Neustále odmietanie mužov z mojej strany - prečo?

Príspevok v téme: Neustále odmietanie mužov z mojej strany - prečo?
Heidi_7

Ahojte, mám 19 rokov. Odmalička som bola veľmi oblúbená u chlapcov ( prosím neberte to ako mastenie si svojho ega, snažím sa len čo najreálnejšie opísať okolnosti) , na ZŠ nás bolo v triede vyše 20 dievčat, štíhle, krásne , no chalani si vždy všímali len mňa, mne to samozrejeme imponovalo , no aj vadilo . Postupne záujem stále rástol, až do konca ZŠ. Nikdy som sa neoblikeala vyzývavo, správala som sa skôr ako chalan, ale mala som vždy kamarátky dievčatá. Celú zš mi chodili zalúbené lístočky od neznámych chalanov a ja som to nechápala. Ked som prišla na strednú, tak to bolo najskôr fajn. Kľud, bola som jedna z mnohých dievčat v triede. Asi po mesiaci to začalo znova s tým, že už to nebolo také extrémne - lístočky,atd ...ae zas sm bola v triede tá, okolo ktorej sa sústredovala pozornosť, všetci chalani, aj z iných tried ( aj ked vždy sa nájdu aj chalani/ muži , kt. som sa nepáčila, to je samozrejmé) ... a teraz k problému, na strednej som spoznala chlapca ( muža), kt bol o 6 rokov starší, on sa páčil mne, ja jemu ... asi 2 mesiace mu trvalo kým ma presvedčil aby som mu dala šancu na vzťah, ja aj napriek tomu že som sa doňho buchla,... tú šancu som mu dala a ten vzťah bol krásny. Celý čas som si hovorila, prečo som sa tak stránila všetkým vzťahom predtým , aj tomuto. Rozišli sme sa a začalo to. vždy ked som stretla dalšieho a dalšieho muža,kt sa mi páčil ( bolo ich možno 10), vždy to ostalo len pri tom , že oni sa strašne snažili o vzťah so mnou a ja som ich vždy odmietala, samozrejme v dobrom, ja nechcem nikomu ubližovať, vždy je mi skôr dopredu luto, že niekoho možno zraním, ale ja akoby nedokážem prelomiť v sebe niečo a začať s niekým \" chodiť\" .. neviem či sa bojím ,vždy sa pýtam samej seba \" je toto ten pravý\" , čo ak sa s ním budem musieť rozísť, .. vždy myslím dopredu na tie negatíva a nie an to, aký je ten človek úžasný a ako super sa s ním cítim ... vždy chcem s nimi ostať len kamarátka , ale takto to nejde do nekonečna. Bojím sa, že skončím ako stará dievka, kariéristka, nešťastná, s nenaplneným životom. No na druhej strane si neviem predstaviť striedať chlapov ako ponožky, ako dievčatá v mojom veku , až kým nenájdem toho \" pravého\" ... Neviete mi pomôcť, čo to môže byť za problém ? Alebo je to normálne ? .. nemáte to niekto podobne ( muži/ženy- to je jedno) ? ..dakujem za názory

P.S. som dosť perfekcionista, na každom mi niečo akoby vadí, samozrejme aj na sebe, možno to môže b yť ten dôvod, aj ked sa vždy snažím v človeku hladať najmä niečo pozitívne, krásne ...

P.S.2 : neverím moc ľudom,aj ked milujem ludí.. popritom nemám nejaký extra vážny dôvod prečo im neveriť, ale som realista, takže vždy si držím odstup

p.s.3 : nebaví ma byť stále tou \"chladnou , nedobytnou\" za ktorú ma považujú rodičia, kamaráti ..lebo viem, že taká nie som ..

A nakoniec chcem len povedať, že tí muži , ktorým sa páčim , sú na vekovej škále od 15- 60 ... už sa do mňa zamilovali aj starí ženatí chlapi, paradoxne , muži rodinných známych takže to už fakt nie je sranda ...

