Bývalý

Podla mna clovek nemiluje byvaleho, ale tie spomienky na lasku. Na rozchod je vzdy dovod. My ludia mame take stastie (alebo smolu?), ze casom na to zle zabudame a pamatame si len dobre. Podla mna snazit sa zabudnut na byvaleho je to iste, ako snazit sa zabudnut na strednu skolu. Nejde to, prezili sme spolu vela, musime si na to pamatat, mozme sa z toho vela naucit. Podla mna to teda nie je laska k byvalemu ale prirodzene spomienky.

Tak ja zdielam tiež názor, že ak obaja partneri chcú skoncovať a rozídu sa v dobrom, a dohodnú sa na rozchode, tak už by to potom nemalo trápiť ani jedného z partnerov. Ale môže s stať...

Iné je, ak proste zrazu jeden z partnerov si nájde iného, alebo proste zrazu zdúchne a ten druhý ho miluje. Ak ten čo odyšiel sa nezamýšla nad tým druhým a je mu jedno ako to prežije ten druhý, tak ho to iste trápiť nemusí a trápi sa potom len ten opustený. Ak sa v tomto prípade aj dohodnú obaja, ale na podnet len jedného, tak to vždy toho opusteného bude žrať.

Ak sa stane niečo, čo sa stať nemalo, napr chata, ožieračka a potom sa jeden z partnerov omylom vyspí s iným človekom, alebo mu napr inak ubliži.... ale mrzí ho to, a ten druhý to kôli tomu bude chcieť skončiť, tak sa budú asi trápiť obaja, resp minimálne jeden, ten čo spravil chybu.

Ak sa stane to, že jeden partner prestane pociťovať lásku, a podvedie druhého a netrápi ho to, a potom ten druhý na to príde, tak sa rozídu a tiež to nebude trápiť ani jedného, ten jeden urobil čo chcel, odyšiel a napr sa vyspal..., a ten druhý bude chvílu mimo ale potom už bude cítiť len nenávisť.

Prečo milujeme bývalých? No preto, lebo z našej strany nebol dostatočný dôvod na rozchod, aj keď sme ho možno sami chceli. Napr prehnaná reakcia na chybu druhého partnera bol okamžitý rozchod, alebo aj sme s rozchodom nerátali, ale druhý partner urobil niečo, že iná možnosť neostala, aj keď ho stále milujeme.

Kapitola samo o sebe je sex. Ak je vo vzťahu aj sex, tak to potom môže niekoho velmi mrzieť, zvlášť menej skúsených. Preto ak idem do vzťahu, treba sa zamyslieť na čom mi záleží a na čom nie, ak pre mňa sex neznamená nič resp málo, tak nemám problém sexovať aj po prvom rande, ale ak je sex pre mňa niečo viac, tak dobre zvážim s kým ho budem mať, a či vôbec s danou osobou. Častokrát sa stane, že sex je reakciou na chvílkove opantanie láskou, potom nás to mrzí, môže vzniknuť velké citové puto k danej osobe, a potom je to problém.

Každý človek by sa mal naučiť regulovať svoje city, a nie len sex, ale aj celkovo je potrebné zvážiť, ku komu sa naozaj oplatí city vybudovať, nie razom sa vrhať do vzťahu s niekym, koho ani nepoznám. Treba byť opatrný.

A každopádne platí, že aj ten, kto má vo všetkom uplne jasno a vie presne čo chce, sa môže velmi zamilovať do niehoho, a bude sa sám sebe čudovať, čo sa vlastne stalo.

Neviem teda, ako na tom si ty, ale každopádne ti poviem, že nech máš kolkokolvek rokov, tak pravého, resp správneho chalana môžeš stretnúť aj v mladom veku. Nevadí že je vzťah silný, ak stojí za to. Ale ak cítiš, resp cítila si, že ten vzťah bol moc silný vzhladom na ostatné okolnosti, tak treba trocha poľaviť, nemusí to skončiť hneď rozchodom.

Tak to mas pravdu, bola si velmi mladucka...Ale zbytocne sa teraz trapis. Skuste obaja dospiet, dozriet a casom mozno uvidis mnohe veci inak. Teraz mas kolko? 17-18? Nechaj vsetkemu cas. Pises, ze ste stale v kontakte. Neviem ako to berie on, ale nepride mi to moc spravne, kedze to v tebe prebudza pocity voci nemu, ake mas. Skuste sa prestat intenzivne stretavat/pisat si, najdi si svoje vlastne zaluby, ktorym sa budes naplno venovat, chodievaj vela von s kamoskami, zamestnavaj si mysel kadecim, ved moznosti je neurekom. Neviaz sa na tohto jedineho cloveka, nie je to dobre. Az budes starsia, vyspelejsia, budes mat po boku uplne ineho partnera a budes stastna, vtedy si spomenies na toto obdobie a potukas si na celo, ze preco si sa takto zbytocne kedysi trapila... :)

