Prečo sa vždy rozlačem,keď sa dostanem do sporu s osobou mne blízkou??..Napríklad manžel,alebo rodič.Potom niesom schopná nič povedať.Začnem hovoriť a hneď ma pochytí plač a už niesom schopna slova.
Hádka a plač
hviezda01
Fleur-de-lis
súhlasím. Berieš si spory príliš osobne. Vnímaš to ako niečo proti tebe a príde ti veľmi ľúto.
Potrebuješ zmeniť svoj postoj. Chvíľu to bude trvať, ale keď sa budeš snažiť tak to dokážeš :)
Mysli na to ako, povedala etty, že je to príležitosť dozvedieť sa niečo o druhej osobe, o jej názoroch, potrebách, pocitoch. Spoznávaj osobu aj cez odlišné názory. A nebudeš sa potom cítiť taká vzdialená. Lebo nás ženy hádky a rozdielne názory vzdiaľujú, necítime spojenie. Ale keď sa cez odlišné názory budeš zameriavať na spoznávanie človeka, tak ťa to bude spájať s danou osobou a nebude ti už do plaču.
etty
myslím si, že by si dôvod mohla tušiť. Možno nemáš rada konfrontáciu a pocit, že niekto má niečo proti tebe, tak sa nevieš brániť a reagovať. Asi si veľmi citlivá. Netreba považovať spor ako stret dvoch rozdielnych názorov za niečo negatívne, ale za príležitosť si to navzájom pokojne vydiskutovať. Druhá strana povie svoj pohľad na vec a ty tvoj. Ak aj rodič či manžel v niečom s tebou nesúhlasí, neznamená to, že ťa nemá rád. Sme ľudia a nemôžeme mať na všetko rovnaký názor, je to prirodzené, nič hrozné sa nedeje.
