Vzdávam sa školy (skúškové obdobie)

Ahoj doktorka22. Prinútiť sa učiť je niekedy ťažké. Našťastie na to existujú techniky, ktoré fungujú na tej báze, že zvyšujú vonkajšiu a vnútornú motiváciu a odbúravajú počiatočný odpor voči učeniu.

Najzákladnejšia technika je OKLAMANIE PODVEDOMIA.

Odpor podvedomia voči učeniu sa dá vypnúť ubezpečením podvedomia, že sa budeš venovať len nejakej neškodnej, nenamáhavej činnosti.

Slúži na to veľmi účinná fráza: Teraz sa nebudem zaoberať… (celá úloha), ale urobím len… (prvý krok úlohy).

V praxi to vyzerá takto:

Teraz sa nebudem učiť matematiku, ale len si otvorím poznámky.

Teraz nebudem písať referát, len napíšem zopár prvých riadkov.

Teraz si nebudem opakovať, len vyslovím prvé 3 vety.

Akonáhle spravíš prvý krok – otvoríš si poznámky, napíšeš prvé riadky, zopakuješ si prvé 3 vety – tak prekonáš počiatočný odpor. Myseľ možno ani nepostrehne, že plánuješ pokračovať v učení.

Ja oklamanie mysle používam napríklad pri cvičení. “Nedám si celý tréning, len chytím činku a zmením závažia.” “Ešte zabehnem po tamtú dieru v chodníku, potom skončím a pomaly odkráčam domov.” “Nebudem cvičiť celý tréning, len spravím ešte jednu sériu angličákov.”

Príde ti to za vlasy pritiahnuté? Tak si to vyskúšaj a presveč sa sám. Začni s učením a povedz si: “Teraz sa učiť nebudem, len si prečítam úvodných 5 viet.” Ale nebuď kŕčovitý. Nechaj to plynúť.

Ďalšie techniky ako sa prinútiť učiť nájdeš tu:
bezbolestneucenie.sk
S nimi už nikdy nebudeš mať problém prinútiť sa učiť.

Samozrejme, všetky sú ZADARMO :-)

Inak aj pre mna je najvacsou motivaciou cena medzirocnika.. Nie je to sice 1000€, mam pocit, ze "len" nejakych 550€, ale som si ista, ze by mi nasi nezaplatili ani cent navyse...

Robis to pre seba, to v prvom rade, neries babky, priatelovych rodicov a pod., lebo je to tvoj zivot.
To, ze nemas cas pocas skuskoveho je normalne. Jebnoducho sa treba nastavit na vlnu, ze teraz budem minimalne 12 hodin denne studovat a nerieist, ci som si mohla vybehnut von alebo citat knihu. Zbytocne ta to potom rozculuje a sustredenie leti von oknom.
N myslim si, ze najdolezitejsie tu je to, ze by si mala dokazat co to vydrzat. Ver mi, ze vysoka skola nie je to najtazsie cim prejdes...budu v zivote situacie ovela horsie. Preto si neurob precedens utekania od zodpovednosti. Ak ta uz maju vyrazit, tak sa nechaj vyrazit, ale v ziadnom pripade neodchadzaj sama. Mozno, ze by to bolo pohladenie na dusu povedat cudzim, ze "som sama odisla", ale realny dovod budes vediet a neutesi ta to. Bojuj, do poslednej chvile.Nikdy nevies, kedy ti napr. sadne test, osvieti ta nejaka myslienka alebo len jednoducho napises lepsie ako ostatni a rozhodnu sa ta lepsie ohodnotit.

no toto znelo ako z mediciny, aj ja som tretiacka a tiez sa mi riadne momentalne nechce :/ uz par dni na to kukam a nic mi nejde do hlavy, lebo toto je biflovacka jak hovado. ale hovorim si, ze musim ist na ten termnin, kt som si dala a skusit to a na to aby som mala aspon mizivu sancu musim v tej hlave nieco mat. mozno sa usmeje stastie a dam to nejako. mozno nie, zopakujem a za tyzden skusim zas. proste treba sa zatat.

