Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Rozchod s citovo naviazanym

Príspevok v téme: Rozchod s citovo naviazanym
Lucka888

Mam problem ktory uz psychicky a nervovo nezvladam.. Mam 21 priatel 24 a sme spolu 2,5 roka. Neustala kontrola a citove vydieranie typu \\\\\\\"ak ti na mne zalezi, nepojdes tam..ak ma milujes, nebudes ho zdravit\\\\\\\" je uplne normalna.. Zo zaciatku (prvy pol rok) taky nebol no potom to uz islo. Nosit leginy nemozem ak nie som s nim, niekedy agresivne reaguje aj na to ked sa trochu vuac namalujem. To, ze som si minule chcela dat spravit 3D mihalnice ani nekomentujem, doma bolo humberto ze dovi.. Byvalich kamaratov nemozem anilen odzdravit, viber som si musela z mobilu vymazat a fb mu spristupnit... Povedal uz miilion krat, ze to zmeni a zakazdǐ mu davam sancu pretoze ho velmi lubim.. Minule som to uz nevydrzala pretoze jeho podozieranie je neskutocne, dokonca mi naposledy zakazal chodit do fitka, lebo on tam chodit nemoze kedze ma momrntalne problem s kolenom. S kamaratkami ked idem mi urcuje cas, kazdyvh 20 minut sa musim ohlasit dokonca sa niekedy nenapadne zjavi okolo na kontrolu. Par krat ˇyom to chcela skoncit uz to nolo na zblaznenie lenze on sa mi vzdy rozplace a tvrdi ako bezo mna nemoze zit, ze zivot bezo mna uz nebude mat zmysel atd... Poradte, co mam robit? Ja sa s nim naozaj snazim o tom rozpravat, viem ze ma miluje a ja milujem jeho ale zakazdym to skonci tym istym..slovami ako sa zmeni a o dva dni sme na tom istom..

Janka Danka

mojpohlad toto naozaj neraď prosím!! Ja som sa môjmu ex snažila tiež pomôcť, vela sa venujem sebarozvoju, pozitívnemu mysleniu a pod. a videla som že jeho reakcie pramenia z nízkeho sebavedomia, problémov v rodine ale pravdu povediac pomohlo to mne dostať sa zo vzťahu, ale od neho sa všetko odrážao, jeho nezmení druhý, jedine on sám abo mu môže pomôcť odborník, ale za ním musí chcieť ísť sám...po rozchode sa mi začal ex vyhrážať samovraždou (hoci on to volal len rozprávaním svojich myšlienok, on sa vraj nevyhrážal) a keď už som nevedela kam ďalej a bála som sa o neho, tak som mu povedala aby išiel za psychológom, myslíš že chcel? on pomoc nepotreboval, on len hral, nakoniec sa išla moja mamina porozprávať s jeho, lebo ja som na ňu nemala tel. č. tu a ona povedala, že je na tom lepšie, že si nemyslí že si dačo urobí, jeho vlastná mama, ktorá ho ľúbi povedala toto, tak si vieš predstaviť aká je pravda, ako len mnou sa snažil manipulovať..Lucka sa nemusí vydávať na žiadnu tienistú cestu a nesnaž sa v nej vyvolať pocit viny že ho nechá ísť a o ona si to uľahčí, ak je podobný typ človeka ako ja, tak si ešte povie, že s ním zostane, lebo veď ona nie je mrcha, ktorá nechá človeka ktorý potrebuje pomoc...nikto nemá právo zhadzovať iného a ani v ňom vyvolávať pocit viny či tlačiť na city a ak to robí druhá strana nie je nijako povinná mu to prepáčiť, odpustiť a už vôbec mu pomáhať, pretože ona sama môže skončiť vlmi zle!!! teraz keď som to zažila to chápem, pred tým som si myslela rovnaké.

