Ahojte..mám 20 rokov, som prváčka na vysokej...Ale môj problém je že už asi 5 rokov sa nedokážem učiť..neprikladala som tomu váhu ale teraz trpím doslova. Môj odbor ma nebaví, chcem ísť na iný..lenže..nedokážem sa učiť bojím sa že príjmačky nespravím a viem, že takýmto štýlom určite nie.. mám z toho úplne depky..ale aj z iných vecí, ako je rodinná situácia (ktorá od malička bola neľahká).. občas ma prepadnú stavy úplnej beznádeje a v takých chvíľach mám pocit, že absolútne nič nevychádza a nebude dobré..neviem či sa mám týmzaoberať a sama vyrovnať s tým, alebo mám navštíviť psychológa..jednoducho je na mňa toho veľa a koľko krát som sa snažila sa aj namotivovať do toho učenia a dať si úlohy odmeňovať sa ale nedá sa to..snažím sa chcem a nedá sa to..takisto je to s prekonávaním osobných problémov a vnútorných negatívnych pocitov..len málo čo ma dokáže naozaj vzpružiť..
Problém - nie som schopná učiť sa, beznádej
Napis ako sa ucis. Opis svoj den, ked sa ucis. Ake mas okolo seba prostredie? Ucis sa z knih alebo z PC? Atd. ...
Pokiaľ ťa tvoj odbor nebaví, tak škoda sa trápiť. Daj si pauzu, a časom možno prídeš na to, čo by si rada robila v živote. pokiaľ to teraz nejde, tak skôr či neskôr ťa zo školy vyhodia.
kks, ze praca vychovavatelky malych deti ma dobijat baterky? vsak to ju vycicia do spiku kosti :-D este som nevidela pozitivne nabitu vychovavatelku, alebo ucitelku
Ahoj Ravennia,
myslím, že máš tých problémov okolo seba príliš...rodina, škola, učenie...
z toho čo si napísala mám pocit, že dlhodobo trpíš rodinnou situáciou, ktorú si sice bližšie nepopísala, ale uvádzaš, že bola odmalička neľahká. Myslím si, že tu je koreň tvojho problému, je to niečo, čo je neriešiteľné a odráža sa to na tvojom zdravotnom a teda aj psychickom stave, tj. neschopnosti sústrediť sa na učenie. Ale možno to nie je len sústredenie na učenie, ale aj inú prácu...
Možno mi to tu budú niektorí vyčítať, ale ja by som ti poradila opustiť školu a to čím prv z dvoch dôvodov - jednak poškodzuješ svoje zdravie a po druhé, ak by si si v budúcnosti rozmyslela a našla takú školu ktorá by ťa bavila, musela by si tie roky, ktoré si "odchodila" na vysokej kt. ťa nebaví a ktovie či ju dokončíš zaplatiť,...po druhé vybiješ si načisto "baterku" a psychicky sa úplne zložíš. Radila by som ak si trúfaš zvládnuť to sama začať hľadať prácu ktorá by ťa bavila a dala ti pocit radosti a naplnenia. Radila by som prácu, ako napr. aranžérka, kvetinárka,źáhradnička, vychovávateľka detí, alebo niečo iné, čo je pekné, voňavé... skrátka aby si mala dobré pocity a mala kde načerpať energiu, postaviť sa na svoje nohy, byť samostatnou a nezávislou.
Časom sa skľudní tvoje telo, lebo ho nebude zaťažovať strach z učenia a
Možno prídeš nato, čo ťa skutočne baví a čo skutočne chceš študovať.
Ak to sama nedokážeš, navštív prosím psychológa, prípadne psychiatra.
Dôležité je uvedomiť si, že lieky ako také ťa "nespasia", ak sa nevyrieši ten základný problém, nevyrieši sa nič....takže ak ťa škola zaťažuje, hľadaj iné riešenie.
Tak sa neuč
