhnúť. /samozrejme pokiaľ ide o konštruktívne veci/

Sejla

Veľké mysle rozprávajú o nápadoch, priemerné mysle rozprávajú o udalostiach, malé mysle rozprávajú o ľuďoch"
Eleanor Roosevelt

_meno

Ahojte :D

tjo sa naotravujem ..

sweater to pekne povedal, ak mozem len doplnit:

co si este ludia neuvedomuju (okrem pristupu ze ked nicia tak nicia) je cas .. ze kym clovek trepe o tom ako sused zle odhrna sneh .. mohol sa zabavat s priatelmi, uzivat si lyzovacku, prejst sa do prirody

'zdrave ohovaranie' je vlastne konstruktivna kritika..napriklad sused neustale odhrna sneh na moj chodnik..ked sa o tom clovek s niekym blizkym rozprava, najde pochopenie a spolu vymyslia ako situaciu vyriesit, potom tak vykonaju .. je v mojom meritku pozitivna cinnost

btw ked sa ohovara poza chrbat tak, ze je dana osoba este blizko..je to ovela vacsia neucta, nakolko je cela situacia brana ako VEDOME ignorovanie jeho pritomnosti (ako ked ideme okolo clovek a naschval sa tvarime ze akoby pre nas 'neexistuje')

Jednoducho bezne ohovaranie je cinnost jednoduchych ludi ktory svoj cas travia ohovaranim zivotov tych, ktory svoje zivoty ziju :)

sweater.

robi to vacsina ludi, vratane mna, bohuzial a preco? no lebo sme mrdky zavistlive, alebo sme slabosi povedat to dotycnemu do oci, lebo nase sebavedomie je zakopane dakde v prachu tak sa o svojomnazore musime nahlas utvrdit s takym istym zadubencom jak sme aj mi, alebo ja neviem, aj mne to lezie na nervy a snazim sa to obmedzovat a myslim ze sa celkom aj dari, vzdy ked zacnem, uvedomym si to a nepokracujem. dufam ze raz dojdem do stavu ked nebudem nikomu nic zavidiet a zazlievat, ked budem plne chapat ze kazdi ma svoju cestu zivotom a nieje vobec na mne aby som ho sudil, dufam ze raz...