Janka Danka

Ahoj dievča, niečo ti poradím z vlastnej skúsenosti a to veľmi čerstvej. Pred pár mesiacmi som sa rozišla s priateľom, ktorý ma síce nekontroloval až tak veľmi ako v tvojom príde a to len asi pre to, že som pomerne siln´osobnosť ktorá si od neho všetko nenechala aj napriek tomu, že som mu dovolila psychicky ma týrať dva roky a vôbec mi to nedošlo. Všetko mi dochádza až teraz, po rozchode som sa mu dokonca snažila pomôcť. Rozišli sme sa pretože som naše večné boje a hádky už nezvládala a on sa ani po mnohých proseniach a šancách jednoducho nezmenil. Tvrdil mi, že až teraz mu to došlo, keď sa chcem rozísť, že by som mu mala dať šancu, pretože nikdy to nebolo až také že by ma mohol stratiť, až teraz som pochopila, že preboha ak človek nechce stratiť, nebude čakať až sa s ním ten druhý rozíde ale niečo spraví...od začiatku vzťahu sme sa hádali, boli sme spolu 2,5 roka, bol to môj prvý dlhý vzťah a na začiatku sme si rozumeli, mala som rada, že sa máme o čom rozprávať, ale vlastne za tie ostatné roky som prišla do štádia, že som mu vravela o mojich veciach menej a menej, pretože nie raz na mňa nakričal ako on na to teraz nemá čas a aj tak sú to sprostosti a pod.
Po rozchode ako vravím som sa mu snažila pomôcť cez to dostať, pretože sme v zahraničí a myslela som si že tu nikoho nemá a ja som mala šťastie na ľudí okolo seba. Až teraz mi dochádza aká som bola hlúpa. Plakal mi, vravel mi že jeho život už nemá zmysel bezo mňa, že sa zabije, že strašne trpí, ako som ho zničila, že mi veril, že som tá pravá, že nikdy nikoho tak neľúbil a pod. Bolo mi ho ľúto a hoci mi vynadal, že som zničila zdravého človeka, že sa tu kurvím (hoci som s nikým nič nemala ani po našom rozchode, len dokazal prekúsnuť, že tu mám kamarátov, že som svoje vlastné narodeniny oslavovala po svojom, čo nebolo s ním a pod.), že či som ho len využila aby som prišla sem (som v zahraničí už niekoľký krát a bola som aj sama, takže som ho naozaj nepotrebovala k tomu aby som sem prišla), že bez neho by som nič nemala, ako pomohol mojej rodine (hoci som ho nikdy o pomoc neprosila, sám sa nanominoval a mne sa to už vtedy veľmi nepáčilo), že som zlý človek a že ničím mužov, že som anjel smrti a pod. A ja som aj tak pri ňom stála, hoci som bola vo svojom rozhodnutí rozísť sa presvedčená...snažila sa mu pomôcť poradiť, ale chcela som sa aj ja posunúť ďalej, nie všade som ho zo sebou zavolala, po pravde cítila som hrozne veľký tlak z jeho strany a nechcela som sa veľmi stretávať , ale aj tak som to robila a aj za to som si len vyslúžila výčitky, že nemá komu zavolať a ja na neho uplne serem, ako je to možné, že som sa tak zmenila a pod. Zatiahol do toho všetkých z môjho okolia, volal mojim kamarátom rodinbe, pritom jeho rodina sa dozvedela až o dobrý mesiac neskôr že už spolu nie sme...nechápala som prečo to takto robí...začala som mať silné pocity menejcennosti, paranoidné stavy, hoci som normálne fungovala a ľudia, ktorým som nebpovedala, by to na mne nespoznali, ale cítila som že niečo nie je sakramentsky v poriadku, vždy som bola sebavedomý človek a zrazu o sebe pochybujem v práci, vo vzťahoch s ľuďmi, všade kde boli ku mne ľudia milí som videla niečo za tým, veď nemôžu ma mať radi, nie som predsa ničím výnimočná a ešte k tomu miestni, ktorí nie sú len tak kamaráti s cudzincami a ak ešte neviem poriadne jazyk a pod. Až časom som pochopila že som to všetko mala nahuckané od neho, pretože ma podceňoval za moju angličtinu (ok nebola najsuper keď som prišla, ale zase nebola až taká zlá, musela som si zvyknúť, ale po pol roku tu robím v práci kde dennodenne komunikujem s ľuďmi, takže asi nie som úplne neschopná)...nakoniec som vyhľadala psychologa lebo som to nezvládala. Jeho som poprosila aby sme neboli v kontakte, mysliš že to rešpektoval? Nerešpektoval ma celý čas v našom vzťahu, už som sa nevedela tešiť takmer z ničoho čo som robila, lebo vždy to zabil nejakými priblblými a rýpavými poznámkami alebo mi rovno vynadal...aj po mojej prosbe mi volal 10x denne, že on potrebuje niečo prebrať, keď som ho znovu požiadala nebyť v kontakte, tak bol celý prekvapený čo sa to so mnou stalo, že mi teda pekne ďakuje. Zase len on on a on, celý čas, keď som mu povedala, že mi nerobí dobre ako na mňa stále tlačí, jeho odpoveď bola, že ho musím chápať, on je úplne zúfalý...
nkoniec som vyhľadala toho psychologičku a ona mi neuveritelne pomohla. Ozrejmila mi že ma psychicky týral a že to najlepšie čo som mohla urobiť je sa rozísť. Strašne som sa toho rozhodnutia bála, myslela som si že ma budú všetci odhovárať, lebo on vždy bol pred inými fajn, neznášal keď sme sa hádali niekde na verejnosti, že ja potrebujem robiť cirkus, lebo on vždy navonok pôsobil mierumilovne a fajn..vždy som nechápala prečo to tak hrozne rieši, vždy bol jeho najväčší problém, či som o nás niekomu povedala, keď som sa rozprávala o nás s najlepšou kamarátkou, tak to bol oheň na streche ak som to náhodou spomenula, že čo si dovoľujem iných zaťahaovať do našich problémov, aj tak to poviem len z mojej strany (a pri tom som nikdy nevravela tak, aby som ja bola ta pekna, ale ako to naozaj bolo) a až tera mi dochádza že toto všetko boli signály že nie je normálny..

