Ani neviem či tuto temu vytvaram preto, aby mi niekto pomohol, skôr som zvedavý na názory druhých k mojmu príbehu..začnem asi takto..problem vznikol na zakladnej škole, prvych 7 rocnikov som chodil na jednu ZS,kde som mal dobre známky,7.my rocnik sa to pokazilo a rodicia obvinovali ucitelov a tak ma premiestnili na inu skolu..co bola obrovska chyba..v tom čase,ako dieta, som sa o seba vobec nestaral..vela som jedol,mal som nadvahu,nestaral som sa o svoj vzhlad,neraz som chodil aj cely tyzden v jednej mikine do skoly,atd..nebol som prijaty hlavne zenskym osadenstvom triedy..neviem ani preco,ale uz prve dni mi davali najavo,ze som hnusny,skaredy,co sa postupne stupnovalo..kazdy den som pocul od spoluziacok posmesky,reagovali na mna slovami "fuj,hovno,humusak.." a pod.. doteraz to mam zivo pred ocami..vrcholilo to tak,ze mi pred ocami zobrali prezuvky a hodili ich do kosa s poznamkou "fuj ja som sa dotkla jeho botasiek" a vsetky dievcata nato reagovali stylom "bleee"..neraz mi do oci hovorili,ze som hnusny,skaredy,ze si nikdy nikoho nenajdem..ked som odpovedal,vsetky dievcata sa zo mna smiali, ked sa ma nejaka dotkla sla si umyt ruky,a pod.. bolo to fakt hrozne..a vsetko robili UPLNE BEZDOVODNE..v deviatom rocniku som sa preto zacal absolutne nenavidiet,zacal som si rezat tvar pri pohlade do zrkadla,trpel som strasnymi depresiami..na strednej sa mi vsak zivot troska zmenil..troska som dospel,dal som sa dokopy a zacal som sa o seba starat...zacal som chodit na box,cvicit,behat,v druhom-tretom rocniku som cital aj dost psychologickych knih, nabral som dost sebavedomia, aj vzhladovo som sa neuveritelne zmenil,zacal som chodit na prve akcie,atd. kde som spoznaval dievcata..a tam to cele zacalo..do prveho vztahu som vklzol v 16tich,ani neviem prečo,asi som to chcel vyskusat...islo o to ze uz tam som si uvedomoval, ze k nej nepocitujem ziadne city,naklonnost..miloval som,ked som videl,ze je na mna naviazana a mozem si s nou robit co chcem..ale to som si v tej dobe este neuvedomoval..skratim to..mam uz 27 rokov a od tej doby som prestriedal dost velky pocet vztahov,vsetky skoncili tym,ze som ich ukoncil ja tak,aby ta druha osoba trpela..uz na strednej som zistoval, ze ma to vlastne bavi, ked sa do mna zena zamiluje a mozem ju psychicky deptať..na taketo veci som mal asi aj psychicke predpoklady (obaja rodicia boli psychologovia) postupne som si z toho spravil ako keby taku manipulacnu hru, vyhliadol som si "obet",tu som takticky namotal najviac ako sa dalo,ked som v jej ociach zo seba spravil dokonaleho citliveho chlapa,hladal som dovody na hadku,konflikt alebo rozchod.. a prave ta situacia,ked som videl,ako sa ta zena pre mna trapi,ako ma chce, ale ja som NAD NOU ma ukaja asi tak,ako niekoho prava laska..v jednom pripade to vyvrcholilo tym,ze jedna z nich skoncila na psychiatrii .. (s nou som bol rok a pol a planovali sme buducnost,deti..)..viem,ze to nie je spravne,uvedomujem si svoju poruchu..ale proste ja uz NEDOKAZEM REALNE ANI MAT ZENU RAD,nie to este milovat.. a to,ked sa pre mna zena trapi a je na mne extremne zavisla ma ukaja.. ani neviem,či hladam radu .. alebo som sa chcel len vyrozpravat a pocut vase nazory..lebo svoje podvedomie z detstva asi nezmenim, fakt to bola pre mna silna rana..
