Cítim sa zbytočná

Dobrý večer. Neviem ani ako začať, to čo cítim sa nedá tak ľahko opísať. Cítim sa byť zbytočná. Mám priateľov, pre ktorých si nepripadám dosť dobrá, cítim, akoby ma nepotrebovali, že som im na posmech. Cítim, že ma každí berie ako samozrejmosť, lebo som stále tu a ochotná im pomôcť, neviem ako dosiahnuť, aby si ma vážili. Nemôžem sa na nich vykašľať, pretože sa 1. bojím, že ich stratím a po 2. nedokážem to, pretože mi to srdce nedovolí. Vyhľadávajú ma iba vtedy, ak majú nejaký problém, alebo sa nudia. Vôbec ich nezaujíma ako sa cítim. Riešia si svoje životy a svoje problémy, ja chápem, ale obchádzajú mňa napriek tomu, že ja som ich nikdy neobišla. Neprosím ich o pomoc, chcem, aby sa sami ozvali, aby aj oni pocítili potrebu komunikovať so mnou, aby som vedela, že aj ja za ničo stojím a že ma niekto potrebuje. Cítim sa byť zbytočná. Dakujem.