prečo ti to všetko tak obšírne píšem. Je zopár mesiacov od rozchodu a zopár dní od úplného useknutia kontaktu čo mi poradila spraviť psychologička a začína sa mi všetko vybavovať, všetko čo som si kedy od neho vypočula, urážky na mňa (nie raz mi povedal že som kurva alebo počia, že som prijebaná, že som karieristka, že som prijebaná ako moja mama, že sa venujem prijebaným teóriam a pod.), snažil sa rozoštvať mi mojich kamarátov, lebo neboli podľa neho, urážal moju rodinu (že môj otec nič v živote nedokázal, že moja maminka je pomýlená a pod.) nikdy nevyberal slová, nerozmýšľal ako veci povedať. Nikdy sme problémy neriešili, pretože keď sme sa pohádali už sa k tomu nikdy nechcel vracať, nikdy nechcel riešiť, že mi vo vzťahu nie je dobre, že mi vadí ako sa ku mne správa, vždy to hodil na mňa že kazím peknú chvílu keď sme spolu, na čo to znova rozoberať na každú kritiku reagoval hrozne prehnane, začal ma urážať a zrazu keď som sa rozhodla rozísť si všetko uvedomil a tvrdil mi ako sa zmení, ako to konečne ním prešlo, ako to pochopil, len potreboval dlhší čas, že tu na tom chcel robiiť, že za to môže jeho rodina, lebo oni sú takí a on si nevie pomôcť (každý si vie ak chce a aj keď má prácu, málo času a pod. za 2 roky dokáže zmeniť aspoň niečo, ak naozaj chce)...zrazu veci začínajú mať zmysel, zrazu chápem jeho pre mňa podivné reakcie a slová, on je jednoducho tyran a bolo by to horšie...a ja sa stále nestačím čudovať ako je možné že som to nevidela, že som si to nechala, pred tým som ženy ktoré boli v takýchto vzťahoch nechápala, ako si to môžu nechať a mne vôbec nedošlo že sa to deje mne...nemá nikto právo tieto ženy odsudzovať a vravieť im aké sú hlúpe ak si to nechajú...je pravdou že si nevážia same seba, pretože inak by sa rozišli, len na začiatku je človek zaľúbený a mnohé nevidí, ako ja a hlavne ak verí v dobro ľudí, je empatický, snaží sa pomôcť, nerozpozná, že ten druhý ho zneužíva..

