Moja matka mi znepríjemňuje život

Neviem ani kde začať. Mám 22 rokov a hlavný problém v živote je moja matka. Áno viem, že som už dospelá a svoj život si môžem žiť po svojom. Všetko sa to ale len pekne hovorí. Moja dospelosť je iba na papieri, nemám žiadne práva. Bývam síce s priateľom a 2 ročným synom, ale to jej v jej vyčíňaní nebráni. Kým som nemala 18 som sa len tešila na ten deň, keď mi už údajne nebude môcť zasahovať do života, ale to som sa veľmi mýlila. Kým mi dovtedy bránila v udržiavaní priateľov a akého koľvek typu spoločenského kontaktu (reči typu \"všetci sú nízka úroveň\" a podobne), nič sa nezmenilo ani po odsťahovaní. Dononca sa všehomocne pokúšala zničiť mi vzťah. Plus na to keď sa mi narodil syn sa všetko zhoršilo. Kým mi dovtedy robila peklo zo života ako takého je smutné, že teraz to robí skrz malé dieťa. Potiera pred ním moju autoritu napríklad, alebo zasahuje do výživy a výchovy kde sa dá. Rozprávať sa s ňou o tom nedá. V lepšom prípade odíde z izby aby mi ukázala, že pre ňu nič neznamenám a v horšom ma vyprovokuje do amoku. To je zas voda na jej mlyn, pretože potom to vyzerá, že ja som tá zlá a ona dobrá a môže sa veselo ľutovať pred celou rodinou a mňa zhadzovať. Správa sa ako psychopatka, vykrikuje mi, že týram vlastné dieťa a pritom od neho nechcem nič iné len to čo bežné deti robia, napríklad prechádzka za ruku- jej argument, že si zničí chlapec kĺby. A je to aj horšie, ale to by som zapísala asi polovicu internetu. Aj môj priateľ si myslel, že preháňam ale keď sme chvíľu bývali u našich bol za 2 týždne zrelý na lieky.Ja už nevládzem. Bojím sa, že raz niečo urobím sebe alebo jej. Neviem kto by mi mohol pomôcť...má niekto podobné skúsenosti??..myslím, že asi ťažko. Asi sa zachvíľu zbláznim :( Už mi to ide aj do fyzického zdravia, stále mám studené ruky, točí sa mi hlava a pocit psychickej nepohody