Nedokážem odpúšťať. S priateľom je všetko super, už rok mi prejavuje lásku najkrajšími možnými spôsobmi. No ja sa stále vŕtam v minulosti a vyčítam mu všeličo... Nemali sme pekné začiatky. Nebola tam nevera, ale iné veci, ktorými mi ublížil a nejako na to neviem zabudnúť. Napr. sme sa pohádali a on napísal bývalej a tak podobne. Ničím tým náš vzťah a neviem ako z toho von. Tak isto to mám aj s inými ľuďmi. Raz mi niekto ublíži a ja mu to do smrti nezabudnem trebárs kamoška na mňa dosť vrčala a bola nepríjemná, lebo nemala náladu a tým u mňa skončila. Čo robiť? Som zo seba už nešťastná
Neviem odpúšťať a ničím si tým život
laurina
zbludiladusa
inak,milá zakladatelka,ja mám tiež veeeľmi podobný postoj ,bohuzial,neviem zabudnut,aj ked odpustím mu to,tak nezabudnem.:(a stále stále sa rýpem v minulosti.a nedá mi to pokoj,hoci už aj chcem byť stastna a zabudnut,ale nedokážem to asi:(
salon
Podla mna potrebujes dozriet na to,aby si pochopila,ze odpustat sa 'musi'. Uz len kvoli svojmu zdraviu to musis urobit. Moze ti to napadnut trebars oblicky alebo pluca.
Bud rozumna a oslobod sa od svojho detinskeho zvyku,ved ti to samej lezie na nervy.
Skus sa aj zamysliet preco ta priatel klamal. Mozno v seba nemal doveru alebo ju nemal v tebe. Bal sa. Muzi su taki proste. Cest vynimkam.
Koniec koncov sa lubite a ak nie tak sa rozidte. Zivot je krasny,len si ho treba vazit a hrat v nom hlavnu ulohu :-)
laurina
Sejla nie, nevera tam nebola, ani sa nestretol so žiadnou inou, ale cítila som sa nemilovaná, on nemal žiaden normálny vzťah a až pri mne sa naučil aké to má byť a urobil veľa chýb... Napr.mi rok klamal s koľkými spal, nadhodil si riadne veľa a strašne sme sa kvôli tomu hádali. Na jednej strane som takého nechcela, na druhej som už ľúbila a keď mi to potom priznal tak potešenie vystriedal hnev a sklamanie. To je len jedna z vecí ktoré mu neviem zabudnúť. Lebo keby ma neklamal, nevznikali by medzi nami tie hrozné zvady...
Akými úžasnými spôsobmi ti prejavuje lásku po tom, čo ťa podviedol? Väčšina ľudí neodpustí neveru a tá menšina, ktorá zostane s partnerom aj naďalej si po celý zvyšok vzťahu nesie tú bolesť so sebou. Dôvera je ako zrkadlo: keď ho raz rozbiješ, dá sa zlepiť, ale v vždy keď sa do neho pozrieš, vidíš praskliny. S kamarátkou to neviem ako bolo, ale aj ja som už pár takých odpísala a neľutujem, hoci si tiež niekedy myslím, že som možno príliž náročná, ale nepomožem si, to svet je na nás niektorých prikrátky pff ..nemôžeš sa hrať na to, čo nie si, skús len niektoré veci nebrať príliž vážne a v dôležitých (ako napríklad láska) sa riaď intuíciou. Tá ženská je silno silná. Môj názor..