v mojom vzťahu som mala zdravotné problémy, bolesti pri sexe, bola som stále unavená...od kedy som sa rozišla moje problémy všetky ustupujú..

chcem ti len týmto povedať, aby si otvorila oči, nikto sa nemá právo k tebe správať ako k handre ani ak je v zápätí milý a ak sa ti zdá že to ľutuje (môj prepáč nevravel, vždy tvrdil, že čo sa slovom prepáč spraví, nič, ale aj tak sa nezmenil)...ja až teraz chápem čo znamená že psychické týranie je ešte horšie než fyzické, pretože o ňom ani nemusíš vedieť...

ja sa teraz budem ešte niekoľko mesiacov z toho dostávat, stále mám silné pocity menejcennosti, stačí ak si len niekto spraví srandu a ja už v hlave rozmýšľam, čo som spravila zle, alebo či to myslel vážne a pod. a to sú tu ku mne ľudia naozaj milí...stále vidím za všetkým dačo, že nie je možné aby ma mali radi takú aká som..vraj to prejde, zrazu mi nikto nenadáva, tak môj mozog nechápe ako je možné že ma berú aká som..môj frajer ma nerešpektoval nikdy aká som, hoci mi neustále tvrdil ako ma ľúbi pre to aká som, len v zápätí mi vynadal za moje reakcie, za všetko...

ešte jedna vec na záver..ženy v takýchto vzťahoch môžu nakoniec skončiť samovraždou, tyrani sa často keď ju už úplne vyžmýkajú a zneistia vo všetkom s ňou rozídu, ak to žena spraví skôr ako on, tak sú zúfalí a tvária sa ako ľúbili...v skutočnosti je to len pocit vlastníctva nie láska a manipulácia, on ťa naozaj neľúbi, pretože ak by to tak bolo, tak ti vedome neubližuje (áno ľudia sa pohádajú, ale ak ľúbia a vidia že druhému niečo vadí, tak sa to snažia riešiť a nie zamiesť pod koberec akoby nič, či hodiť vinu len na toho druhého - môj ex sa nikdy za nič necítil vinní za všetko mohli druhí) a určite ťa nekontroluje a nenariaďuje čo si máš obliekať či s kým sa stretavať to je choré, nikdy si to však neprizná a obviní nakoniec teba a ty po dlhom čase s ním mu uveríš, že má pravdu...mne až teraz dochádza ako veľmi som všetko pripôsobovala jemu, vždy môj čas rozvrhla tak, aby keď on bude mať volno v práci ja som nič nemala, hoci som študovala a nie raz som potrebovala aj tento deň, či chcela ísť von s kmarátmi alebo byť s rodinou, ale on mal volno a to si predstavoval so mnou..nikdy mu nešlo povedať, že budeme spolu len časť dňa, lebo sa hrozne rozčúlil ako na neho tlačím, ak som predsa si dupla a šla von s kamarátmi, či nebola s ním vypisoval mi a zničil celý večer...dokonca nechápal ani keď som bola chorá, že chcem doma ležať a nevidieť sa...je toho hrozne veľa čo mi postupne všetko dochádza a chápem aj teba, že ty to nevidíš ako problém, vždy povieš robí mi to a to ale rozísť sa nechcem, lebo ho ľúbil, lebo veď on nie je zlý...bola som úplne rovnaká a to ti poviem, že som dosť silná osoba a bývala som zdravo sebavedomá a stalo sa to aj mne...rozíď sa čím skôr, nech máš možnosť stretnúť človeka, ktorý si ťa bude vážiť a brať ťa takú aká si nie kontrolovať, ponižovať, urážať že sa nebudeš nakoniec z ničoho tešiť.
a určite sa k nemu nevracaj ani po tisícoch prosbách, ak niekto naozaj ľúbi a iný sa s ním rozíde, buď nájde v sebe silu rešpektovať jeho rozhodnutie a chce pre neho to najlepšie, ale aby to jemu samému neubližovalo prestane sa s ním stretávať alebo sa na neho nahnevá a rovnako preruší kontakt...

