Fu, že budem žiadať o radu na fore by ma nikdy nenapadlo, ale tu je môj príbeh. Mám priateľa, on ten pocit nemá, ale podľa mňa to medzi nami škrípe, hádame sa, vie byť až agresívny, ale zase ho to prejde akoby sa nič nestalo, len mňa to dosť ubíja a necítim sa vo vzťahu práve najlepšie. Stretla som niekoho iného, robíme spolu, zatiaľ sa medzi nami nič nestalo, myslím, že tam však sú sympatie aj z jeho strany, keďže sme na jednej párty boli spolu takmer celý čas, akoby náhodou sa vždy pri mne objavil a takmer som s ním išla po nej domov, ale našťastie sa zapla kontrolka a šla som pekne domov. Potom som sa mu za svoje správanie na párty ospravedlnila, ak som spravila niečo alebo povedala čo by mu bolo nepríjemné (bola som opitá a družnešia ako za triezva :D), on to bral s humorom, že bolo super a proste sme blbli celý večer. no a od vtedy neviem na čom u neho som. Mám pocit, že moju spoločnosť vyhľadáva, ale nedá nič konkrétne najavo. Len úsmevy, pusa na líce na rozlúčku, doťahovanie sa navzájom a robenie si napriek ako male deti. Minule sme sa bavili o talianskych slovíčkach ešte s jedným kolegom a zrazu mi povedal po talianky \"milujem ta, Simona\", ja som mu na to odpovedala rovnako, akosi mi to vykĺzlo, ale brala som to, že len chcel ukázať čo vie po taliansky povedať. Až neskôr som rozmýšľala prečo mi to vlastne povedal. Proste cítim sa v jeho spoločnosti veľmi dobre, ako pubertiačka ktorej vždy srdce poskočí ak sa na ňu pozrie a usmeje. Nechcem sa však do toho celého zamotať a podviesť partnera, ale na druhej strane ak by mohlo ísť o perspektívny vzťah s týmto druhým chcela by som to skúsiť, pretože neviem či k môjmu artnerovi ešte cítim lásku..lenže nechcem to s tým druhým porať a pokaziť priateľstvo ak z jeho strany o nič nejde a ja sa akurát tak strápnim. Neviem ako ma vníma on a otvorene sa s ním o tom ani nechcem začať rozprávať. Neviem či on to možno necíti rovnako, hlavne keď vie že mám partnera a nechce spraviť prvý krok, ale to sú len moje domnienky. Viete mi poradiť čo robiť, ako zistiť čo o ku mne cíti bez nejakého priameho opýtania sa...veľmi ma to totiž ubíja, radšej by som vedela na čom som a podľa toho sa zariadila, nech ani môjho partnera neťahám za nos, keďže som dúfala že je to len niečo dočasné, čo prejde, ale akosi neprechádza.
Mam priatela, paci sa mi niekto iny, ale neviem ci on ma zaujem
no vyzeras byt celkom rozumna baba. ale ja ti tazko poradim. chapem, ze nechces zranit priatela, ale zas, co ak toto nie je ono a teraz uz cely zivot budes zotrvavat v takomto niecom, ked by si mohla mat mozno daleko lepsi vztah? a vzdy je lepsie zist z kratkej cesty ako ked tam uz budu deti, manzelstvo... skor inak sa opytam, sucasny priatel ta zaujal po psychickej stranke, zaujmami alebo tam bola aj silna pritazlivost fyzicka? resp. bola si do neho naozaj sialene zalubena? lebo ak nie, tak by som urcite isla do vztahu s niekym, s kym to zazijem, to je to najkrajsie asi a nezazit to cely zivot by mi bolo velmi luto. no, aspon ja by som sa takto rozhodovala. ja som totiz uz tak velmi zalubena bola a teraz nechcem nic menej a to je tiez tazke :D
zatial podla toho co pises, by to aj z kolegovej strany mohlo byt, presne to co pises, obcas ani nedycha ked ta vidi, obcas "ignoruje", lebo sam si nie je isty ci ti to povedat na rovinu, ja som sa tiez tak niekedy spravala k svojim "objektom" velkeho zaujmu a to som nemala 15 :D
a naozaj si to dobre zvaz s priatelom, ak uz mas teraz pochybnosti. spocitaj si plusy a minusy vztahu s nim a riad sa srdcom.
Vďaka za radu a celkom som sa zasmiala :D Pred mojím terajším vzťahom som bola len sama, nikdy som nebola typ baby, ktorý chodí zo vzťahu do vzťahu len aby v nejakom bol a sama som takéto dievčatá nechápala :D vyhovovalo mi byť práveže samej, kým som nestretla terajšieho partnera, s ktorým som si porozumela.
Len ono je to troška zložitejšie. Momentálne mám nejakú krízu, proste som si myslela že ide len o akési pobláznenie, keď je človek vo vzťahu už dlhšie. Ale ako vravím neprechádza to. Tým čo cítim k môjmu partnerovi si jednoducho nie som momentálne istá. Mám ho rada, ale neviem či to nie je všetko a či môj nedostatok lásky nie je spôsobený len tým druhým. Okrem toho viem ako velmi partnerovi ublizim a po pravde tohoto sa celkom bojím. Práveže by som bola radšej nejaký čas sama a utriedila si všetko a nešla zo vzťahu do vzťahu, ale mám obavu či neurobím chybu ak sa rozídem a potom to budem lutovať. Keď som s partnerom začala tému rozchodu a videla som ako ho to prekvapilo a necakal to, tak mne z toho prišlo až zle, zrazu som nevedela čo chcem.
Ja to asi rozlisit neviem :D ale ked tak nad tym uvazujem na tej party bol nadrzany, teraz vzdy ked na mna pozrie, objime ma, rozprava sa so mnou mam pocit ze je tam nieco viac...ale som z toho dost zmatena, pretoze on sa chvilu sprava ako by som bola stred vesmiru a nikto a nic ine neexistovalo a vzapati si ma akoby nechce vsimat. mozno ukaze cas.
"pretože neviem či k môjmu partnerovi ešte cítim lásku", tak na co cakas? ty chces hned prejst zo vztahu do vztahu, aby si ani chvilku nebola sama? ubohe. zjavne ti sucasny nevyhovuje a keby to nebol tento kolega, bol by to niekto iny kto by sa ti zapacil... co takto byt radsej sama ako v nevyhovujucom a nenaplnujucom vztahu? nikdy nepochopim taketo zeny, co nedokazu byt ani chvilu same, to nemas ziadnu osobnost? asi nie
ps: a myslim, ze sa mu asi pacis, ale mozno ho blokuje to, ze si vo vztahu, ak ma trochu chochmesu. a mozno sa chce s tebou len zabavit, ktovie. to by som musela vidiet ako sa pri tom co rozprava/robi tvari. je lahke rozlisit nadrzany a zalubeny vyraz oci ;)
