Vychovala som sama dve deti, dcéra sa vydala a odsťahovala, syn študuje ešte VŠ, ale má priateľku a mňa úúúplne ignorujú. Nepotrebujú ma, nemajú na mňa čas. Neopýtajú sa, či náhodou niečo nepotrebujem, či mi nie je smutno. A mne veruže je až veľmi smutno. Každý deň. Možno si myslíte, že prečo ja sa im ... len cítim, že som nevítaná, dávajú mi najavo, že mám odlišné názory. Priznám, že sa vždy nestotožňujem s nimi, ale nedávam im to nejak ostro najavo. Poraďte prosím, ako mám bojovať s tou krutou samotou. Mám aj veľa koníčkov, ale to iba zabíjam čas, chýba mi veľmi veľmi láááska, cit, pohľadanie, milé slovo. SOS !!!!!
