Hm, kde začať... mám 22 rokov a vo vzťahu som takmer tri roky. Môj priateľ je môj prvý chalan a myslela som si, že aj posledný. Nikdy som neverila na veľkú lásku ako z filmov a preto som sa nebránila tomu, že keď som s ním išla do vzťahu, neľúbila som ho. Mám ho nesmierne rada, ako človeka, ale láska to nie je. Máme toho veľa spoločného, je to skutočne najlepší človek, akého poznám. Moji rodičia ho tiež zbožňujú. Samozrejme, ľúbim ho, ale nie tak, ako on mňa. Vedela som si s ním predstaviť budúcnosť, brala som to tak, že u iných vzťahov je najskôr veľké zaľúbenie a keď časom opadne, zostane im sklamanie, zatiaľ čo ja túto fázu preskočím. Priateľ si myslí, že ho ľúbim, vraj to cíti... ja som mu to nikdy nevyvracala, veď ja ho mám rada, aj keď trochu inak. Lenže...
...niekoho som spoznala. A neviem, čo mám robiť. K tomuto druhému cítim to isté, čo k môjmu priateľovi na začiatku. Nie je to láska, ale chcela by som to s ním vyskúšať. Mám ho rada, dokonca rozmýšľam nad rozchodom s priateľom. Ako som spoznala tohto druhého, na priateľovi mi začalo všetko prekážať a ani spávať s ním už nemôžem. Lenže ako sa s ním rozísť, keď sme sa vlastne nikdy ani nepohádali? Aký dôvod mu mám povedať? To, že mám niekoho druhého by ho zničilo... mám sa s ním vôbec rozchádzať? Zrejme áno, keď sa moje city k nemu zmenili...má však zmysel začínať si niečo s tým druhým, keď viem, že ho neľúbim? Veď budem na tom istom, ako predtým s priateľom, len to bude iná osoba...Mám sa vôbec púšťať do nejakého vzťahu, keď som očividne ešte nezrelá na vzťah, asi aj citovo nedozretá. Ale na druhej strane, prečo by som nemohla mať vzťah bez toho, aby som musela rozmýšľať o budúcnosti? Pretože mne je s týmto druhým naozaj úžasne, prečo sa už teraz trápiť nad tým, či sa rozídeme a či nám to vydrží? Viem, možno to vyzerá, že myslím len na seba, ale mne naozaj záleží, aby som neublížila ani jednému - priateľovi teraz a tomu druhému v budúcnosti.
Keď zostanem s priateľom, budem nešťastná, neviem, možno sa to vráti do starých koľají, ale aby som takto prežila celý život... veď mám len 22. No a keď sa s ním rozídem, budem šťastná (neviem ako dlho) s tým druhým, ale priateľ na mňa zanevrie, jeho rodičia, moji rodičia... som mierne zúfalá, nebolo by lepšie, keby že zostanem sama a počkám, kým dospejem a budem schopná riešiť si takéto problémy sama? Lebo očividne neviem, čo chcem... Ako by ste to riešili?
Som vôbec pripravená na vzťah?
Ked citis, ze so sucasnym priatelom nechces ostat dlhodobo, radsej to ukonci. Avsak bacha na to, veeelmi rychlo sa s tym "novym" moze stat to iste co so sucasnym partnerom. Musis sa vyvarovat rovnakych chyb...teraz chces toho noveho, lebo je novy :) Cakas, ze to bude ine, ze to neupadne ako v sucasnom vztahu, ze sa vselico zmeni a budes stastna. Ale co ak z toho bude casom presne to, co mas teraz? :) Musis si uvedomit, co si v sucasnom vztahu robila zle, aby si sa mohla v novom z toho poucit a nerobit tie iste chyby
rozid sa s nim, aj tak ten vztah nema buducnost, kedze ho nelubis. raz toho spravneho mozno stretnes. daj sancu aj tvojmu priatelovi, aby stretol taku, ktora ho bude lubit. a ze budu rodicia nastvani? no a co? je to tvoj zivot, prejde ich to. v zivote sa ti stanu este ovela horsie veci ako to ze nevyhovies rodicom.
Niesi nahodou velmi velmi atraktivne a rozumne dievca? Nieje to nahodou tak, ze si chalanmi inak velmi obletovana? A ziskavas si svojim posobenim priszen od kazdeho... Tym padom nevies, alebo vies len velmi tazko naozaj skutocne precitit len k jednej osobe, a teda si akoby citovo chladna, takmer bezcitna. Mas tolko citou ako kazdy, ale tym ze tie city ziskavas dennodenne od neznamich, uz ich nemas dost pre toho jedneho. Priazen neznamich ta citovo naplnuje. Tvoj terajsi bol/je dobry chalan, videla si jeho hodnoty, tak si s nim sla do vztahu, ale len z rozumu, nie lasky. Teraz sa objavil niekto novy, v niecom lepsi, neviem, mozno krajsi, charizmatickejsi, mozno bohatsi... Tym ze nemas city k tvojmu terajsiemu, tak logicky ides za tym novym, lebo je lepsi. Ides za nim znovu len z rozumu. Ak za nim pojdes, a ak nespoznas ziadneho este lepsieho do doby, kym si s nim zalozis rodinu a podobne, tak s nym uz hadam ostanes. Ale ak sa znovu do tej doby niekto kvalitnejsi ukaze, tak znovu si pojdes za lepsim. Logicke
Moj nazor, celkom by to sedelo, poznam taky pripad...
Jedno je isté, partnera to totálne zlomí..., nebude chápať prečo, nebude vedieť kedy sa to v tebe zlomilo a ak mu povieš, že si ho nikdy nemilovala, tak to je posledný kliniec do rakvy.
Smutné je, že ho klameš už tri roky a on o tom ani netuší. Nikdy si sa mu o tom ani nezmienila a dokonca si sním o tom nikdy ani nehovorila (zbabelé nemyslíš...). V tvojom prípade doporučujem ochutnať ten ružovučký krásny svet (tiež sa mi páčilo jedno dievča. Mozoček si chýbajúce prvky vytesnil vatičkou a ja som videl iba to aká je skvelá. Časom som zistil, že to čo som mal, bolo hodnotnejšie než to čo som chcel vidieť v tej druhej. Hovorí sa že palica má dva konce...ja som nakoniec dostal oboma koncami.), možno ti realita otvorí oči a ty si až potom uvedomíš čo si mala. Račej ho pusti (ublížiš mu...), bude to lepšie ako to čo robíš teraz (v podstate ho iba zneužívaš...). Nie si zrelá...Na vzťahu sa má pracovať spoločne a ty si to už vzdala resp. nikdy si naplno ani nezačala... Veľa riešení spočíva vo vyspelosti oboch partnerov. Rozhodnúť sa musíš ty sama...
a preco si sa s tym terajsim dala dokopy ked si ho nelubila?
to je dost divne, len preto ze si enchcela byt sama?