Nech to vyznie akokoľvek divne, ale náš dôvod bol proste to, že toho bolo moc... Bola som veľmi mladá a boli sme na seba strašne moc naviazaní, čoho som sa zrejme zľakla aj ja a hlavne to nevyhovovalo mojej mamke.. A k tomu ešte aj hádky ale keď si spätne uvedomujem ako som reagovala, je mi to až hlúpe, proste ubehlo dosť času a niektoré veci som pochopila, možno som vyrástla , dospela, neviem... Boli sme spolu strašne často a dlho , asi 2 roky a na to , že som mala niečo cez 15, to bol až primoc vážny vztah.. Nieže by som si nejako chcela oživovať nádej alebo čo, ale pri rozchode padli slová, že ak máme byt spolu , tak ked budem staršia a podobne.. A zasahnovanie minulosti.. Hm je to možné, ale ono je to tak , že je tu i ten kontakt... Ktorý to robí este všetko intenzívnejším. Tak ja neviem čo robit

Kolko ludi, tolko nazorov :)
Ja celkom nesuhlasim s prvou vetou od "@", pretoze ak som sa rozisla po vzajomnej dohode, nemal by clovek citit take tie stavy, ze toho druheho chce spat. Vsetko bolo vyjasnene predsa. Praveze ak sa dvaja rozidu v zlom, ostava medzi nimi akoby cosi nedopovedane, nedoriesene....
LoliS, toto co si napisala - "aj tie mínusy možno neskôr začnú svojím spôsobom chýbat", je typickym prikladom toho, ze clovek si byvaleho zacne idealizovat. Tak strasne ho chceme spat, ze si hovorime, ze dokonca aj to podstatne, co nam na cloveku vadilo, nam uz nevadi...Ja ked som si po rozchode predstavila, ze by som opat mala prezivat to iste, tie iste hadky kvoli tym istym veciam, tak ma az mrazilo! Ziadne take ako "aj tie mínusy možno neskôr začnú svojím spôsobom chýbat" neexistuje.
LoliS, ak chces byt stastna, musis sa od neho odputat. Ak mate byt spolu este niekedy, tak budete, ale to uz nechaj na zivot. Nepises aky bol dovod vasho rozchodu, co je skoda, lebo by sme boli mozno "mudrejsi". Nech je ako chce, dolezite je aby si sa opat stala spokojnou a stastnou samostatnou jednotkou, ktora sa zmieri s minulostou a zacne opat zit. Ked budes stastna najprv ty sama, az potom mozes do zivota opat privitat nejakeho noveho cloveka. Ved ty sa minulostou totalne blokujes voci novym moznostiam. Chce to urcite cas, zamestnaj si mysel roznymi konickami, zalubami, chod na nejake kurzy, stretavaj sa s priatelmi, a kazdy den si hovor o tom, ako odpustas sebe, aj byvalemu a ako sebe, aj jemu prajes zazit novu lasku. Krajsiu a lepsiu :) Drzim palec

Bývalé/ych milujeme len keď bol rozchod po vzájomnej dohode. Ak tam bola nevera tak cítiť nenávisť. Ako mňa jedna bývalá podviedla keď bola v zahraničí za prácou a pritom hrala milujúcu frajerku. Ku • va.

magister dik, bral by som ho hned, nebudem pokrytec, urcite by ma potesilo ze by zavidela =D, podla mna je na svete pre kazdeho cloveka viacero vhodnych partnerov, kazdy ma plusy a minusy, len treba najst takeho s ktorym to bude fungovat najlepsie a zbytocne sa nesparat v minulosti a v byvalych

magister, kde konkretne pisem, ze si vystacim sama? :) Ja sa len pytam, ci ma zmysel sa blokovat sa voci novej laske myslienkami na rozpadnuty vztah a na byvaleho?

To neni o porovnávaní, nech má aj stovky mínusov , je mi to momntalne ukradnute , aj tie mínusy možno neskôr začnú svojím spôsobom chýbat ale o tej pútavosti. Neni to ani o nedostaku nových príležitostí ale o vnútornom opakovanom pravdivom pocite , že to nefunguje , lebo myslienkovo som vzdy uplne pri inom cloveku ... Samota? Ah, sloboda mi vôbec nevadí, mýlný dojem, vadia mi tie pocity , ktore si neviem objasnit , to je celé

MultiLevel

naco su potom vztahy, ked si vystacis sama?