som vydata 6 rokov a mam pocit že naše manželstvo chradne.Manžel ma zvlaštnu povahu je velmi sebecky a najvačši problem je v tom že on si mysli že je skvely otec a manžel.Nikdy si neprizna chybu a všetku vinu vždy hadže na druhych ,na mna,na deti na všetko naokolo.Starši synček za nim ani mocnechce ist už ,nemaju žiaden vztah.Dalši problem je to že on strašne vela rozprava o tom čo treba spravit,ako to spravit ale vždy to nakoniec urobim ja lebo " skutek utek " :(Proste kopa reči a nič urobene,pritom ked mu to poviem tak začne utočit na mna že ja deti nechcem a nechcem sa o ne starat ,pričom ja nič nehovorim a staram sa o ne lebo som na materskej a vlastne všetko sa toči okolo domactnosti a deti.stale niekde vonku lieta ani sama neviem kde a už sa o to ani nezaujmam lebo ma bud oklamal alebo zatajil. Niekedy začinam rozmyšlat ked mi to tlče do hlavy aka som neschopna či je ozaj chyba vo mne alebo nie.Lebo mi to niekto rozprava furt aj sama začnem tomu verit . A najlepšie je ked mi hovori že v robote sa mu smeju že je podpapučak a pritom ,som s detmi len ja a o všetko sa staram .
Kto je nenormalny ja či on?
no tak aspoň dúfam, že budeš mať dosť síl a nájdeš spôsob ako prežívať pokoj a radosť aj napriek okolnostiam.
A možno časom opäť budeš chcieť niečo zmeniť, tak snáď to spravíš s nejakým šikovným terapeutom. Veľmi často vo vzťahoch stačí, keď na zlepšení pracuje jeden. Len treba vedieť ako.
Pre tvoje deti by to bolo obrovské požehnanie, keby sa to zmenilo.
Drž sa a krásne sviatky.
Ja to už ani riešit nechcem ,asi som sa chcela len vyrozporavat.Minula som na to vela sil a energie a proste už stracam nadej lebo pracovat na vztahu kde z druhej strany neni žiadna snaha nema vyznam.A deti nie su padnute na hlavu a pretvarovat sa pred nimi nema asi zmysel.Deti citia ,nemusia nič počut.Je mi ich luto ale nedokažem im v tomto pomoct.
Presne tak, preto by mala skúsiť pomoc psychológa, manželskej poradne a možno nejakej autoritatívnej osoby v ich živote, ak taká existuje, čo pochybujem pri zničených rodinných zvazkoch v dnešných rodinách
phoe, ja to tu neviem v skratke popísať. Len o to byť milá a všetko tolerovať nejde. Samozrejme, že si musí určiť hranice, ale to teraz nevie, lebo jej chýba sebavedomie. Oceňovanie je pre muža veľmi dôležité, aby sa cítil milovaný. Tak ako žena potrebuje starostlivý druh lásky, záujem, kompliment atď... aby sa cítila milovaná. Akonáhle žena berie muža a to čo robí ako samozrejmosť a neoceňuje to, muž stráca motivácia dávať viac.
A podľa mňa ak sa dvaja ľudia pred svadbou zodpovedne spoznajú (čo dnes nie je v móde), tak nepríde po po svadbe a pár rokoch takéto prekvapenie. Áno, niektoré vlastnosti sa prejavia silnejšie v rodine, ale to si nevšimla predtým ako sa správa k jeho rodine, k ľuďom celkovo, k nej, aký má postoj k životu atď...?
Podľa to nemajú šancu zvládnuť sami. On je ťažká povaha, a ak ona chce zabojovať aspoň pre deti, tak potrebuje pomoc a podporu ľudí, čo vidia do hĺbky problémov a poznajú a majú skúsenosti so spôsobmi ako to vyriešiť. Až potom by som to vzdala, keby nič nepomohlo. Problém je, že to čo ona skúša, byť milá, samo o sebe nepomôže, lebo jej vnútorný postoj voči nemu a sebe je rovnaký...