Som psychopat? (resp. dopad šikany z detstva.. )
Pochopiteľné mstis sa každej babe zato aký mali k tebe postoj spolužiačky. Máš chuť aby každá jedna trpela čim si si musell prežiť ty. Ale pochop jedno tie ktoré teraz stretávaš nepoznajú tvoju minulosť, milujú ta teraz aký si. Na škole trpí veľa ľudí a veľa zazilo aj šikanu. Niekedy aj učitelia napomáhajú k šikane čo je ešte horšie.
Tazko povedat ci si naozaj psychopat, psychopat je clovek ktory je neschopny citu, co na teba sedi. Ale toto tvoje spravanie a citovu chudobu mohlo sposobit aj to sikanovanie. Zle detstvo a dospievanie vie cloveka strasne poznacit na cely zivot. Mohlo ti to sposobit taku hroznu traumu, ze si sa akoby odosobnil sam od seba, zablokoval, podvedome si zakazal akekolvek city voci niekomu, aby si nebol zas zosmiesneny. Psychopat je clovek, ktory nema city, ale u neho je to vrodene. U teba to mohlo byt sposobene tou traumou, ale to ja ani nikto tu na fore nevie zhodnotit co vlastne si a ci je mozne, ze niekedy budes schopny mat niekoho rad. Spomen si, aky si bol, ked si bol dieta, ci si bol schopny lasky, napr. k rodicom, pribuznym, ci si bol schopny mat niekoho rad, ci si rad robil svojim blizkym radost, alebo odjakziva si bol citovo chladny a druhych chcel len zneuzivat. V tomto ti najlepsie pomoze, ked zacnes chodit nejakej psychologicke na psychoterapie, ta ti pomoze odhalit pricinu tvojho spravania a bezcitnosti a zaroven ti pomoze to riesit. Ak je to len dosledok sikanovania na skole, tak sa to vyliecit da, mas sancu, ale priprav sa na to, ze to bude beh na dlhu trat. Bude to vyzadovat dlhy cas a budes musiet mat trpezlivost, budes musiet na sebe chciet pracovat. Tieto traumy z detstva a dospievania sa vedia strasne hlboko zazrat do cloveka a je velmi tazke sa toho zbavit, to viem z vlastnej skusenosti. Ale da sa to. Ja myslim, ze to, ze pises na toto forum znamena, ze ta to aj trapi, zeby si mozno aj chcel mat pekny vztah, ale nedokazes to. Tvoj strach z odmietnutia a vysmiatia je tak strasne silny ze prebije vsetko ostatne, vsetky ostatne city v tebe a ublizujes druhym, lebo podvedome cakas, ze ked neublizis ty priatelke, urcite ublizi ona tebe a toho sa strasne bojis lebo je to tvoja achylova pata a strasne by ta to zranilo, ako vtedy na skole. To, ze zenam ublizujes sa im akoby mstis za to, co ti robili vtedy, hoci su to ine zeny, ty si si to zovseobecnil. Robi ti to dobre, ale je to len chvilkovy pocit vitazstva, chvilkovy pocit stastia. Osobne si myslim, ze dlhodobo ta to stastnym nerobi.
Mame podobnu minulost a znacne aj sucastnost. Tiez som zazila sikanu na zakladnej. A dodnes viem ze to velmi ovplyvnuje moje vztahy. Partnerom som nikdy neverila, nikdy som nevstupila do vztahu o ktorom som nebola presvedcena ze ho ja sama ukoncim. Nikdy som nebola zamilovana. A vadi mi to. Vadi mi ze dake blbe pubertalne detiska maju na moj dospely zivot taky vplyv.
A ešte aby som dodal.. žiadnu ženu z tych, ktore som mal som ani len trošku nemal rad.. a tiež viem neuveritelne dobre klamať a vymyšlat si, vlastne v kazdom vztahu som použival ine klamstva.. o tom,že budem uz niekedy normalny človek s emociami k opačnemu pohlaviu pochybujem..jedina emocia ktorú pocitujem je sexualna pritazlivost,ale tam to končí..