LILIII

je vela krasnych zien ...su take ktore si svoju krasu uvedomuju a su i take ktore si svoju krasu sice uvedomuju no nemaju potrebu riesit svoju vizas takto verejne a riesit kazdu volovinu ,banalitu
Super ,ze si pekna ,ale to je kazda druha/tretia/stvrta baba na slovensku a .....
Jeeeemine ja som vlastne zabudla co som chcela napisat :DDDD

Heidi_7

Agnes998 : klud prosím, ja som si tu neprišla niečo dokazovať . Chcela by som vyriešiť určitý problém. Nidke som nenapísala, že si o sebe myslím, že som najkrajšia. Mne to ludia hovorili odmalička, že som pekná, ale to hovoria kopec dievčatám. Snažím sa čo najreálnejšie opísať situáciu. To , že ma veľa ľudí považuje za peknú je fakt. Ja netvrdím, že sa s tým stotožňujem a myslím si osebe , že svojím vzhľadom zborím svet. Podla mňa nie som o nič krajšia ako 99% dievčat a žien na Slovensku. A už vôbec si o sebe nemyslím, že som dokonalá. ráveže by som ti vedela vymenovať xy vecí, ktoré na mne nie sú ani pekné, ani dobré. Ale nikto nie je dokonalý, preto sa príjmam takú aká som .
A netrhajú sa o mňa všetci, je viacero mužov, ktorým sa nepáčim, nie som im sympatická, to je takisto normálne, nikdy sa nepáčiš všetkým. Ale to, že sa páčim velmi veľa mužom, chlapcom je pravda, či už sa ti to páči alebo nie . A vôbec to neberem ako niečo s čím by som sa chcela chváliť svetu. Nevieš si predstaviť aké je niekedy nepríjemné odmietať muža,ked ho máš rada, ale iba ako kamaráta. Veľa mužov sa to dotkne, ae ja som nikdy nevysielala signál, že by som ich balila, pútala ich pozornosť alebo niečo podobné. Nevkladaj mi prosím do úst veci, ktoré som nepovedala.

bez_mena priznám sa, to s tým genetickým materiálom prekvapilo aj mňa. Ja to napr. takto neberiem. Každého jedného muža si vážim. To že ani jeden mi " nevyhovuje " je môj osobný problém . Práveže si myslím, že vzťah by mal byť práve založený na naozaj bezpodmienečnej láske, tolerancií a nie nejakom prvoplánovom účele ako "dobré gény " atd ..

Fleur-du-lis : no napr. odo mňa často chcel počuť slová ako milujem ťa atd, no pre mňa nie je jedoduché to vysloviť , už vôbec nie o tom nei som na 100% presvedčená ... často x som sa cítila, že by si zaslúžil niekoho, kto ho bude stále chváliť, obšťastňovať, čo som samozrejme občas robila, no ja sa vždy snažím všetko " vylepšovať " ..tak som chcela aby prestal fajčiť, piť ( nemyslím pivo raz za čas ) ...inak nemám nejaké vysoké nároky, ten chalan bol velmi vyspelý, rozumný, malas om ho fakt rada...len vo mne nastane občas taký zvláštny zlom a akoby voči nemu zrazu nič necítim. Celkovo mi vlastne vadilo ak odo mňa sebecky požadoval niečo čo som nechcela, aj napriek tomu že vedel, že mi to vadí ( sex, pitie alkoholu ak som nemala náladu) ..

-seba mám rada v tom zmysle, že sa snažím o seba čo najlepšie starať, nerobím nič čo mi ubližuje ( nepijem , nefajčím, športujem , jem zdravo) takisto si vážim všetko čo mám, aj veci, ktoré by som si možno sama nezvolila. Som rada za to aká som, aj ked je ťažké veľa vecí prijať. Napr. môj perfekcionizmus, moje komplikované zmýšlanie atd

+ ľudí mám veľmi rada v zmysle , že si uvedomujem , že všetci sme si rovní. Nikto nieje viac ani menej ( v mojich očiach ) , viem, že každý človek má na svete svoje miesto, rpeto ho rešpektujem, Verím, že stretnutie hocikoho mi môže niečo dať a že ja môžem niečo dať jemu. Ale uvedomujem si , že nie každý sme na rovnakom stupni uvedomovania si, preto sa ľudia často zraňujú, a ani si to neuvedomujú - preto tá nedôvera. Vo vnútri som dosť citlivá, veľa vecí si dosť beriem k srdcu , preto ten odstup, nechcem sa nechať zraniť. Aj ked viem, že vo väčšine prípadov je to od tých ludí nevedomky.