Fleur, asi ti unikla tá časť jej príspevku, kde píše ze ak je k nemu milá, tak je sám so sebou spokojný a nič neurobí aj tak. Toto je typ chlapa, ktorý potrebuje ovácie za to že vyhodí smeti a ešte o tom dva mesiace rozpráva. Take presviedčanie a lichotenie jeho egu stojí tisíc krát viac energie ako ked si tie smeti či čokoľvek iné spraví sama. Samozrejme že je z toho frustrovana. Že to on nevidí a je mu to jedno je jeho vina. Jej vina je, že si ho vybrala a očakávala že sa bude chovať zodpovedne...to sa ale pred svadbou a deťmi až tak neprejavuje. Len v jemnejsich odtienoch, a zvaluje sa to na mužskú povahu.
rozhovorom s ním aspoň zatiaľ nič nevyriešiš. Má úplne odveci prístup. Ale vidíš, keď som ti poradila, čo by si mohla začať robiť, aby sa to začalo zlepšovať, tak si len povedala, či ho máš oceniť za to, že chodí do práce ako každý iný chlap. Z toho mi je jasné, že jednak chlapom veľmi nerozumieš a po druhé máš problém byť vďačná. Berieš dobré veci ako samozrejmosť a si zameraná na tie veci čo nemáš.
Som ti písala, že ide o zmenu tvojho postoja a tvojho správania, nie o rozhovor s ním, nie o radenie mu, čo má zmeniť on, alebo čo ti vadí. Napísala som ti, že máš začať tým, že ho prestaneš trestať za "zlé správanie" (akýkoľvek spôsob trestu-tichá domácnosť, ignorácia, skákanie do reči, neoceňovanie ničoho čo robí.... a kritiky situáciu len zhorší, u muža tým dobrú zmenu nedosiahneš!) a začneš ho oceňovať za čokoľvek pozitívne čo robí. To robiť ale nechceš.
Máš doma zraneného, sebaneistého chlapa, čo nevie ako inak si pomôcť, tak šteká a tvári sa, že je super, a je nedotklivý. Čo potrebuje aby začal meniť svoje správanie je nepodmienečná láska a hlavne prijatie.A oceňovanie. Keď ti začne dôverovať, že ho prijímaš(nesekýruješ) tak sa začne meniť k lepšiemu sám od seba.
Ale nerozumiem, prečo ste sa vlastne brali. To si to predtým akože nevidela či čo?
Vieš, teraz si už v tej situácie, a si v nej dobrovoľne, nikto ťa nemohol prinútiť povedať áno pri oltári... Takže vezmi svoju časť zodpovednosti a minimálne pre dobro detí by si sa mohla obetovať a zabojovať správnym spôsobom, aj keď sa ti taký spôsob nepáči.
Neber to osobne, ale hnevá ma, keď vidím ako si ľudia vyberajú partnerov a potom tým trpia deti, z ktorých vyrastú nevyrovnaní, zranení ľudia, ktorí ďalej pokračujú v bludnom kruhu nešťastného života, zlých rozhodnutí a sklamaní. Nechceš tento kruh vo vašej rodine prelomiť???
Fluerdalis,no ja sa chcem o tom bavit ale on nema nikdy čas ani chut sa somnou rozpravat a dalšia vec je že on ten problem nevidi takže nechape načo to chcem vobec riešit. Phoe,no podla tohto je žiarlivy a to som už 6 rokov doma zavreta,neviem si to predstavit ked pojdem do prace.
Jasné ze sa na neho vykasles ked sa chová ako chmulo a nemieni to zmeniť...ešte aj ziarlivy je ?
Fluerdelis,kolkokrat som sa snažila o zmenu a začal sa mi vysmievat že načo to robim a to neni kvoli nam.Vraj on vie že aj tak sa na neho vyserem ked deti vyrastu.Po prvej materskej ma ani do roboty nechcel pustit lebo si niekoho najdem.Ja som mu vždy na to povedala že to je nemožne kedže mam doma tak užasneho chlapa ako si on o sebe mysli;-)
Ked sa neviete ani porozprávať, tak o čom je ten vzťah ? Z jeho strany, ked nemá záujem o teba ani o deti, načo ste spolu ? Zo zvyku? Z financnych dôvodov ? A to je všetko?
