Zneuzivanie

vicky_025 pekne si to napisala

žiadnu novú radu ja nemám. tiež som sa k tomu len "dopátrala" u iných :) a snažím sa to aj aplikovať, no zatiaľ nie vo všetkom úspešne...

dôležité je si uvedomiť, že vždy jednáme ako najlepšie vieme, s vedomosťami a zručnosťami ktoré máme.
na základe nášho vnútorného rozpoloženia. a keďže nie sme ani neomylní ani dokonalí, robíme chyby. z nich sa ale učíme, je to súčasť nášho života. aj vďaka tomu sa z nás môže stať lepší človek..

ten pocit viny sa objaví neskôr, keď prídu dôsledky činov a keď sa zameriavame na minulosť. keď si v prítomnosti uvedomujeme, že teraz by sme už nekonali rovnako. no poukazuje to na fakt, že sme nadobudli niečo, čo sme v danej situácii nemali. že ak sa podobná situácia ukáže znova, tak sa už nezachováme rovnako a nezrobíme tú istú chybu.. teda, len za predpokladu, že sa človek aj vážne poučil a nie len ľutuje to zlé :)

samozrejme že odpustením si čas nevrátime a nezmeníme nič na tom, že k nejakej chybe došlo. ale ani pocit viny nič nezmení k lepšiemu a nič nevráti späť. skôr bráni uvedomeniu si lekcie..

a vôbec to nemusí znamenať, že sme zrazu ľahostajní k tomu, čo sme zrobili. je to vec voľby. buď sa budeme nezmyselne trápiť a trýzniť.. alebo sa rozhodneme si odpustiť a poučiť sa z toho.

Ja len ci nemas aj na to nejaku radu.

toho som si vedomá..

Ver, že odpustiť tyranovi nie je tak ťažké ako odpustiť sebe..

nemám žiadnu univerzálnu odpoveď a ani ako treba postupovať bod po bode... to čo som napísala je len názor ku ktorému som dospela na základe čítania a následne vlastných skúseností. mne najviac pomohlo uvedomiť si, že odpustenie neznamená poprenie toho, že sa niečo zlé stalo... ale že sa z danej situácie poučím a dám si možnosť pohnúť sa ďalej. bez toho, aby všetko to zlé malo na do mnou takú silu, aby to kontrolovalo môj život.

ak si hromadíme nenávisť s pocitom, že na to predsa máme právo, v ničom nám to nepomôže. pri neochote odpustiť ubližujeme viac sebe ako danej osobe. vo veľa prípadoch jedine sebe.

pomáha aj pochopiť, prečo sa človek tak zachoval. každý má nejaký dôvod na to, ako sa správa. ani ten najhorší tyran nie je taký bezdôvodne. násilníci boli často obeťou násilia a podobne.. samozrejme že to také správanie vôbec neospravedlňuje a ani to netvrdím. ale daný človek so sebou tiež len ťahá nenávisť z minulosti. neodpútal sa voči krivde, ktorá sa na ňom udiala, nesie so sebou bolesť a všetku agresiu len prenáša na iných, lebo nevie, čo s ňou..

Vicky_025:nevravím, že odpustiť je jednoduché (najmä nie v prípade ako je tento) a dá sa to zo sekundy na sekundu.. je to bolestivý proces, trvá istý čas ale má to cenu... prináša to úľavu, človek prestáva byť natoľko zviazaný, nielen situáciou ale aj ruší putá k osobe, ktorá tú bolesť spôsobila.. a dáva si možnosť začať odznova...

to by ma zaujimalo co je sucastou toho odpustenia ... ze ako odpustis ?

Ďakujem. Myslím, že to tak aj v skutočnosti býva.

asi to co by ma neprekvapilo by zaviselo od jej osobnosti, temperamentu a pod ale vo vseobecnosti by ma neprekvapilo keby vsetky svoje problemy pripisovala na vrub prave tomu zneuzivaniu a to aj ked s tym vobec nemusia suvisiet.

Myslim si, ze by ma neprekvapila promiskuita, zmatenost. To, ze by nevedela, co je vlastne normalne a co nie a s tym by mohli suvisiet dalsie nezdrave vztahy s muzmi, ktori by ju vyuzivali.