Fleur-de-lis

tak popíš trochu ako ťa ten vzťah dusil. Nejaké konkrétne situácie, či rozhodnutia...

A ja nehovorím, že ti neverím. Len nerozumiem úplne tomu, že máš rada seba, miluješ ľudí ako píšeš, ale držíš si odstup a nedôveruješ im. Tie veci mi nejak nejdú dokopy. Ty tomu rozumieš? ;)

Agnes998

Mne pripadas hodne namyslena, precitaj si svoje prispevky, vraj o tebe vsetci hovoria ze si najkrajsia na skole v celom sirom okoli a ktovie, mozno aj na celom svete. Okrem toho sa o teba trhaju tiez vsetci chlapi od deti az po starcov, vsetci chcu len teba. Vypada to tak, ze ti slava stupla moc do hlavy a nikto pre teba nie je dost dobry, na kazdom vidis len chyby a to dobre na nikom nevidis. Asi cakas na nejakeho dokonale krasneho princa na bielom koni co ti daruje svoj zamok a kreditku a bude ta od rana do vecera zboznovat. Ak chces normalny vztah, musis na sebe pracovat. Sama si vyber co chces.

bez_mena

Me and me
Tak nad týmto sa mi rozum pozastavuje. Smutné je, že sa s týmto stretávam nie prvý raz. Vhodný genetický materiál. Použiť invektíva na tvoju osobu by bolo asi najvhodnejšie... Ak chceš dobrý materiál, chod do spermobanky a zadefinuj si požiadavky (počítam že to za to riadne aj zacvakáš). Okrem toho, na to aby z toho tvojho genetického materiálu vznikla zaujímavá osobnosť, je potrebné podporovať rozvoj toho dieťaťa, čo pri tvojich názoroch... Smutná bezohľadnosť...

me and me

asi tak. keby som pre nich bola citujem "uplne nezaujimava", tak pochybujem, ze by to tak dlho skusali, niektori aj viac rokov a aj ked si nasli ine frajerky. a (asi) kazda zena vie presne rozlisit, kedy ju dotycny chlap chce len pretiahnut a kedy je zalubeny ako skolak. no ale to je jedno.
a inak ano, ked si budem chciet zakladat rodinu, tak to budem riesit inak, vyberiem si nejaky vhodny material :D mne ide o to, aby som nasla co hladam, zatial nechcem ist proti svojej vnutornej osobe, alebo ako to mam nazvat. som proste ina a to odkedy si pamatam.

Heidi_7

Fleur- de- lis : moji rodičia nemajú " ideálny vzťah, ale kto dnes má ? .. teda, máloktorí z mojich kamarátov majú rodičov, ktorí sa nehádajú a enmajä nezhody. Ale zas ( možno je to tým mojím hlúpym perfekcionizmom) vidím veľmi veľa chýb na vzťahu mojichrodičov, vidím ako si pred sebou taja niektoré veci , a to , že to vidím s nadhladom tak vidím chyby každého jedného a tú "nesnahu" napraviť to...Ale zas občas sa objímu, povedia si že sa majú radi, oco povie mame, že kebyže ju nemá , že si to nevie predstaviť. a tak :)

-Ďakujem za tip na dobrú knihu, určite sa po nej pozriem v knižnici
- nebojím sa rozchodu akoby kvôli sebe, že by som bola smutná, skôr že by som sa s ním rozišla a on by zostal smutný a hlavne nechápal by, ako naposledy ... ja som ani nemala dôvod na rozchod a povedala som mu, že sa chcem rozísť .. ten vzťah ma dusil, aj ked som ho milovala, nedokázala som s nímo stať...to mi fakt nepríde normálne ... porptiom milujem zvieratá, rada pomáham ludom, som schonpá obetovať veľa pre šťastie iného, ale tie vzťahy ...