bubalu777

Aj ja som to zazila dokonca po rozchode to zazivam lebo ten psychopat nevie pochopit ze koniec znamena koniec a
debilstinu neovladam aby ma pochopil, zacalo to a trva vydieranie a vyhrazanie sa, vydiera ma aby som sa s nim stretavala hnusnymi sposobmi, vyhraza sa ze ma zabije, vie o tom I policia no bohuzial preto sa silno snazim dostat to na sud nech mu nariadia liecenie. Psychopat vidi v zivote jeho a teba a ked ne on tak nikto. Nadavam sama sebe lebo som blba no snazim sa co najviac a ver mi on ta
nemiluje, on ta nenavidi ze ty sa citis fajn a on sa krci v uzkosti, strachu a menejcennosti. Drzim palce

0vecka

to je problem mu povedat ze mas ineho a ze je koniec? nech si mysli co chce. Inak podla mna ten manipulator v tom vztahu trpi rovnako ako ta obet. Si myslim ze rozchod je vyslobodenie pre obe strany.

nabimexka

ahoj, no poviem ti to ako keby som čítala svoj príbeh len ja ho mám o to horší že mám dve deti 8/10 a mám 31 rokov a môj partner 27.žijeme spolu tri a pol roka a toľko manipulácie som nevidela ani v najhoršom psycho filme.
my sme celkovo nezačali normálne náš vzťah ja som sa rozviedla a po krátkom čase som sa zoznámila s týmto čo som.mal frajerku ja milenca lebo som spávala zo ženatým.a už od začiatku si začal dávať podmienky všetko musel vedieť kde som čo robím s kým volám kontrola a kontrola, musela som volať pri nom zo zapnutým odposluchom a sprostá zamilovaná som dala deti na striedavú starostlivosť.bývame v jednom meste aj s ex, zakázal mi kontakt s mojom bývalou rodinou že nech všetci zdochnu a čo je najhoršie na moje deti žiarli tak že je tým posadnutý, za tri roky nepoznajú jeho rodinu s ktorou ja vychádzam super, má dve sestry s deťmi, tie sú na mojej strane a bývame spolu v jednom meste a že on si nepraje aby sa moje deti pozanli s jeho rodinou a bla bla.nemôžem sa s deťmi stískať hrať sa s nimi vyblakuje mi že im kúpim sladkosť a jemu nebežím kúpiť cigarety popri tom 15 dní v mesiaci robí a 15 je doma za počítačom.nenavarí lebo on pre moje deti nebude variť ani riad po nich umývať,vadí mu ich prítomnosť.ked mám deti u seba na dva týždne tak chudáčik citovo cvydiera že on je sám a ja sedím stále pri nom ako pes a s deťmi sa rozprávam cez dvere. namôžu sedieť ani s nami v obývačke. a proste choré .a ked som mu teraz v nedeľu povedala že odchádzam a do včera sme sa nerozprávali tak mi povedal že som si našla milenca a že on mi chudiatko zničí život a večer sa pustil do dvojhodinového psychického plaču že som musela ísť k nemu aby sa nezobudili deti a suseda tá to musela počuť ako keby sedela vedľa nás. a hádzal sa mi do lona že on si ma nedá a proste čo on bude robiť a ráno išiel do roboty tak mi písal že sa trasie a zvracia. a proste stále sa ma spytuje že či dakoho mám lebo vždy keď sme sa rozišli prišiel nato že nemôže bezomna žiť a totižto už sme sa za tri roky rozišli asi sto krát.neviem čo robiť ako sa od neho dostať,byt máme v prenájme na polovičnú zábezpeku splátky na nábytok neviem ako z toho von. a trpia mi deti tomu neviem ako mám zabrániť manipuluje ma stále a stále dosiahne čo chce.