Doktorka 22: len zo zvedavosti, pretoze mi to pripomina mna presne pred rokom ... Fchpt??? :P

nevzdávaj sa školy, radšej ju preruš a daj si čas na rozmyslenie. možno by si neskôr ľutovala.

Ahoj, neviem či je to dobrá rada pre teba, ale u nás na škole (PrifUK) stojí medziročník 1000eur. Takže moja motivácia bola vždy taká, že to proste musím dať, lebo na medziročník nemám peniaze.. a keby to nedám, tak sa môžem rovno zbaliť a odísť zo školy a to nechcem... tak toto pomohlo mne, neviem či aj tebe to bude na niečo. držím palce!

no, keby si bola na základnej a strednej tak rozumiem, že je veľmi ťažké až nemožné sa oslobodiť od očakávaní druhých. Ale ty už máš 21 či 22 minimálne tak už sa na to vieš pozrieť rozumne.
Tvojmu strachu rozumiem. Nechceš ich sklamať, nechceš aby si mysleli, že nie si dosť dobrá. Ale ak ťa niekto v živote odmietne kvôli tomu, že si pokašlala skúšku, tak taký človek si nezaslúži byť súčasťou tvojho života a môžeš byť rada, že to vyšlo najavo... Nehľadaj pocit sebaistoty cez názory druhých ľudí. Ľudia sú rôznorodí, majú rôzne priority a mnohí ťa budú považovať za dosť dobrú len ak budeš spĺňať práve ich priority. Ty si potrebuješ určiť svoje priority a žiť podľa nich. A ľuďom odpúšťať, keď ťa súdia podľa toho čo si dosiahla a nevážia si ťa pre to kto si.
Práve tvoja rodina by ťa mala ľúbiť rovnako či uspeješ alebo nie. Nič to predsa nemení na tvojej hodnote!
A ak ťa odmietnu rodičia tvojho priateľa, no tak bude to skúška, kde sa ti zocelí tvoja zraniteľná povaha. Ako hovorím, všetko môže slúžiť na dobré. A v živote sklameš veľa ľudí, tak to proste chodí. Nedá sa naplniť očakávania všetkých. Preto potrebuješ mať svoj vlastný obraz o živote a žiť najlepšie ako vieš, a keď padneš proste vstať a ísť ďalej :) Len si spomeň koľko krát si spadla kým si sa naučila chodiť ;) Pády sú normálnou súčasťou života, a bez to proste nejde :)
Držím prsty

Neviem prečo niektorí ľudia tak stresujú pred skúškami, chce to kľud a rozvahu. Ja som v 4. ročniku a musel som opakovať asi 1-2 skúšky. A tento semester sa mi stala taká vec, že som sa ocitol sám na predtermíne! Nikto tam nemal odvahu ísť. A hádaj čo, spravil som ho bez väčších problémov! A to niesom žiadny génius chce to len dobry time management a psychicku pohodu.

nie, neštudujem medinu, ale technickú...tam ľúbia dávať študentov do medziročníkov, aby si aj zarobili...
Fleur-de-lis: pekne si to napísala, joj takéto slová by som asi potrebovala stále počúvať, hovoriť si :) vážne ďakujem!
Hoc i tak sa bojím. Otec, babka majú očakávania. Hoc nevyštudovali VŠ, myslia si, že je to samozrejmosť spraviť. Nerozlišujú ani úroveň mojej školy od druhých :/. Takže ja sa dosť trápim kvoli ním hlavne. A aj kvoli priateľovej rodine. On je totiž dosť úspešný v živote s VŠ. Tak sa bojím, či by ma naďalej kvoli jednej skúške chceli stále do rodiny a tak...je to asi hlupe, hlupo to znie, ale strašne ma to stresuje.