kungfucrac : to by bolo treba na osobnú skúsenosť asi aby sa to takto dalo zhodnotiť ...ale jas i osobnen emyslím, že muž , ktorému sa niekto "ani nepáči , ani nie je pre neho zaujímavá" snažil 1.5 roka intenzívne niekoho dostať do vzťahu ...a nebolo to raz. Niektorí "kamaráti" to nevzdali aj po 6-8 rokoch ... k výzoru, ja osobne si nepripadám "svetovo krásna" , mám sa rada, páčim sa sebe, ale to len preto, lebo ma Boh stvoril takú aká som ... spolužiačky ma väčšinou hodnotia medzi 3 najkrajšími dievčatami na škole / v okolí ... aj ked teda ja sa na to naozaj necítim. Mama ma vždy učila , že krása vôbec nie je doležitá ..nikdy som si na tom nezakladala. Ale samozrejme ako každá žena / muž , starám sa o seba a snažím sa vyzerať dobre a byť spokojná sama so sebou .

kungfusrac

Moze to byt tym, ze nie si ani moc pekna a ani moc zaujimava. Preto si muzi myslia, ze nemas velke naroky a ze sa lahko s tebou skamaratia. Ty si ale ovela narocnejsia a nemas az taku sebareflexiu. Preto nedokazes chodit ani s jednym a preberas si.

Fleur-de-lis

zamysli sa nad vzťahom svojich rodičov, či ťa mohlo niečo natoľko odradiť tam.
A si najstaršia alebo jedináčik? Ten perfekcionizmus je nočná mora veľa ľudí. Pri niektorých cieľoch je rozhodne výhodou, ale zvyčajne ničí rodiny, vzťahy, dôveru... Skús knihu od K. Lemana Ani to najlepšie nestačí. Alebo si pohľadaj iné spôsoby ako trocha ten perfekcionizmus zmierniť.
A rozchodu sa bojíš prečo tak veľmi? Človek sa nemusí rozchádzať v zlom. Chvíľu to bude bolieť a posmútiš, a ideš ďalej, nie?
A čo zlé ešte? Budú nejaké nezhody, ktoré sa dajú vydiskutovať. Budú nejaké problémy, pri ktorých máš možnosť popracovať na svojej osobnosti, odhaliť svoje nedostatky a svoje silné stránky, budeš sa učiť väčšej úcte k druhým atď.
Môžeš sa toho všetkého báť ako niečoho zlého, ale môžeš to aj vidieť ako príležitosti. Človek rastie keď musí prekonávať prekážky.
Tak ako ty nie si dokonalá, nie sú dokonalí ani ostatní. Ale prečo sa toho všetkého báť?
A osobne, neverím, že by ťa vzťah brzdil. Pokiaľ tvojím životným cieľom nie je kariéra a bývanie osamote, tak vzťah ťa môže veľa naučiť, veľa pomôcť.
Ale možno by bolo lepšie počkať so vzťahom kým budeš mať o niečo jasnejšie čo v živote chceš. Keďže hľadáš vážny vzťah, ak som ťa dobre pochopila.
A mám kamarátku, ktorá mala podobný problém. Ale prišiel čas, kedy sa to vyriešilo a je šťastne zasnúbená :)
A ešte, ja osobne si myslím, že je lepšie najprv niekoho spoznať v kamarátskom vzťahu a tak sa rozhodnúť či ísť do vzťahu. A nie niekoho spoznať a do mesiaca vzťah. Nehovorím, že to nemôže vyjsť. Ale dlhšia doba kamarátstva veľa ľuďom pomôže spraviť rozumné rozhodnutie, ktoré nie je založené len na pocitoch. Rozhodnutia založené len na pocitoch sú vždy väčším riskom a často hlúpe.
Nie je to ľahké, ale skoro nič cenné neprichádza ľahko.