TinaM

Kto to nezazil, nemal by asi v tomto pripade radit. Ja som to zazila, boli sme spolu 3 roky. Myslim si, ze pokial partner uz raz nabehne na tento sposob ovladania, citoveho vydierania a manipulacie, uz sa to nikdy nezmeni-aspon vo vztahu k tebe. Na druhej strane, ziarlivci vedia byt sakramensky emocionalny-aj v pozitivnom zmysle- a preto sa od nich tazko odchadza. Ja som odisla a nelutujem to. Pri dalsich partneroch som akekolvek naznaky obmedzovania ihned stopla (mozno az prehnane) a teraz zijem v naozaj krasnom a harmonickom vztahu. Rozhodnutie je na tebe.

Emily opat

Kazdy si k tebe dovoli tolko, kolko mu dovolis ty. Alebo inak povedane, je na tebe na ake pravidla hry pristupis. Osobne si neviem predstavit, ze by mne niekto diktoval kam smiem a kam nesmiem chodit, koho smiem odzdravit, urcoval co mam mat a co nemam v mobile, mal odo mna pristup na FB, nutil ma ohlasit sa kazdych 20 min. Pripadne mi povedal, ze nemozem nosit leginy, alebo dat si 3D mihalnice...
Takze dievca zlate, mas velky podiel na tom, ze ste dospeli do takehoto stadia. Osobne ti radim rozchod, tvoj priatel je chorobny ziarlivec a bude sa to len ZHORSOVAT. Ty si slaba, takze rozist sa s nim pre teba bude tazke, ale ako zivotna lekcia ti cely tento vas chory vztah a nasledny rozchod bude len k uzitku.

Fleur-de-lis

nemyslím si, že (to)mu môžeš pomôcť rozhovorom. Tvoj priateľ má znížené sebavedomie, je žiarlivý, neistý sám sebou, nedôveruje ti... To je niečo čo rozhovorom nezmeníš. Aj keby ti jeden deň sľúbil, že sa to zmení, tak veľmi dobre vieš, že to nie je reálne, lebo on to zatiaľ nedokáže. Toto správanie nevie ovládať, pretože je veľmi silno ovládaný emóciami strachu, neistoty, nedôvery. Potreboval by odbornú pomoc. Potrebuje uzdravenie. Rozumiem tomu, že ho ľúbiš, aj že on ľúbi teba, ale toto nie je zdravý vzťah, veď to sama vidíš. Ak nie je ochotný vyhľadať odbornú pomoc, tak musíš uprednostniť rozum pred citmi a ukončiť to, lebo toto nie je dobré ani pre jedného ani pre druhého.
Láska nemá zväzovať. Láska má dôverovať. To čo on cíti k tebe je "detská" vyžadovačná láska akú majú deti k rodičom a nie partnerská láska dvoch dospelých zrelých ľudí.

ebi777

tak určite nie každého, kto má muchy (ale odtiaľ potiaľ)

....poslať preč takýchto psychopatov, ktorý psychicky ničia druhých kvôli uhľadeniu svojej menejcennosti

z takýchto expemlárov sa vykľujú tyrani, či už fyzický alebo psychický

áno aj takýto muži potrebujú ženy, tak nech sa páči :) a potom už len môžu ďakovať sami sebe ženy, že aký život majú

rony26

mala by si mu dat ultimatum, aby aspon zacal pracovat na zmene...ale musi ist o realne kroky, nie plac a prazdne sluby...naozaj podla toho co pises by to chcelo odbornu pomoc a tu musi vyhladat on z vlastnej iniciativy a mat uprimnu snahu bojovat s tym...a ak k zmene nedojde, mala by si byt pripravena ukoncit to...a tu vidim zasadny problem, lebo toto ty nedokazes...a preco? lebo ho lubis, nechces ho stratit, vidis s nim buducnost...lenze zamyslela si sa nad tym aka to bude buducnost? naozaj cakas, ze sa to casom len tak zlepsi?...a dostat ta na pokraj nervoveho zrutenia, to je ta jeho laska? no naozaj originalny sposob vyznania

Textová Inzercia

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Rozchod s citovo naviazanym - Fórum - ZDRAVIE.sk