Dobry den,
neviem na koho som sa mal obratit s vecou, o ktorej vie len jeden clovek(resp. dvaja, ale toho druheho sa to tyka). Pravdou je, ze nechcem s tym
stale moju kamaratku otravovat, pretoze isto ma uz plnu hlavu mojich reci.
Takze, som prvak na vysokej. Ako aj ostatni, mal som pred zaciatkom akademickeho roku dlhe prazdniny a tesil som sa na novu skolu, novych spoluziakov, nove mesto...proste bol som plny ocakavania co to cele prinesie. Po maturite az do septembra to bolo velmi pohodove obdobie ostatne ako vzdy predtym. V podstate ma nic netrapilo, neriesil som ziadne komplikovanosti, citil som sa ako bezstarostny, velmi stastny clovek. Nikdy som nebol z tych, co chodievaju po diskotekach, balia jednu kocku za druhou, skor som sa vzdy sustredil na to co mam najradsej - futbal, kreslenie, posilnovanie. Po tomto nastal prvy den, ked som prisiel do skoly na zapis - okamzite nas prekvapili vstupnym testom, bol to taky vyrovnavajuci kurz z druheho cudzieho jazyka (prvym bola automaticky anglictina). Ja som si vybral Nemcinu, pretoze som ju mal aj na strednej a na moje mile prekvapenie som ten test zvladol. Vysiel som z ucebne kde sa pisalo. Stalo tam uz niekolko mojich buducich spoluziakov, vratane jedneho dievcata. V tom momente som uplne zamrzol. Ostatni sa rozpravali, bola velmi komunikativna, rozdavala usmevy na kazdu stranu, milo sa spravala...okamzite sa mi zapacila. Naozaj som sa tesil na oficialne otvorenie skolskeho roka. Ked prisiel, tak som ju pohladom sledoval kazdy raz co to bolo mozne, vsimal som si s kym sa priateli a tak. Ale sami sme sa vobec nerozpravali, tak presiel cely mesiac. Presne po mesiaci sme mali imatrikulacie, sedeli sme vedla seba v abecednom poradi a ona bola prave predomnou v abecede. Uvedomil som si to az vtedy, ked sme tam uz boli, bol som kus nervozny, ale porozpravali sme sa a zrazu sme sa poznali. Postupom sme spolu zacali coraz viac komunikovat, robili sme spolu ulohy, vzdy sme si pomahali a casto som mal dojem, zeby ta naklonnost mohla byt vzajomna - to ma do nej polozilo, pretoze ked niekoho povazujete za vskutku dokonaleho a citite, ze k vam ma vztah iny ako k ostatnym ludom, nie je tazke sa zalubit.
Snazil som sa ju vylakat von, ale to bolo velmi problematicke, kedze mala kazdy den treningy (chodi na tanec), ja som dochadzal, casovo mi nevychadzali vlaky a autobusy. Zialbohu sa to teda nepodarilo a tak som vedel, ze jej to musim vysypat v skole, ked sa budeme nieco ucit alebo proste ked budeme dvaja. Avsak zo zimneho semestra uz naozaj neostavalo vela, chcel som jej to povedat este pred jeho koncom, pretoze prazdniny su velmi dlhe a cez skuskove sa len zriedkavo stykame. Tak som to spravil presne tyzden pred koncom semestra. Povedal som jej vsetko. Citil som, zeby to mohlo vyjst, mame naozaj skvely vztah, rozumieme si. No povedala len tolko: Co mam spravit, aby som ti neublizila? Berie ma ako skveleho priatela, ale o viac jej nikdy neslo. Ona vnima svet podobne ako som ho ja vnimal este na strednej skole - vratane vztahov. Nechce sa viazat, hoci po nej ide kopa chlapcov len z nasej triedy. Bol som naivny, ked som si myslel, ze si vybrala mna, pretoze so mnou travila najviac casu, pretoze medzi nami prebehli aj fyzicke kontakty, objatia, pusa (sice len na lico) ?? Tak som jej na tu otazku odpovedal, ze mi bude stacit, ak nezmeni svoj sucasny postoj ku mne, aby sa spravala rovnako ako doteraz...tak sa zacali zimne prazdniny (je to uz mesiac co bezia), zaspavam s nou, snivam, vstavam. Bezne sa rozplacem, bolieva ma hlava, skusky som dal tak pol na pol. Som uplne sklamany, znechuteny...vedel by som jej dat vsetko..myslel som, ze to behom prazdnin nejak prejde, ale je to skor cim dalej tym horsie.
Viem, ze sa z nej raz isto odmotam, ale bude mi to aj tak luto..ake to mohlo byt. Kamaratka, ktorej som sa zveril hovori ze pride ina, ze to bude fajn. No ja viem, ze pride ina. Prislo ich uz vela. Ale viem aj to, ze ani jedna jej nebude siahat ani po kotniky, nikdy nebudem vediet nikoho tak lubit ako ju. To je vsetko, dakujem, ak ste to docitali.
